Slovenské národné obrodenie bolo obdobím, kedy sa formovala identita slovenského národa. V tomto období sa zakladali spolky a vydávali sa PREŠPORSKÉ NOVINY. Jedným z hlavných cieľov v tomto období pre Slovákov bolo prebudenie národného procesu a vytvorenie spisovného slovenského jazyka, aby ostatné európske národy uznali slovenský národ a jeho práva. Medzi významných predstaviteľov tohto obdobia patrí aj Ján Hollý.
Život Jána Hollého
Ján Hollý pôsobil ako katolícky kňaz. Ovládal latinčinu a gréčtinu, eposy písal podľa vzoru Homéra a bol ovplyvnený gréckymi a rímskymi spisovateľmi. Raz, keď horela fara, nemohol uniknúť, lebo bol chorý a skoro oslepol. Prezývali ho „slovenský Homér“.
Išiel na Dobrú vodu, kde ho pozval kamarát Lackovič. Tam ho prišli navštíviť Štúr, Hodža, Hurban a povedali mu, že sa chystajú uzákoniť spisovný jazyk a Hollý s tým súhlasil.
Jeho dielo je oslavou krásy, pravdy, spravodlivosti a slobody.
Slovenské národné obrodenie
Idea slovanstva, všeslovanskej vzájomnosti sa stáva aktívnym myšlienkovým prúdom slovenského národného obrodenia - posilňovanie vedeckého záujmu o slovanstvo, štúdium slovanských jazykov...
Delíme ho na 4 fázy:
- 1.fáza: 1780 - 1820
- 2.fáza: 1820 - 1835 - vrcholné obdobie klasicizmu (Ján Hollý, Ján Kollár)
- 3.fáza: 1835 - 1843 - činnosť Ľ.Štúra, uzákonenie spisovnej slovenčiny
- 4.fáza: 1843 - 1848 - obdobie romantizmu (štúrovcov)
V slovenskej literatúre sa ešte stále nepoužíval slovenský jazyk, ale len slovakizovaná a biblická čeština (úradne dokonca latinčina, nemčina a maďarčina). Autori čerpajú námety z obdobia humanizmu, renesancie a antiky.
Hlavnými cieľmi v tomto období pre Slovákov boli:
- prebudenie národného procesu a vytvorenie spisovného slovenského jazyka
- výsledok - kodifikácia 1.
- zjednotenie katolíkov a evanjelikov a vytvorenie národnej literatúry v novom jazyku
- výsledok - vytvorenie spolku - rečí a literatúry slovenskej, kde sa spojili katolíci aj evanjelici
- vytvorenie nového jazyka prijateľného pre katolíkov aj evanjelikov
- výsledok - 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr nový spisovný jazyk
- aby ostatné európske národy uznali slovenský národ a jeho práva - po neúspešnej revolúcii v roku 1848 boli Štúr a jeho prívrženci buď uväznený alebo daný pod policajný dozor
- snaha o pozdvihnutie slovenského ľudu - osvetová činnosť (vydávanie kníh a časopisov)
Klasicizmus sa vyvíjal v druhej fáze slovenského národného obrodenia (1820 - 1835) a toto obdobie sa považuje za vrcholné obdobie klasicizmu.
Literárne dielo Jána Hollého
Prvým veľkým eposom z dejín VM je Svatopluk, víťazská báseň ve dvanácťi spevoch. Epos sa končí Svatoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny.
Epos Svatopluk je zaľudnený veľkým počtom postáv. Okrem historických mien Svätopluka, Slavimíra, Cyrila, Karolmana a ďalších vystupuje v ňom veľa vymyslených hrdinov, vrátane mytologických, napr. pohanský boh Černobog.
Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia. Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, svoje si však nedá a radšej volí smrť ako život v otroctve.
Cirillo-Metodiada - centrom deja Slovensko. V šiestich spevoch opisuje príchod svätcov Cyrila a Metoda na VM, ich život a účinkovanie. Podobne ako Svatopluk aj Cirillo-Metodiada sa končí víťazstvom ducha, víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov.
Sláv - skladba v 6 spevoch. Téma, na ktorú nemal nijaké historické pramene. Išlo o boje pokojamilovných Tatrancov, čiže Slovákov s lúpeživými Čudmi. O víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv, hlavná postava eposu.
Hollý nazýva svoje eposy víťazskými básňami, to znamená bohatierskymi eposmi. Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli Homérove a Vergíliove eposy. Začínajú sa propozíciou (naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou (vzývaním vyššej moci, múzy).
- Vždy bola propozícia
- Invokácia
- Dedikácia (venovanie)
- In medias res (vstup do deja)
Rozčleňujú sa na spevy. Verš je vo všetkých eposoch rovnaký - hexameter.
Idylická poézia, prostredníctvom ktorej prvýkrát vstúpila do poézie slovenská príroda. Sú to menšie epické skladby, ktoré nazval Selanky - počet 21. Témy Selaniek sú rôznorodé a ich postavy majú podobu slovenských pastierov. Vedú pokojný život, venujú sa práci, spevu, tichej zábave a hrám. Žijú v rovnosti majetku i postavenia. V týchto postavách vstúpil do poézie slovenský ľud. Osobitne vydarené sú napr. selanky Jaroslav, Polislav. Selanky tvoria prechod medzi epikou a lyrikou, v ktorej prevláda óda a elégia.
Témou žalospevov sú smutné príbehy a ubiedenosť slovenského národného života. Vyjadruje smútok nad vyhynutým a násilne vyhubeným obyvateľstvom, nad zradou, ktorá spôsobila pád VM, nad odrodilstvom.
V ódach oslávil básnik dobrodincov, priateľov a známych, ako aj svetských a cirkevných hodnostárov, napr. Formovanie novodobého slovenského národa Národ - spoločenstvo, ktoré je úzko zviazané s jeho znakmi - atribúty (spoločná história, jazyk, kultúra, vedomie spolupatričnosti, zvyky, tradície, mentalita. Do 18.st. existovali národy rakúskej monarchie v relatívnej symbióze, vrátane uhorských národov. Problémy sa začali až vykorisťovaním nejakého národa (1790, 1792 - 1.maďarizačné zákony - zavádzali maďarský jazyk do úradov).
Na konci 18.st. a zač. 19. st. (hlavne v období napoleonských vojen) sa začal proces formovania moderného slovenského národa - slovenské národné obrodenie. Jeho nositeľkou sa stala slovenská inteligencia. Pod vplyvom osvietenstva sa utvárali priaznivé predpoklady na premenu slovenského etnika na moderný novodobý národ. Formovanie novodobých národov bolo súčasťou premeny feudálnej spoločnosti na občianskú národnú spoločnosť, ktorá združuje všetkých príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na sociálny pôvod.
Národné obrodenie - proces uvedomovania si, že sa nejaký národ odlišuje od ostatných národov, že je...