Prenasledovanie kresťanských konvertitov v Iráne: Alarmujúca situácia a medzinárodná odozva

Irán je neustále označovaný za jednu z najnebezpečnejších krajín pre kresťanov, a to najmä od islamskej revolúcie v roku 1979, keď došlo k zvrhnutiu vládnucej monarchistickej rodiny Pahlavíovcov. Irán systematicky prenasleduje kresťanov a iné náboženské menšiny, čo je neprijateľné. Podľa novej správy na vysokej úrovni v Iráne naďalej pokračuje prenasledovanie kresťanov, židov a iných náboženských menšín zo strany štátu.

V súčasnosti - ako dokumentuje aktualizácia výročnej správy komisie - situácia náboženského prenasledovania zo strany vlády sa zdá byť stále aktuálnou krízou. “Irán pokračuje v zásahoch proti kresťanom, najmä proti kresťanským konvertitom z islamu, na ktorých sa režim zameriava pre ich náboženskú činnosť a propagáciu takzvaného ‘sionistického kresťanstva’ v snahe široko prepojiť kresťanov s Izraelom, ” uvádza sa v správe. Napriek tomu, že kresťania tvoria len menej ako 1 percento iránskej populácie, prenasledovanie kresťanov je označené za obzvlášť prísne.

V tejto generácii v Iráne prešlo k viere v Krista viac moslimov než za posledných štrnásť storočí. V Iráne je podľa odhadu počet veriacich 1 až 3 milióny. Toto vyplýva z analýzy od Shadiho Fatehi z teologického centra PARS v Londýne, čo bolo zverejnené v kostole na predmestí Minneapolisu.

Formy prenasledovania

“Za uplatňovanie svojho práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, vrátane zmeny náboženstva alebo viery, čelia kresťanskí konvertiti z islamu v Iráne vážnemu ohrozeniu svojej osobnej bezpečnosti,” uvádza sa v správe. Konverzia sa trestá ako „apostázia“, ako „odpad o viery“. Trestná sadzba je široká, vyskytlo sa aj niekoľko rozsudkov smrti: v roku 1990 popravili pastora Hosseina Soodmanda; kresťana Mehdiho Dibaja odsúdili na smrť, odsedel si jedenásť rokov, v roku 1994 ho prepustili a zakrátko uniesli a zavraždili. Dnes sú tresty väznením väčšinou kratšie, práve kresťanom však hrozí v iránskych väzniciach ponižovanie a zlé zaobchádzanie. Úzkosti, ktoré prežívajú konvertiti na kresťanstvo v Iránskej islamskej republike, si môžeme len predstaviť. Už len pokus zaobstarať si Bibliu v jazyku fársi je nebezpečný. Kto si ju chce kúpiť jednoducho len tak v kníhkupectve, musí vycestovať od susedného Arménska. Iránskym moslimom je však principiálne zakázané konvertovať na iné náboženstvo.

Moslimovia, ktorí konvertujú na kresťanstvo, sú terčom prenasledovania, pričom mnohí z nich musia žiť “v ilegalite”. Organizácia Aid to the Church in Need informovala že takýchto kresťanov štát označuje za “podkopávačov iránskeho’islamského režimu.”

Medzi ďalšie formy prenasledovania patrí:

• Zatýkanie a väznenie bez súdneho procesu
• Násilné zmiznutia
• Násilné zatváranie podnikov
• Ničenie majetku
• Podpora nenávistných prejavov na internete
• Vyháňanie z univerzít a vyhadzovanie z práce
• Únosy detí

Zastúpenie náboženských menšín v Iráne.

Zameranie na ženy

Toto protikresťanské prenasledovanie sa zdá byť namierené najmä proti ženám, píše USCIRF. Ženy sú obzvlášť terčom prenasledovania za dodržiavanie náboženských predpisov. Žene, ktorá konvertovala na kresťanstvo, bolo vo väzení odopreté lekárske ošetrenie po tom, čo bola v apríli uväznená za to, že “konala proti národnej bezpečnosti prostredníctvom kontaktov so sionistickými kresťanskými organizáciami.” Irán sa dostal do centra medzinárodnej pozornosti najmä vďaka protestom proti zákonom o povinnom nosení hidžábu. Ženy, ktoré sa postavili na odpor proti týmto zákonom, čelili policajným zásahom, zatýkaniu, vypočúvaniu a dlhým trestom odňatia slobody.

Irán, ktorý sa neubránil žiadnej medzinárodnej kontrole reakcie štátu, pokračoval v takýchto opatreniach a v súčasnosti využíva technológie na presadzovanie policajného dohľadu. Iránska vláda využíva sofistikovanejšie nástroje a technológie dohľadu - vrátane inštalácie kamier na obytných a komerčných budovách a vybavenia viac ako 50 000 policajtov telesnými kamerami - na presadzovanie zákonov o povinnom nosení hidžábu. V Isfaháne začali úrady údajne používať čítačky bezkontaktných platieb a sledovacie kamery na identifikáciu žien, ktoré sa vzpierajú povinnému noseniu hidžábu.

Prenasledovanie iných menšín

“Nie sú to však len kresťania, ktorí sú terčom útokov iránskych úradov. Prenasledovaní sú aj židia, menšinoví sunnitskí moslimovia a ďalšie ešte menšie skupiny, ako napríklad sikhovia. Aj keď vláda oficiálne uznáva judaizmus, v praxi je realita úplne iná. V skutočnosti, píše USCIRF, štát “verejne démonizuje Židov ako nepriateľov islamu, popiera a prekrúca históriu holokaustu, sleduje židovské modlitebne, zriaďuje volebné miestnosti len pre Židov, aby zastrašil členov komunity, núti predstaviteľov komunity vyjadrovať podporu vláde a Židov považuje za kolektívne zodpovedných za izraelské vojenské akcie.”

Reakcie medzinárodného spoločenstva

Koncom júla vydala Komisia USA pre medzinárodnú náboženskú slobodu (USCIRF) svoju aktualizovanú medzinárodnú správu, v ktorej zdôraznila, že Iránska islamská republika naďalej porušuje slobodu náboženského vyznania alebo viery na domácej pôde aj v zahraničí.”Komisia už predtým vyzvala vládu USA, aby označila Irán za “krajinu osobitného záujmu”, pričom vo svojej predchádzajúcej správe napísala, že “vláda tiež pokračovala v systematickom prenasledovaní, zastrašovaní a útočení na náboženské menšiny prostredníctvom svojvoľného zatýkania, násilných zmiznutí, násilného zatvárania podnikov, ničenia majetku a podpory nenávistných prejavov na internete.”

Zhrnutím týchto zistení USCIRF vyzval vládu USA, aby oficiálne uznala “systematickú, pokračujúcu a hrozivú politiku a konanie Iránu”za také, ktoré si vyžaduje štátny štatút krajiny osobitného záujmu. Oficiálne označenie zo strany USA Ministerstva zahraničných vecí označuje krajinu, v ktorej sa vláda “dopustila alebo toleruje ‘obzvlášť závažné porušovanie náboženskej slobody.’” Ministerstvo zahraničných vecí naposledy označilo Irán za takúto krajinu 29. decembra 2023.

Výzvy na modlitby a solidaritu

Blíži sa Šiesta veľkonočná nedeľa (5. mája), ktorá je v Katolíckej cirkvi venovaná modlitbám za prenasledovaných kresťanov. Situácia vo svete je alarmujúca, počet kresťanov prenasledovaných pre svoju vieru vzrástol z 240 miliónov v roku 2019 na súčasných 365 miliónov. Každý siedmy kresťan trpí nejakou formou útlaku alebo diskriminácie. Kresťania považujú náboženskú slobodu za najdôležitejšie zo všetkých ľudských práv, pretože priamo súvisí s večným osudom človeka, so zmyslom života v čase a vo večnosti.

Medzinárodný prezident organizácie Christian Solidarity International (CSI) John Eibner uviedol: „S rastúcim štátom presadzovaným sekularizmom a s tým, ako sa Európa stáva úplne postkresťanskou spoločnosťou, bude nevyhnutne pribúdať protikresťanských činov - vrátane násilných. Pre sekularizovaný „zeitgeist“ je príznačné, že utrpenie a svedectvo kresťanov, akokoľvek rozsiahle a zjavné, nie je na očiach verejnosti. V dobe, ktorá sa považuje za modernú, osvietenú a spravodlivú, máme povinnosť byť na strane ľudí, ktorí sú šikanovaní, bití, mučení a vraždení pre svoju vieru. Solidarita s prenasledovanými má biblický základ v Pavlovom prvom liste Korinťanom ,Ak trpí jedna časť, trpia s ňou všetky časti‘ (12.26). V praktickej rovine sú kresťania často jediní, ktorí môžu pomôcť. Buďme preto s prenasledovanými kresťanmi v modlitbe aspoň na 6.

V rozhovore v súvislosti s nedávnym konfliktom medzi Izraelom a Iránom teheránsky’kardinál Dominique Mathieu varoval pred vnucovaním metód mieru v regióne.“Mier sa nedá nanútiť nátlakom ani silou, pretože to nie je neprítomnosť konfliktu alebo rovnováha síl, ale stav harmónie postavený na spravodlivosti, láske a vzájomnom rešpekte,” napísal Mathieu tomuto korešpondentovi.

Tabuľka: Krajiny s najvyššou úrovňou prenasledovania kresťanov

tags: #iran #krestansky #konvertiti