Ján Kalinčiak, slovenský spisovateľ, prozaik, básnik a literárny kritik, patril k najvýznamnejším štúrovským prozaikom a zakladateľom slovenskej historickej novely. Narodil sa 10. augusta 1822 v Hornom Záturčí (dnes súčasť Martina) ako syn evanjelického farára. Rozhodujúce pre jeho národné prebudenie bolo štúdium na lýceách v Bratislave a Levoči. V rokoch 1843-1845 študoval históriu a filozofiu na univerzite v Halle.
Pre jeho literárne formovanie mali rozhodujúci vplyv kontakty so štúrovcami, najmä blízke priateľstvo s Ľudovítom Štúrom. Zúčastnil sa na kodifikácii spisovnej slovenčiny, po ktorej písal už len po slovensky. Po štúdiách pracoval najskôr ako vychovávateľ, v rokoch 1846-1858 učil na evanjelickom gymnáziu v Modre a do roku 1868 bol riaditeľom na nemeckom Evanjelickom gymnáziu v Tešíne.
Ťažisko literárnej tvorby Kalinčiaka bolo v próze, do ktorej vniesol nové historické námety. Jeho básnické a prozaické diela zo 40. rokov 19. storočia ako Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Svätý duch majú romantický charakter. Neskoršie prózy Knieža liptovské, Reštavrácia, Mních či Orava nadobúdali už realistické tendencie.
Kalinčiakove prózy napísané v 40. rokoch 19. storočia ( Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Svätý duch) majú romantický charakter, konanie postáv je tu motivované silnými vášňami, neskoršie práce (Knieža liptovské, Láska a pomsta, Reštavrácia, Mních, román Orava) nadobúdajú realistické tendencie. Spracúval námety z uhorských dejín, z rôznych končín Slovenska, nastoľoval osobné a spoločenské problémy. Prezentoval ironický pohľad na zvyšky slovenského zemianstva v čase jeho historického úpadku. Prejavil všestrannosť.
Kalinčiak sa (v najlepšom slova zmysle) vytiahol ako neobyčajne vnímavý pozorovateľ hovorovej slovenčiny a jej ospevovateľ. Pri pohľade na jeho literárne dielo nesmieme zabudnúť ani na významné teoretické a literárno-kritické práce. Aktívne vstúpil (v Hurbanovom časopise Slovenské pohľady v roku 1851) napríklad do jednej z najzávažnejších polemík v doterajších dejinách slovenčiny, do „bojov“ o Žehry napísané Jonášom Záborským. Dôležitá je aj Kalinčiakova recenzia knihy O národných povestiach a piesnach plemien slovanských od Štúra, ale aj Rozpomienky na Ondreja Sládkoviča (1862). Tieto totiž predstavujú prvý hlboký rozbor Sládkovičovej tvorby, najmä eposov Marína a Detvan (vyšli v časopise Sokol), a dodnes sú významným pramenným materiálom aj pre súčasných literárnych vedcov a historikov.
V roku 1869 Kalinčiaka z politických dôvodov predčasne penzionovali, presťahoval sa do Martina a v rokoch 1869-1871 vydával a redigoval literárny mesačník Orol. Zomrel 16. júna 1871 v Martine a pochovaný je na martinskom Národnom cintoríne.
Hviezdoslavova knižnica bol celonárodný projekt na priblíženie slovenskej literatúry z obdobia 17. až 20. storočia. Má okolo 300 zväzkov, ktoré obsahujú diela P. O. Hviezdoslava, Martina Kukučína, Boženy Slančíkovej-Timravy, Janka Kráľa a iných významných slovenských spisovateľov. Bola vytvorená na počesť stého výročia narodenia P. O. Hviezdoslava. Výtlačky vydávala od roku 1950 až po rok 1991 za pomoci Matice slovenskej, Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry a Tatranu.
V rámci Hviezdoslavovej knižnice vyšlo aj dielo Jána Kalinčiaka Orava/Svätý duch ako 36. zväzok.
Janko (nebojte sa, nejde pri tomto oslovení o prehnanú familiárnosť, veď sám Kalinčiak si zvolil i tento literárny pseudonym) vo svojej romantickej povesti Láska a pomsta (1858) napísal aj takéto slová, priam „definíciu“ tvorivého zámeru: „Bo všade pusto v krajinách našich, nikde ti nepovedia, to a to sa tu robilo, to a to sa tu stalo a tak bys sa nazdal, že tu večná smrť, večná nečinnosť panovala. V predošlosti ľudu tatranského nevidíš nič, čo by potomka hrdosťou napomínalo na skutky predkov zapadlých, na snovanie a pretriasanie myšlienok o pozdvihnutí a zvelebení v sebe a rode svojom hodnosti ľudskej. V prítomnosti (neľahkej druhej polovice 19. storočia - I. Autorské krédo, priam brilantne formulovaný (a postupne celým dielom i dôsledne napĺňaný) program!
Treba si uvedomiť, že ide o dielo všestranne nadaného človeka, zberateľa historických povestí i autora sprvu básní a potom próz, na stvárnenie ktorých si vyberal námety s jasným cieľom: konaním postáv pod vplyvom (najmä pozitívnych emócií) účelne i pútavo vyzdvihnúť a ukázať na presadenie sa slovenského národného živlu v často nežičlivej dobovej realite a súvislostiach. Takými sú napríklad jeho charakteristické romantické prózy z rôznych končín Slovenska (a deje v nich, súvisiace s otázkami postavenia Slovanstva a či Slovenska a Slovákov v období vlády kráľa Mateja Korvína, protitureckých bojov a neskôr i Uhorsku jeho vlastných skúseností) Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Serbianka, Svätý Duch, Knieža liptovské, Orava, Láska a pomsta, Mních…
Zároveň ide o najrozsiahlejšiu a najvýznamnejšiu časť slovenskej romantickej prózy vôbec, do ktorej vniesol štúrovský historizmus a sám prejavil vysokú všestrannosť a mimoriadnu erudíciu v estetike. Dejovo sú Kalinčiakove prózy zasadené do obdobia vlády kráľa Mateja Korvína a protitureckých bojov.
Kým Kalinčiakove prózy napísané v 40. rokoch 19. storočia ( Králův stůl, Bozkovci, Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky, Mládenec slovenský, Svätý duch) majú romantický charakter, konanie postáv je tu motivované silnými vášňami, neskoršie práce (Knieža liptovské, Láska a pomsta, Reštavrácia, Mních, román Orava) nadobúdajú realistické tendencie.
Osobitné postavenie v celom kontexte Kalinčiakovej tvorby má nenapodobiteľná Reštavrácia, sfilmovaná (a podnes medzi všetkými generáciami Slovákov populárna) ako Zemianska česť… Brilantná humoreska, v ktorej zemianstvo predstavuje cez trpko-smiešny pohľad zacielený na jeho typických predstaviteľov a počas typických (chcelo by sa napísať učebnicových) okolností. Ukazuje, samozrejme v zhode s historickou pravdou!, že ako trieda dohrali svoju spoločenskú úlohu. Ba ide smelo ešte ďalej tvrdiac, že zemianstvo patrí skôr do múzea ako do reálneho života.
Na Kalinčiakovom náhrobníku sú vytesané prorocké slová - Hranica života, ale nie lásky!
Ján Kalinčiak