Slovenská architektúra má mnoho významných osobností, ktoré sa zaslúžili o jej rozvoj a formovanie. Medzi nestorov a ikony patria bezpochyby Emil Belluš a Vladimír Dedeček. Ich diela sú dodnes obdivované a predstavujú dôležitú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska.
Kolonádový most v Piešťanoch, dielo Emila Belluša
Emil Belluš: Nestora slovenskej architektúry
Emil Belluš je označovaný za nestora a ikonu slovenskej architektúry. Jeden z našich najvýznamnejších architektov pochádza zo Slovenskej Ľupče, kde sa narodil na prelome storočí 19. 9. 1899. Už od detstva rád a dobre kreslil a jeho nadanie podporovali i rodičia.
V roku 1919 opustil Budapešť a začal študovať v Prahe na Fakulte architektúry ČVUT, ktorú úspešne absolvoval v roku 1923 u profesora Antonína Engela, odchovanca viedenskej školy. Bellušovo nadanie a jeho zručnosť, ktorými disponoval už ako študent, dokumentujú viaceré študentské práce z rokov 1920 - 1923.
Bellušovo dielo sa radí do obdobia funkcionalizmu, ide najmä o jeho tvorbu z obdobia na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov, ale niektoré jeho stavby vykazujú aj znaky klasicizujúcej moderny. Ako píše Mgr. art. Vo svojich stavbách kládol Emil Belluš dôraz na exteriér a technickú kvalitu.
Ako uviedla pre Rádio Regina Západ jeho dcéra Jelica Janotová, ktorá kráčala v stopách svojho otca a stala sa tiež architektkou, pre stavby Emila Belluša je charakteristické „precízne spracovanie detailov po konštrukčnej stránke, tvarovej stránke a remeselné prevedenie“.
Významné diela Emila Belluša
Len v Bratislave sa nachádza približne 30 stavieb tohto významného predstaviteľa funkcionalizmu. Do Bellušovho portfólia patria tiež bytové domy na Miletičovej, Vajnorskej alebo Björnsonovej ulici v Bratislave či rodinné domy, napríklad rodinný dom Dr. Stavby Emila Belluša nájdeme aj v iných mestách Slovenska.
Vzťah k vodáctvu, spolu s manželkou sa venovali jazdeniu na skife, sa odzrkadlil aj v Bellušovej tvorbe. Medzi hádam najvýznamnejšie stavby spojené s vodou patrí krytý Kolonádový most vo funkcionalistickom štýle v Piešťanoch. Ten je zároveň aj jedným z najvýznamnejších diel Emila Belluša. Projekt zhotovil v rokoch 1930 až 1931. Most s dĺžkou 141,8 metra spája kúpeľný ostrov s mestom.
Pôvodne bol určený pre chodcov aj dopravu, no dnes slúži už len peším. Počas vojny vyhodili jeho strednú časť do povetria, po vojne most rekonštruovali do pôvodnej podoby. Jedinečný charakter mu dodávajú obchodíky, ktoré boli požiadavkou vtedajšieho nájomcu piešťanských kúpeľov Ľudovíta Wintera.
Emil Belluš je aj autorom modernej priemyselnej architektúry (mosty, mlyny a vodojem). Medzi jeho najoceňovanejšie priemyselné diela patrí plnoautomatizovaný mlyn v Trnave. Belluš zhotovil v roku 1936 projekt, ktorý sa zrealizoval v roku 1938. Dispozícia je úplne prispôsobená funkcii. Stavba je rozdelená na dve časti - mlynicu a silo, dimenzované na 200 vagónov obilia. V prípade požiaru sa na streche nachádza nádrž spojená s hasiacim zariadením.
V Trnave sa nachádza aj ďalšia priemyselná stavba Emila Belluša - areál trnavskej vodárne s jedinečným nadzemným vodojemom, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie diela a technické pamiatky slovenskej architektúry. Belluš navrhol stavbu v roku 1941, pričom výstavba samotného vodojemu prebiehala v rokoch 1942 - 1946. Do prevádzky bol odovzdaný v roku 1954.
Posledným návrhom Emila Belluša je Mladá garda v Bratislave z roku 1954. Od druhej polovice 50. Za prínos pre slovenskú architektúru mu bol udelený titul národný umelec (1965) a Cena Dušana Jurkoviča (1974). Emil Belluš Zomrel 14. decembra 1979 v Bratislave.
Prehľad najvýznamnejších diel Emila Belluša:
| Názov diela | Miesto | Rok realizácie |
|---|---|---|
| Kolonádový most | Piešťany | 1930-1931 |
| Automatický mlyn NUPOD | Trnava | 1938 |
| Vodojem | Trnava | 1942-1946 |
| Mladá garda | Bratislava | 1954 |
Cena Emila Belluša 2016 - laudácio Martina Kusého, príhovor Iľju Skočeka a Ľubomíra Titla
Vladimír Dedeček: Architekt s kontroverzným rukopisom
Vladimír Dedeček bol známy slovenský architekt, ktorý sa narodil v Turčianskom Svätom Martine, no pôsobil najmä v Bratislave. Nová časť z cyklu Ikony bude spomienkou na projekty, pod ktorými je podpísaný.
Zoznam stavieb, na ktorých pracoval, je poriadne dlhý. K najznámejším stavbám, na ktorých pracoval Dedeček ako architekt, patrí aj budova Slovenskej národnej galérie v centre Bratislavy. Túto stavbu označili mnohí kritici za mimoriadne kontroverznú. V rokoch 1972 až 1988 realizoval svoje najvýraznejšie projekty.
Slovenská národná galéria v Bratislave, dielo Vladimíra Dedečka
Medzi ďalšie významné Dedečkove diela patria:
- Budova Slovenského národného archívu
- Budova Slovenského veslárskeho klubu v Bratislave
- Družstevné domy na Námestí SNP v Bratislave
tags: #ikona #slovenskej #republiky