Hudba je neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie, ktorá sprevádza ľudstvo odpradávna. V paleolite sa ako hudobné nástroje používali kamene, kosti a drevá, ktorými sa udieralo do rytmu. Ďalej to boli kostené píšťaly, zvieracie rohy a priečne flauty. Najstaršie nálezy píšťal pochádzajú z jaskýň v pohorí Švábskej jury v Nemecku (33 000 pr. Kr.) a zo Slovinska (43 000 pr. Kr.), kde našiel jeden exemplár Dr.
Prastará kultová úloha hudby a tanca zostala uchovaná v takmer nezmenenej podobe až do súčasnosti predovšetkým v šamanizme. Šamanizmus ako relikt dávneho pranáboženstva, dodnes pretrváva v rôznych podobách po celom svete.
Šaman s bubnom počas rituálu.
„Bubon zohráva pri šamanských obradoch prvoradú úlohu. Má zložitú symboliku a početné magické funkcie. „Bubnovanie na začiatku obradu, ktoré má privolať duchov a „uväzniť“ ich v šamanovom bubne, predstavuje úvod k extatickej ceste. „Kirgizskí baqčovia pri príprave na tranz nepoužívajú bubon ale strunový nástroj nazývaný kobuz. (…) Tanec… napodobňuje šamanovu extatickú cestu do neba. „V Severnej Amerike… používa šaman bubienok alebo zvonec. Tam, kde obradný bubon chýba, nahrádza ho gong alebo lastura (hlavne na Srí Lanke) v Južnej Ázii, v Číne atď. Vždy ale ide o nástroj, ktorý dokáže nejakým spôsobom vojsť do styku so „svetom duchov“.
Spätosť hudby a spevu s mágiou a bohoslužbou bola veľmi výrazná aj vo veľkých civilizačných centrách staroveku akými bol Egypt, Babylon a neskôr Grécko. Egypťania pripisovali vznik hudby bohu múdrosti Thotovi. Podľa starých Grékov vynašiel hudbu boh Apollon, ktorého považovali za ochrancu najvyšších duchovných tvorivých princípov. Boh Dionýz bol podľa nich stelesnením naturalistickej živelnej hudby a boh Pan bol symbolom ľudovej hudby.
Moc hudby si čoraz viac uvedomovali aj ľudia, ktorí nepatrili do náboženských kruhov, ale ich zámerom bolo manipulovať široké masy ľudí na dosiahnutie svojich mocenských zámerov. Poľský odborník na problematiku kultov Andrzej Zwolinski píše: „Politici, ktorí si uvedomili túto rolu hudby, ju začali využívať na ovládanie ľudí. V mnohých kultúrach primerane skomponovali rytmy a melódie, ktoré slúžili pre mobilizáciu na vojenské účely, iné na zábavu alebo orgie.
Hudba a náboženstvo v Biblii
Zhrnúť problematiku hudby v celej Biblii by bolo veľmi rozsiahle, a preto vyberieme iba niektoré dôležité miesta. Hudba je vo Svätom písme prevažne spätá s vierou a náboženstvom, aj keď v nej nájdeme aj zmienky o profánnej svetskej hudbe. Už v knihe Genezis sa spomína meno Jubal, o ktorom sa hovorí, že je „praotcom všetkých, čo hrajú na citare a na flaute“ (Gn 4, 21). Na stránkach Svätého Písma sa stretávame s dôležitým poznatkom, že hudba môže vplývať na vyvolanie extatických stavov vytrženia a proroctva. Hudba sprevádzala Izraelský národ hlavne pri bohoslužbách v Jeruzaleme.
V tretej knihe proroka Daniela je zmienka o hudbe, ktorá bola spúšťacím signálom modloslužobného pohanského kultu v Babylónii za čias kráľa Nabuchodonozora. Veľmi zaujímavé miesto vo Svätom Písme, ktoré hovorí o duchovnej moci a účinkoch hudby je v Prvej knihe Samuelovej:[15] Keď bol Dávid pomazaný za kráľa, začal v ňom pôsobiť Boží Duch. Jedným z prejavov tohto pôsobenia bolo, že Dávid začal hrať, skladať a spievať piesne, pochádzali z vnuknutia Ducha Svätého. V podstate väčšinu žalmov, ktoré považujeme za Bohom inšpirované, skomponoval Dávid. Zvláštnosťou jeho hudobného daru bolo, že jeho hra a piesne upokojovali - prinášali pokoj a úľavu v trápení a spôsobovali, že zlý duch odstupoval od toho, kto ich počúval.
V spomínanom úryvku zo bol konkrétne kráľ Šaul, ktorý trpel ťažkomyseľnosťou, stihomamom a náhlymi výbuchmi hnevu. Hudba z vnuknutia Ducha Svätého privoláva Ducha Svätého na toho, kto ju počúva. Hudba z vnuknutia zlého ducha, nech by bola akákoľvek pekná a kvalitná, privoláva zlého ducha k tomu, ktorý ju počúva.
Vplyv cirkevnej hudby na modernú hudbu
Možno málokto vie, že súčasná moderná hudba nezačala v profánnej hudobnej scéne, ale vyrástla z dynamickej hudby kresťanských letničných zborov v prvej polovici dvadsiateho storočia. Podobne aj priebeh Presleyho koncertov dával tušiť jeho lásku k duchovnej hudbe. Dokonca sa priznal, že aj jeho typické vykrúcanie sa má pôvod u letničných kazateľov.
Steve Turnier o tejto podobnosti píše: „Dá sa pozorovať podobnosť medzi spontánnosťou veriaceho, ktorý v Duchu Svätom spieva, tancuje, stoná či prorokuje, ako ho k tomu Duch vedie, a medzi svetskou napodobeninou tohto javu u Presleyho, Little Richarda a Jerryho Lee Lewisa. Little Richard na svojich predstaveniach často napodobňoval to, čo zažil pri bohoslužbách v cirkvi. Okrem iného hovoril: „Moja hudba uzdravuje.
Do sveta modernej hudby vstúpili aj niektorí pastori, napr. James Brown. Ako píše Steve Turnier: „Kázanie amerických černochov je vlastne hudobnou záležitosťou. Typické kázanie začína vážnymi, mäkkými tónmi, dokonca snáď aj citáciou jedného alebo dvoch biblických veršov, ale po prvej tretine začne naberať na vášni a končí v úplnej hystérii. Reverend Johnny „Hurikán“ Jones z Atlanty, ktorý dáva mnohým zo svojich kázaní mená popových piesní a neskôr ich vydáva na albumoch, hovorí o svojom štýle ako o „jačaní a hulákaní“.
Cirkevná hudba mala spočiatku vplyv aj na Jona Lenona zo skupiny Beatles. Ako malý chlapec spieval v anglikánskom chrámovom spevokole. Neskôr sa ale s vierou v Boha úplne rozišiel. Paul McCartney v jednom rozhovore priznal: „Nikto z nás neverí v Boha.
Hľadanie duchovného rozmeru v hudbe
Po tom, ako sa moderná hudobná scéna odpútala od svojich náboženských koreňov, ocitla sa v duchovnom prázdne. A tak sa začalo hľadanie, ktoré by toto prázdno naplnilo. Viedla ich akási nostalgická podvedomá spomienka na extatické skúsenosti, ktorú imitovali hudobníci, pochádzajúci z prostredia letničných zborov.
Zistilo sa, že hudba znásobuje účinok drog, ba dokonca že je za istých okolností schopná vyvolať podobné zážitky ako drogy aj bez ich použitia. O to išlo najmä v psychedelickej hudbe. Graham Nash, člen skupiny Hollies povedal: „Psychedelická hudba chce vytvoriť LSD párty bez použitia drog. Hudba sa tak stala pre mnohých úvodom do psychedelickej skúsenosti, ktorá mala takisto duchovný zámer.
Timothy Leary nazval LSD „jogou Západu“. Keďže drogy a psychotropné látky nepriniesli to, čo ľudia očakávali. Ich vnútorný hlad sa ešte viac prehĺbil. Táto skúsenosť v nich ale zanechala vedomie, že jestvuje aj iný rozmer reality, než ten, ktorý bežne vnímame. To pripravilo hudobnú scénu na otvorenie sa pre východné a pohanské náboženstvá a ich duchovné praktiky. Dúfali, že v nich nájdu vyššiu duchovnú skúsenosť. Hudobníci sa začali zaujímať o hinduizmus a o meditácie, v textoch piesní sa začali objavovať mantry.
Hinduizmus sa díva na hudbu ako na jeden zo spôsobov, ako si uvedomiť Boha, pretože hudba vyslobodzuje dušu zo zajatia falošných predstáv. Hudba je považovaná za božskú činnosť, ktorú posvätili bohovia Krišna, Brahma a Šiva. V sanskrte je hudobník „ten, kto spieva chvály Bohu“.
Pre mnohých bolo ale učenie hinduizmu a guruov príliš náročné. Okrem toho zistili, že ani po rokoch cvičení a meditácií sa nestali „bohmi“ alebo „božskými“, ako im to sľubovali. A tak hľadanie pokračovalo ďalej. No žiaľ, vyústilo do ešte temnejších sfér. Skupina Rolling Stones otvorila brány okultizmu a satanizmu ako žiadna predtým. V podstate aj za tým stála skúsenosť s LSD.
Údajne to urobil aj Robert Johnson, člen kapely Rolling Stones, ktorý sa za noc stal z plachého gitaristu geniálnym skladateľom. V prostredí černošského blues sa okrem toho zachovali aj iné povery pôvodných černošských náboženstiev, ako napríklad viera v amulety, znamenia, čary alebo voodoo. Myšlienky satanizmu sa umocnili na hudobnej scéne aj vďaka filozofii Aleistera Crowleyho, otca moderného satanizmu, ktorá nadchla aj členov skupiny Beatles.
Na scénu prišla nová éra, éra fascinácie hnutím New Age. Odštartoval ju hudobný a umelecký festival vo Woodstocku, ktorý sa konal v roku 1969 v štáte New York. Organizátori ho označili ako „Výstavu Vodnára“. Na festivale vystúpili kapely ako Who, Grateful Dead, Santana, Jimmy Hendrix alebo Joe Cocker.
V tom čase prišli hudobníci s teóriou, že hudba môže uzdravovať. Sex sa stal náboženstvom sekulárneho dvadsiateho storočia. Niektorí sa pokúšali spájať voľnú sexualitu s Bohom a s náboženstvom. Madonna v skladbe „Like a Prayer“ (Ako modlitba) popisovala sexuálny orgazmus ako duchovnú extázu, ktorá ju vyzdvihla do tajomných oblastí. Sexuálnu rozkoš popisovala pomocou náboženských pojmov, hlas milého bol prirovnaný k modlitbe alebo k povzdychu anjela.
Ide o kombináciu vplyvov New Age, používania drog, hlavne Extázy, pohanských prvkov a hedonizmu. „Klub sa stáva miestom, kde sa ľudia, ktorí si idú zatancovať, zoznamujú s ezoterickými náukami.“[56] Fraser Clark, autor „Psychedelickej encyklopédie“ „chápe technopaganizmus ako pomocníka pri zrode alternatívnej kultúry, ktorá nahradí to, čo on nazýva „stav mysle vytvorený rímskym kresťanským monoteizmom“.[57]
Nicholas Saunders v knihe „E for Ecstasy“ píše: „Kombinácia drogy, hudby a tanca uvádza človeka do stavu tranzu podobného kmeňovým rituálom a ceremóniám.“[63] Podľa Russella Newcombe sa rave dá chápať ako „náboženský obrad, s mixpultom ako oltárom a diskdžokejov v úlohe kňazov.
Povery a zariekavacie formulky patria k svetu umenia odjakživa. Angus Young, gitarista, na otázku, odkiaľ berie svoju energiu: „Buď tam zhora alebo tiež zdola. Asi zdola. Podľa niektorých skratka kapely AC/DC znamená: Anti-Christ/Death of Christ (Antikrist/Smrť Krista). Lomítko medzi písmenami je v podobe blesku a je to symbol satana, o ktorom sa v Biblii píše: „Videl som satana padať z neba ako blesk“ (Lk 10, 18).
LP Highway to Hell (Diaľnica do pekla): „Neviem o ničom, čo by som robil radšej, ako ísť dolu na párty, kde budú aj moji priatelia. Som na diaľnici do pekla… Žiadne stopky, žiadne obmedzenie rýchlosti. Nikto ma nespomalí. Budem sa točiť ako koleso. Nikto ma nezastaví. Hej, satan, platím svoje dlhy.
Na obálke jednej z najslávnejších platní v dejinách rocku Sergeant Peppers je zobrazený anglický okultista Aleister Crowley, otec moderného satanizmu a inšpirátor väčšiny súčasných ezoterických skupín. Pieseň Revolution Nr. 9: „Kresťanstvo zanikne, zmizne a stratí sa. Nemusím o tom diskutovať. Mám pravdu a pravda bude dokázaná. My sme teraz žiadanejší než Ježiš Kristus.
O svojej hudobnej inšpirácii hovoril: „Je to ako posadnutosť, ako nejaké médium.“[81] V piesni Bring On the Lucie z albumu Mind Games (Hry mysle) z roku 1973, spieva: „Je niečo, čo musíš urobiť hneď. Vysloboď ľudí, teraz hneď. Urob to, urob to teraz! Sme zajatcami so zdvihnutými rukami. „My všetci sme Boh. „Hare Kišna je všade. V skladbe Ballad of John and Yodo použil Ježišove slová ako kliatbu.
Počas vystúpenia v Hmaburgu John vešal kondómy na sochy svätých a robil si žarty z rehoľných sestier, ktoré stretol na ulici. Paul McCartney: „Boh nie je v pilulke, ale LD vysvetlilo tajomstvo života. George Harrison: „Chcel som na nich myslieť bez prestávky - na jogínov, na Himaláje a na hudbu Raviho Shankara.“[89] „Všetci sme jedno. Pochopenie lásky je úžasná vec. Sú to pozitívne vibrácie a urobia vám dobre. Tieto vibrácie sa k vám dostanú cez jogu, kozmické spevy a podobné veci. Je to úžasné! Tie vibrácie môžu prichádzať zovšade. (…) Je to úžasná sila.
V albume „Living In the Material World“ (Žijúci v materiálnom svete) spieva Harrison o vyslobodení z karmického kolobehu znovuzrodzovaní: „Dúfam, že sa odtiaľ dostanem von milosťou pána Šrí Krišnu. Hariison dokonca daroval členom sekty Hare Krišna vlastnú rezidenciu.
Názory na hudbu s nadávkami a hriech
V online diskusii sa objavili rôzne názory na to, či je počúvanie hudby s nadávkami a hranie násilných hier hriech. Niektorí tvrdia, že áno, pretože to môže viesť k oddialeniu od Boha a k negatívnym vplyvom na psychiku. Iní sú toho názoru, že záleží na osobnom prežívaní a konaní, a že nie je možné odsúdiť celú modernú hudbu ako hriešnu.
Jeden z diskutujúcich uviedol príklad rapera DMX, ktorý v piesni "Lord give me a sign" rapuje o Bohu a Ježišovi, a napriek tomu, že ide o rapovú pieseň, považuje ju za dobrú hudbu. Iný diskutujúci zdôraznil, že hudba by nemala podnecovať násilie, nenávisť a smilstvo.
Niektorí diskutujúci sa odvolávajú na slová "čistému všetko čisté", ale zároveň upozorňujú, že tieto slová sa často zneužívajú na ospravedlnenie konania niečoho zlého. Iní sa pýtajú, či by rodičom bolo jedno, ak by ich deti mali obľubu vo filmoch plných násilia.
Jeden z diskutujúcich uviedol analógiu s umývaním zubov: čím častejšie si človek umýva zuby, tým menej sa špinia, a podobne je to aj s hriechmi - čím viac sa človek modlí a snaží sa vyhýbať hriechom, tým menej je náchylný na to "svinstvo".
Telo pod vplyvom hudby
V diskusii sa tiež objavili názory, že ak sa človek začne už od malička venovať zbraniam, tak môže skončiť napr. ako vojak, a že deťom už od malička treba vštepovať lásku k Bohu a ľuďom, a nie pozemské veci tohto sveta.
Na druhej strane, niektorí diskutujúci tvrdia, že ak je niekto normálny človek, tak ho nejaká hra nemôže zmeniť, a že je veľký rozdiel, ak dieťa pri hrách na vojakov využíva svoju fantáziu, alebo keď priamo vidí krv a brutalitu.
Iný diskutujúci zdôraznil, že je dôležité, čím si človek kŕmi svoje ucho, svoje oči, svoju myseľ a svoju dušu, a že aj pasívne prijímanie hudby s nadávkami, filmov s nahotinkami a nenávistných názorov môže v človeku zanechať stopu.
Na záver, v diskusii sa objavili aj názory, že Boh nesúdi ľudí za to, čo počúvajú, ale že ľudia sami sa odsudzujú tým, čo z nich vychádza, a že všetko, čo môže otvoriť dvere neskorsiemu zlému konaniu, je nebezpečné.
Je dôležité si uvedomiť, že každý človek je zodpovedný za svoj život a za svoje rozhodnutia, a že by sa mal riadiť svojím svedomím a svojou vierou. Ak má niekto pochybnosti o tom, či je počúvanie určitej hudby alebo hranie určitých hier hriech, mal by sa poradiť s kňazom alebo s duchovným vodcom.