Múzeum Červený Kláštor vás očarí svojou atmosférou, bohatou históriou a krásnym prostredím Pieninského národného parku. V malebnom prostredí Pieninského národného parku, na severo-západ od ružbašských kúpeľov, sa nachádza kartuziánsky kláštor, ktorý dostal pomenovanie vďaka svojej červenej streche. Od roku 1970 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Pohľad na Červený Kláštor z vtáčej perspektívy
Svoje pomenovanie dostal podľa červenej farby striech kláštorných objektov. Červený Kláštor je východiskovým bodom pre množstvo turistických trás do Pienin. Nenáročná prechádzka pre rodiny s deťmi a seniorov vedie popri Dunajci. Nasledujte červenú turistickú značku.
História a vznik
Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Založenie kláštora pustovníckej rehole kartuziánov potvrdila Spišská kapitula v roku 1319. V roku 1320 dal na jeho postavenie súhlas Karol I. Róbert z Anjou. Kláštor dobyli v prvej polovici 15. storočia husitské vojská. Ďalšie obliehanie kláštora začiatkom 16. storočia prinútilo mníchov ho opustiť. Až začiatkom 18. storočia sa kláštor opäť dostal do cirkevných rúk.
Jeho história je úzko spätá s pôsobením príslušníkov dvoch reholí - kartuziánov (v rokoch 1320 - 1567) a kamaldulov (v rokoch 1711 - 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam.
Herbár frátra Cypriána
Kartuziáni
Vznik kláštora sa podľa starej povesti viaže na násilnú smrť prepošta križovníkov v Chmeľove. Zabil ho istý magister Kokoš, význačný člen rodiny Brezovických. Za trest a súčasne i vykúpenie tohto ťažkého zločinu mal založiť šesť kláštorov. Podarilo sa mu ich založiť však iba dva - prvý na Skale útočišťa nad Letanovcami a druhý v údolí sv. Antonína.
Červený kláštor, oficiálne Lechnický kláštor, začali budovať pravdepodobne po roku 1320 v katastrálnom území obce Lechnica. Mnísi - pustovníci žili v klauzúre, t. j. v uzavretej časti kláštora (z lat. clausus, t. j. uzavretý). Obývali samostatné domčeky - cely, pri ktorých boli záhradky.
Kartuziáni patrili k najprísnejším reholiam s asketickým spôsobom života. Po opustení kláštora mníchmi, začal upadať. Neskôr mal svetských majiteľov, jedným z nich bol Štefan Thököly.
Kamalduli
Späť do cirkevných rúk sa dostal kláštor až v 18. storočí. Majiteľom sa stal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský. Ten v roku 1705 v testamente odkázal kláštor benediktínskej reholi - kamaldulom. Kláštor premenovali na „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Objekt dali barokovo zrenovovať.
Po príchode kláštor pomenovali „Kláštor pustovníkov hory Troch korún“. Celý objekt dali zrenovovať pre svoje potreby v duchu súdobého slohu - baroka. Kamalduli sa zaoberali poľnohospodárstvom, záhradkárstvom, rybolovom a liečiteľstvom. Najznámejší z nich mních Cyprián sa významne zapísal do našich dejín.
Postupne rád prestaval hospodárske budovy a v roku 1747 opravili kostol. Do rozvoja kláštora nepriaznivo zasiahlo nariadenie cisára Jozefa II. z roku 1782 o zrušení niektorých reholí, medzi nimi i kamaldulov. Až v roku 1820 František I. Habsburský daroval lechnický kláštor i s jeho majetkami gréckokatolíckemu biskupstvu v Prešove.
Fráter Cyprián
Fráter Cyprián vlastným menom Franz Ignatz Jäschke bol všestranne vzdelaný muž. Narodil sa v roku 1724 v dnešnom Poľsku. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou. Do Červeného Kláštora prišiel v roku 1756 ako skúsený liečiteľ, lekárnik a botanik. Jeho celoživotným dielom bol Herbár z roku 1766. Je raritou a vzácnym dielom. Obsahuje 283 exemplárov. Pri každom sú uvedené názvy v latinčine, nemčine, gréčtine, poľštine a slovenčine.
Kópia Herbára frátra Cypriána z 1. polovice 18. storočia.
Fráter Cyprián pri zbieraní liečivých bylín v krásnej pieninskej prírode pozoroval orla. Veľmi mu závidel, a preto sa rozhodol skonštruovať lietajúci stroj, aby aj on mohol lietať ako on. Po zostrojení klzáka vzlietol a letel tak vysoko, že anjel zazrel jeho zrkadlový obraz na dne plesa Morskie oko v poľských Tatrách a zrazil ho bleskom.
Architektúra a interiér
Z pôvodného stredovekého objektu sa zachovala južná časť, západné krídlo a mladšie východné krídlo s refektárom. Ústrednou stavbou kláštora je zachovaný gotický Kostol sv. Antona. Refektár je najcennejší umelecko-architektonický interiér kláštornej budovy. Miestnosť zaujme svojou vzácnou nástennou výzdobou.
Vo východnom krídle kláštora sa v refektári zachovali gotické nástenné maľby. Steny refektára sú zdobené ornamentálnymi vzormi a výjavmi z pašiového cyklu. V podjazde, ktorý spája vnútorný dvor s vonkajším, je zachovaná terakotová gotická krížová klenba.
Interiér kostola sv. Antona je zdobený maľbami s rozsiahlymi dekoráciami rastlinných motívov. Na nádvorí stálo 10 pustovní, tzv. domčekov so záhradami, ktoré sa čiastočne zachovali. Tiež sa tu nachádza studňa a slnečné hodiny. Vnútorný dvor bol opevnený kamenným múrom, ku ktorému pristavali mlyn a samostatnú obytnú budovu, kde liečili chorých.
Interiér Červeného Kláštora
Múzeum Červený Kláštor
Múzeum Červený Kláštor sídli v objekte kláštora. Múzeum bolo zriadené a otvorené v roku 1966 ako vysunutá expozícia Východoslovenského múzea Košice, neskôr bolo vysunutou expozíciou Ľubovnianskeho múzea. Od roku 2010 pôsobí ako samostatné múzeum v pôsobnosti Pamiatkového úradu SR. 2007 boli ukončené reštaurátorské práce v Kostole sv.
Múzeum sa venuje životu mníšskych rádov, ktorý obývali areál kláštora. Komentovaná prehliadka trvá cca 30 min. Expozíciu je možné si pozrieť aj samostatne. V lete sa konajú na nádvorí sokoliarske predstavenia. Zrekonštruovaná je jedna mníšska cela, kde je možné vidieť ako vyzeral život mnícha, ako spal, aké oblečenie nosil a ako pracoval. Sprístupnený je tiež kláštorný kostol so vzácnymi freskami.
Aktivity v okolí
V Červenom Kláštore sa napojíte na červenú turistickú značku popri Dunajci až po ústie Lesnického potoka. Odtiaľ modrou turistickou značkou do osady Lesnica, kde sa napojíte na zelenú trasu. Tá vás prevedie okolo Haligovských skál do obce Haligovce. Ďalší nenáročný okruh. Začnete červenou turistickou značkou popri Dunajci až po Lesnicu. Ďalej pokračujete po modrej značke až do sedla Cerla. Odtiaľto budete mať krásne výhľady na Tri Koruny.
| Aktivity | Popis |
|---|---|
| Turistika | Množstvo turistických trás v Pieninskom národnom parku. |
| Splav Dunajca | Tradičný splav na drevených pltiach. |
| Cykloturistika | Možnosti pre cyklistov v okolí Červeného Kláštora. |
| Kúpele Vyšné Ružbachy | Relax v kúpeľoch vzdialených cca 34 km. |
V Červenom Kláštore sa koná množstvo podujatí pre deti aj dospelých. Ide o rôzne koncerty, výstavy, divadlo pre deti, ale aj zábavno-náučné programy. Počas roka je možné si tu zorganizovať aj sobáš.