Je Sviatosť Birmovania Potrebná pre Spásu?

Sviatosť birmovania je jednou zo siedmich sviatostí Nového zákona, ktoré ustanovil sám Ježiš. Tieto sviatosti sa týkajú všetkých etáp a dôležitých chvíľ života kresťana. Dávajú životu viery vznik a rast, uzdravenie a poslanie. V tomto je určitá podobnosť medzi etapami prirodzeného a duchovného života.

Sviatosť birmovania zdokonaľuje krstnú milosť. Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok takzvaných sviatostí uvádzania do kresťanského života, ktorých jednotu treba zachovať. Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam.

Prvotným a riadnym vysluhovateľom je biskup. Už z tradície Cirkvi je vkladanie rúk a pokrstné pomazanie vyhradeným právom biskupa. Mimoriadnym vysluhovateľom sviatosti je kňaz (presbyter), alebo viacerí kňazi, ktorých z vážnych dôvodov na to splnomocnil biskup. Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz.

Sláveniu samotného birmovania predchádza posvätenie svätej krizmy. Keď sa birmovanie slávi oddelene od krstu, ako je to v rímskom obrade, liturgia sviatosti sa začína obnovením krstných sľubov a vyznaním viery birmovancov. Pri krste dieťa ešte nevedelo vyznať osobne svoju vieru, ktorá sa žiadala od rodičov, a krstných rodičov pri krste dieťaťa, aby vo viere Cirkvi mohlo byť pokrstené. Teraz birmovanec dokazuje, že si túto vieru osvojil.

Biskup najprv vyzve ľud na modlitbu. Po chvíli ticha vystrie spolu s kňazmi, čo mu budú pomáhať pri birmovaní, ruky nad birmovancov a potom sa modlí veľmi dôležitú modlitbu, v ktorej prosí Otca, aby na tých, ktorých už znovuzrodil z vody a z Ducha Svätého, zoslal Ducha Obhajcu, Tešiteľa s jeho siedmimi darmi. Tento úkon je už od čias apoštolov znakom daru Ducha. V latinskom obrade „sa sviatosť birmovania udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa koná vkladaním rúk a slovami: „Prijmi znak Daru Ducha Svätého.“ Birmovanec odpovie: Amen. Biskup pozdraví birmovanca: Pokoj s Tebou. Pozdrav pokoja je veľkonočným pozdravom, ktorým vzkriesený Pán pozdravil apoštolov.

Účinky sviatosti birmovania

Birmovanie prináša dar vzrastu a prehĺbenia krstnej milosti. Ďalej birmovanie znamená:

• vzrast a prehĺbenie krstnej milosti
• rozmnoženie posväcujúcej milosti
• zveľadenie darov Ducha Svätého v nás
• naše pevnejšie zjednotenie s Kristom
• zdokonalenie nášho spojenia s Cirkvou
• osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno
• vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.

Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz. Birmovanie totiž vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom.

Vo vzťahu k poslednému cieľu človeka - k spáse, birmovanie nebolo a nie je nevyhnutne potrebné k spáse, aj keď má veľký význam pre napĺňanie tohto cieľa človeka. To znamená, že pokrstený človek môže aj bez birmovania dosiahnuť večnú spásu. Kánonické právo však predpisuje veriacim prijať túto sviatosť, pokiaľ je k tomu príležitosť.

Dary Ducha Svätého

Morálny život kresťanov posilňujú dary Ducha Svätého. Sú darmi Boha duši, aby mohla dokonalejšie a bez námahy konať dobré skutky, v ktorých sa odráža jej láska k Bohu - jej svätosť: pripomínanie si Božej prítomnosti, láska k blížnemu, obetovanie práce, malé umŕtvovania v priebehu celého dňa. Dary Ducha Svätého sú stále dispozície, ktoré robia človeka ochotným riadiť sa vnuknutiami Ducha Svätého… Duch Svätý nás cez ne povzbudzuje k túžbe po dosiahnutí evanjeliových blahoslavenstiev, ktoré sú - ako puky rozvíjajúcich sa jarných kvetov - závdavkom nebeskej krásy. Dávajú duši jemnocit pre Boha, vnímavosť pre jeho hlas, pre jeho ruku, pre jeho vôľu.

Je sedem darov Ducha Svätého:

1. dar múdrosti
2. dar rozumu
3. dar rady
4. dar sily
5. dar poznania
6. dar nábožnosti
7. dar bázne pred Pánom

A keďže všetci veriaci pokrstení v Kristovi tvoria jeho tajomné telo, majú skrze Ducha aj účasť na Kristových daroch. Vyliatie Ducha Svätého udeľuje dar múdrosti, ktorý je s nami a podnecuje nás na cestu života. Boží Duch je vnútorným Učiteľom, ktorý robí múdrym srdce jednoduchého človeka a otvára ho, aby prijalo slovo Ježiša Krista, Múdrosť Otca. Dar múdrosti je nadprirodzená vliata schopnosť chápať zmysel života a vzťah človeka k Bohu. Človek obdarený týmto darom v Bohu vidí pôvodcu všetkých stvorených vecí a svoj cieľ. Týmto darom Duch Svätý osvecuje a zdokonaľuje v nás čnosť viery.

Človek, ktorý má a používa dar múdrosti, posudzuje všetko spod zorného uhla večnosti a jasne chápe, že „čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodil“ (Mt 16, 26). Ľahšie chápe a znáša aj rozličné protivenstvá, lebo vie, že „tým, čo milujú Boha všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28), a raduje sa, že má „účasť na Kristových utrpeniach“ (1 Pt 4, 13). Je to dar ktorým sa osvecuje náš rozum, odhaľuje našej mysli Božiu vôľu. aby sme ľahšie a hlbšie poznávali pravdy Božieho zjavenia. Kto môže poznať Božie myšlienky, ak ho nevedie Kristov Duch? nám otvára pravý zmysel Písma. Pomocou daru rozumu lepšie chápeme zmysel liturgických obradov, ktoré nám sprítomňujú tajomstvá spásy.

Osvietení týmto darom lepšie chápeme a poznávame život, utrpenie a účinkovanie Ježiša Krista, dejiny Cirkvi a vieme povedať s apoštolom: „Viem, komu som uveril“ (2 Tim 1, 12). Dar rozumu pôsobí, že aj tí najjednoduchší ľudia vedia chápať Božie pravdy. Pán Ježiš velebí Otca, že zjavil maličkým tieto veci (porov. Tento dar v nás zdokonaľuje čnosť opatrnosti. Dobrá rada nad zlato je potrebná vo svetských záležitostiach, no najmä v duchovných. Štátnici majú svojich odborných poradcov, pre duchovný život, nám je poradcom, tešiteľom Duch Svätý. Mnohokrát stojíme pred dilemou: Čo si vyvoliť? Nejeden kresťan sa rozhodne pre pozemské výhody za cenu ohrozenia viery a stratu charakteru. Máme vzývať často aj Pannu Máriu, Matku dobrej rady, ktorá plná milosti Ducha Svätého pomáhala apoštolom a pomáha aj Cirkvi.

Sila je božský dar, ktorý nás robí pevnými vo viere, dáva nám silu odporovať zlu a odvahu svedčiť slovami i skutkami o ukrižovanom a zmŕtvychvstalom Kristovi. Tento dar posilňuje našu vôľu. Niekto môže byť telesne silný, ale duchovne je slaboch a naopak, niektorí telesne slabí ľudia, sú duchovne silní. Kristus od nás žiada určitý stupeň hrdinstva. Preto nám dáva Ducha sily. Tento dar zvlášť potrebujú mladí ľudia, veď musia častejšie bojovať proti pokušeniam tela, sveta a diabla. Veľkú silu potrebujú aj chorí, aby znášali s kresťanskou trpezlivosťou utrpenia a na vlastnom tele dopĺňali to, „čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev“ (Kol. Tento dar prenáša múdrosť a rozumnosť do praktickej polohy; zdokonaľuje v nás čnosť lásky k Bohu a k blížnemu a robí nás schopnými poznať a okúsiť Božie skutočnosti v ich najhlbších základoch a príčinách. Dar poznania viac pôsobí na srdce než na rozum, tak ako sa ľahšie a bližšie dostaneme k Bohu láskou ako len chladným rozumom.

Osvietení týmto darom poznávame Kristovu lásku presahujúcu každé poznanie (porov. Ef 3, 10-19) a dosahujeme „bohatstvo plného chápania a poznania Božieho tajomstva, Krista, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“ Kol 2, 2-3). Človek obdarený darom poznania má teda osobitnú schopnosť poznávať a konať, čo slúži na Božiu slávu, na spásu seba i blížneho. Všetko koná z lásky a už tu na zemi pociťuje predchuť nebeských radostí. So žalmistom môžeme hovoriť: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán“ (Ž 34, 9). Tento dar zdokonaľuje v nás mravnú čnosť spravodlivosti a čnosť nábožnosti a modlitby. Vedie nás k Bohu v synovskej dôvere, láske a nežnosti. Posilnení týmto darom uznávame Boha nielen za svojho najvyššieho Pána, ale aj za svojho nebeského Otca, ktorý s láskou hľadí na nás a ku ktorému sa môžeme vždy s dôverou obrátiť so slovami: „ Otče náš…

Podľa svätého Tomáša opravdivá nábožnosť je túžba duše milovať Boha ako Otca, zachovávať jeho príkazy, a tak sa mu zapáčiť. Tento dar v nás vzbudzuje cit synovskej úcty a dôvery k nebeskému Otcovi a vedie nás k nábožnému plneniu Božích a cirkevných prikázaní. Taktiež nás povzbudzuje a vedie modlitbe. Kto spolupracuje s týmto darom, rád sa modlí, s radosťou sa zúčastňuje na svätej omši a pobožnostiach, rád sa zdržiava pri svätostánku v tichej adorácii, že môže hovoriť s apoštolom Petrom: „Pane, dobre je nám tu“ (Mt 17, 4). Dar nábožnosti v nás vzbudzuje lásku a úctu ku všetkému, čo je v úzkej spojitosti s Bohom: lásku a úctu k Cirkvi, pápežovi, biskupom, kňazom, k posvätným miestam a veciam. Tento dar je veľmi potrebný v duchovnom živote, ako nás na to napomína aj apoštol Pavol: „Cvič sa v nábožnosti!

Tento dar zdokonaľuje v nás čnosť nádeje. Bázeň pred Pánom, to nie je strach otrocký, ale synovský, totiž, že sa bojíme uraziť Božiu velebu a stratiť Božiu milosť. Dar bázne pred Pánom spočíva v tom, že si živo uvedomujeme nekonečnú Božiu velebu a zvrchovanosť, ktorú sa neodvážime uraziť, veď sme pred Pánom prach a popol, ale z jeho milosti sme Božie deti. Taktiež si uvedomujeme strašnú ošklivosť a nebezpečnosť hriechu, a preto sa ho chránime ako najväčšieho zla. Sväté písmo, teda Božie slovo nás veľmi napomína na bohabojnosť: „Utekajme pred hriechom ako pred hadom, lebo keď sa k nemu priblížiš, uštipne ťa“ (Sir 21, 2). Apoštol Pavol nás dôrazne napomína: „S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse“ (Flp 2, 12). Nešťastím veriacich je, že sa neboja hriechu, alebo nepokladajú hriech za niečo hrozné. U mnohých sa stráca pocit viny, a to je veľmi nebezpečné.

Príprava na birmovanie

„Samotná príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Preto sa má birmovná katechéza usilovať o prebudenie vedomia príslušnosti ku Kristovej cirkvi, a to tak k všeobecnej cirkvi, ako aj k farskému spoločenstvu, ktoré má osobitnú zodpovednosť za prípravu birmovancov.

Je dobré vzbudiť v birmovancoch povedomie, že sú pre cirkev potrební. Ja sám im to často hovorím: „Chlapci a dievčatá, svet vás potrebuje, cirkev vás potrebuje i vaša farnosť vás potrebuje. Potrebuje váš mladícky elán, vašu radosť, vaše nápady.“

V našich farnostiach sa stretávame s mnohými formami prípravy birmovancov, jedny sú úspešnejšie, iné menej. Zo strany cirkvi je to o hľadaní, čo mladým najviac pomôže. Vždy ma povzbudí, keď vidím, že kňazi nekapitulujú, nezostanú iba pri nariekaní, aké je to náročné. Keď hľadajú nové formy, ako mladých potiahnuť.

Mladí potrebujú zážitok, potrebujú prijatie, dobrých kamarátov, ktorých môžu nájsť aj v animátoroch. Myslím, že v tomto smere sa osvedčujú okrem katechéz najmä spoločné duchovné obnovy, víkendovky, výlety.

Stretávame sa s prípadmi, keď mladý človek povie, že sa ešte necíti prijať sviatosť birmovania. Je to úctyhodné rozhodnutie, lebo si je vedomý toho, že na to ešte nemá a chce viac dozrieť. Ale, žiaľ, sme svedkami aj toho, že mnohí mladí prijímajú túto sviatosť preto, lebo „sa to patrí“.

Nech už však mladí prichádzajú s akoukoľvek motiváciou, je úlohou a umením tých, ktorí ich vo farnosti pripravujú a formujú, aby ich priviedli k správnej motivácii. Aby im pomohli pochopiť, prečo je dobré prijať túto sviatosť. Sviatosť birmovania nás ešte nerobí dokonalými kresťanmi, ale nám chce k tomu pomôcť.

Áno, nie je dnes jednoduché svedčiť o Kristovi, ale bez posily Ducha Svätého by to bolo ešte ťažšie. Ovocie tejto sviatosti v našom živote závisí aj od toho, ako s ňou spolupracujeme. Keď sme chorí, nestačí, že si kúpime lieky. Musíme ich aj užívať, až vtedy majú zmysel. Keď chceme žiť ako zrelí kresťania, nestačí sa dať pobirmovať, musíme s Bohom aj naďalej spolupracovať.

Pre birmovancov je tiež zaujímavé, že si môžu zvoliť birmovné mená. Aký to má zmysel?Vyvolenie si osobitného mena, ktoré birmovanec vysloví pri liturgickom obrade, nepatrí k podstate prijímania tejto sviatosti. Je to iba miestna tradícia, týka sa iba určitých častí sveta.

Zmyslom tejto praxe je to, že birmovanec si popri krstnom patrónovi volí ešte birmovného patróna - svätca, ktorého životný príbeh je pre neho oslovujúci a ktorého chce nasledovať. Teda to nemá byť meno, ktoré sa mu páči, napríklad po nejakej známej celebrite šoubiznisu, ani meno birmovného rodiča, ale má to byť meno svätca, ktorého život ho oslovuje.

Ja som zvykol dávať birmovancom úlohu, aby vlastnou rukou napísali krátky životopis svojho patróna. Ako pomocníka vo výbere svätca som im ponúkol internet. Tak som mal istotu, že ich birmovné mená nebudú mená spevákov či herečiek.

Tiež je zvykom vybrať si birmovného rodiča. Aký by mal byť a aká je jeho úloha?Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky. Aby lepšie vynikla jednota oboch sviatostí, mala by to byť tá istá osoba ako pri krste. V minulosti bolo ľudovým zvykom, že žena mala zvyčajne birmovnú matku a muž zasa birmovného otca. Dnes sa tento zvyk už nezachováva a ani to nie je potrebné.

Ten, kto má zastávať úlohu birmovného rodiča, má byť zrelý veriaci kresťan, ktorý svoju vieru vyznáva a žije. Ale dnes býva stále väčší problém nájsť dobrého birmovného rodiča, pretože mnohí buď nespĺňajú právne podmienky pre zastávanie úlohy birmovného či krstného rodiča, alebo nežijú podľa viery.

Veľa závisí aj od birmovanca. V čom by sa mal zmeniť jeho život po prijatí tejto sviatosti? Čo by mal robiť?Po prijatí sviatosti birmovania už nejde o birmovanca, teda kandidáta, ale už ide o pobirmovaného. Odpoveď je jednoduchá a stručná: mal by sa aktívnejšie zúčastňovať na liturgických sláveniach a na ďalšom živote cirkvi, farnosti.

Jedna vec je prijať dar a druhá využiť ho, spolupracovať s ním, naučiť sa s ním žiť. Je jasné, že Boh nás obdarúva, ale my sa máme usilovať žiť s Bohom. Čím viac žijeme v Božej prítomnosti, tým viac sme obdarovávaní. Preto je dôležité modliť sa, čítať Sväté písmo, pristupovať k sviatostiam a tiež deliť sa o Božie dary v praktickom živote skutkami lásky.

Prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Pokrstených kresťanov sviatosť birmovania dokonalejšie spája s cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom.

V akom veku prijať sviatosť birmovania?

V západnej cirkvi, pokiaľ bol niekto pokrstený ako dieťa, zvykne prijímať v treťom ročníku základnej školy najskôr Eucharistiu, teda prvé sväté prijímanie s predchádzajúcou svätou spoveďou, a potom na konci základnej školy alebo počas stredoškolského vzdelávania aj sviatosť birmovania.

Ak je však niekto katechumenom ako dospelý, potom všetky tri sviatosti sa mu udeľujú v rámci jedného liturgického slávenia, spravidla počas veľkonočnej vigílie vo svätej noci.

V západnej cirkvi nie každý pokrstený automaticky prijíma neskôr aj sviatosť birmovania. Ak chce prijať aj túto sviatosť, tak musí o ňu slobodne a dobrovoľne požiadať. Pri zápise birmovancov je úlohou tých, ktorí sa starajú o patričnú predsviatostnú formáciu a vedenie, aby najskôr zistili, aké motívy vedú kandidáta k prijatiu tejto sviatosti.

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veď pokrstených sviatosť birmovania dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ich obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, taktiež sú ako praví Kristovi svedkovia väčšmi povinní šíriť a brániť vieru slovom i skutkom.“ (KKC čl.

Tento článok KKC veľmi jasne hovorí, že každý pokrstený pokiaľ neprijal sviatosť birmovania, nedovŕšil ešte svoje začlenenie do Cirkvi. Nemá schopnosti k tomu, aby mohol žiť svoju vieru ako dospelý kresťan, ktorý už nerozvíja len svoju krstnú milosť pre vlastnú spásu, ale svedčí svojim životom pre spásu druhých.

tags: #je #sviatost #birmovania #potrebna