Jozef Cíger Hronský, Mária Ďuríčková, Ján Turan, Ondrej Sliacky… To sú mená, ktoré rezonujú v slovenskej detskej literatúre. V nasledujúcom článku sa pozrieme bližšie na tvorbu Jána Turana, s dôrazom na jeho knihu "Čas Vianoc", a jeho pôsobenie v časopise Slniečko.
Obálka knihy "Čas Vianoc" od Jána Turana
Ján Turan a jeho prínos do detskej literatúry
Do tejto knižky spisovateľ Ján Turan ukryl dvanásť príbehov a popretkával ich krátkymi básničkami o zvieratkách a ročných obdobiach. Deti si jednoduché veršíky ľahko zapamätajú a môžu si na nich pocvičiť jazýček. Deduško býva sám v chalúpke v lese a v záhradke má nezvyčajného strašiačika, ktorý vie rozprávať a skamaráti sa so Samkom - budúcim prváčikom. Samko prichádza aj za deduškom a rád počúva jeho rozprávanie o lesných zvieratkách, o včielkach aj ich dobrom medíku.
Postupne sa Samko dozvie, ako deduško zápasil s medveďom, ako sa medvedík Brumko stratil, ako včeličky naučili macka tancovať... No okrem toho prežije aj on sám v lese spolu s deduškom a jeho strašiačikom malé dobrodružstvá a nájde si nových kamarátov.
Pôsobenie v časopise Slniečko
Počas štúdia na gymnáziu som už písala do Slniečka ako autorka a v tom čase som sa stretla aj s jeho vtedajším šéfredaktorom Jánom Turanom.
Slniečko má tento rok 95. narodeniny. Pravdupovediac, ešte sme si na to nenašli čas. Nie je to fráza, ale naozaj oslavujeme prácou.
Na festivale Zázračný oriešok mala svoju vernisáž výstava Slniečkový kaleidoskop. Vytvorili sme ju v spolupráci s Mestskou knižnicou Piešťany, ja som pripravila libreto a Kristína Soboň vizuál. Ňou sme oslávili polookrúhle výročie Slniečka a budeme pokračovať aj v ďalších slovenských knižniciach a kultúrnych zariadeniach.
Ľubica Kepštová o Slniečku
Ľubica Kepštová je spisovateľka, poetka, redaktorka a prekladateľka. Vyštudovala filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobila ako pracovníčka knižnice a domu detí a mládeže (1985 - 1989). Od roku 1989 pracovala ako redaktorka, neskôr ako zástupkyňa šéfredaktora a v súčasnosti pôsobí ako šéfredaktorka časopisu Slniečko, najstaršieho umeleckého mesačníka pre deti na Slovensku.
Ako autorka recenzií o súčasnej detskej literatúre a autorka rozhovorov s tvorcami detskej literatúry spolupracuje s Knižnou revue, s revue Bibiana a s ďalšími časopismi. Prekladá z češtiny a z angličtiny.
Ľubica Kepštová hovorí: "Deti, napriek vrúcnemu vzťahu k mobilom a počítačom, stále potrebujú veci, ktoré majú statickejšiu povahu a sú ovládateľné ich priamym, nesprostredkovaným, fyzickým kontaktom a vyvolávajú rozdielne pocity. Tlačená forma časopisu si vyžaduje chvíľu pohody, zamyslenia, do interakcie sa zapája aj hmat a iné zmysly, papier má špecifickú vôňu, listovanie a šuchot stránok vyvoláva nečakané pocity. Dá sa odložiť na obľúbené miesto, ktoré má pre jeho majiteľa špecifický význam a intimitu. Je to priame médium, k jeho aktivizácii nie je potrebný ďalší sprostredkovateľ s technickými funkciami."
Význam Slniečka pre deti
Slniečko bolo vždy koncipované ako rodinný časopis. V rodine bývalo viacero detí a každé si v ňom našlo niečo iné. Nehovoriac o tom, že v čase svojho vzniku bolo Slniečko ojedinelým fenoménom. Dnes je časopisov pre deti veľa a ich kvalita i zameranie sú pomerne rozkolísané.
Keď nerátame malých knihomoľov ani deti z nadštandardne kultúrne orientovaných rodín, najsilnejšie čitateľské ročníky Slniečka sú tretiaci, štvrtáci a piataci. Čiže už predsa len vyspelejší čitatelia, ktorí idú hlbšie do obsahu.
Autorské rozprávky, poézia i umelecko-náučné texty sú doplnené zábavnými žánrami s kultúrnou tradíciou - ako je Jožko Mrkvička v súčasnom stvárnení mladej autorskej dvojice Jána Púčeka a Filipa Horníka, komiksové príbehy s ekologickou tematikou, literárne doplňovačky, ukážky výtvarných a literárnych prác detí z celoslovenských aj medzinárodných súťaží a festivalov.
Komiks už ani zďaleka nepatrí k poklesnutým žánrom, naopak, je výborným komunikačným prostriedkom pri kultúrno-spoločenských témach či priblížení významných osobností - napríklad komiks o Márii Ďuríčkovej, Pavlovi Országhovi Hviezdoslavovi či talentovanom husľovom virtuózovi Teovi Gertlerovi v podaní špičkovej komiksovej dvojice - scenáristky Sone Balážovej a ilustrátora Dávida Marcina.
Ilustračný obrázok časopisu Slniečko
Budúcnosť Slniečka
Ak nechceme, aby deti podľahli masovému vkusu, či skôr nevkusu, a aby sa Slniečko premenilo na prvoplánový pracovný zošit či zábavník, musíme pracovať ako novodobí priekopníci a objavitelia. Systematické zviditeľňovanie umeleckej detskej literatúry a ilustrácie si v tejto kontroverznej dobe vyžaduje celého človeka.
Časopis, ktorý má detského adresáta, sa nedá robiť len od počítača. Deti sa dynamicky menia, v niečom ostávajú rovnaké, ale ich pohľad na svet a materiálne podmienky určujú čoraz častejšie nepredvídateľné, ba až absurdné okolnosti, v ktorých musí dokázať fungovať ich rodina, škola. Je to doba obrovských improvizácií a rozdielnych možností. Bratislava nie je celé Slovensko.
Komunikujeme aj so Slovákmi v zahraničí, využívame každú možnú misiu do sveta. Čas, ktorý som prežila v Slniečku, to sú už Kristove roky. A za ten čas sa človek naučí nesmierne veľa. Od kolegov, autorov, ilustrátorov, od všetkých ľudí, s ktorými sa pri svojej práci každodenne stretáva. A pravdaže aj od detí.
V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad šéfredaktorov časopisu Slniečko:
| Meno | Obdobie |
|---|---|
| Rudolf Klačko | 1927 |
| Jozef Cíger Hronský | Neskôr |
| Mária Ďuríčková | Obnovené Slniečko |
| Ján Turan | Neskôr |
| Ondrej Sliacky | Dlhoročný šéfredaktor |
| Ľubica Kepštová | Súčasnosť |