Štyridsať dní piť iba džúsy? Pôst môže mať rôzne podoby. Na čo konkrétne by mal človeku slúžiť a ako by ho mal naplno využiť? Peter Lipták, známy evanjelizátor, hovorí, že pôst by nemal byť prekonávaním limitov a dokazovaním si niečoho. Pôst vníma ako pozvanie a dar od Boha. Mne osobne sa vybaví čas alebo, lepšie povedané, spôsob, ktorým sa viem znovu nakopnúť, obnoviť vo svojom vzťahu s Bohom, v tej citlivosti na neho. V pôste sa tiež viem viac otvoriť Božej moci, aby cezo mňa mohla viac „pretekať“.
Pôst a jeho prínosy
Aký je váš postoj k pôstu? Neteším aj teším. Uvedomujem si, že idem obmedziť sám seba vo veciach, ktoré mám rád, no zároveň sa teším na ten duchovný benefit pôstu. Prečo by sa mal človek podľa vás postiť? Moja skúsenosť je, že v pôste, paradoxne, menej myslím na jedlo, ale aj iné telesné túžby (ako napríklad sexuálna) viac utíchnu a človek je viac duchovne naladený. Lepšie sa mi modlí, v modlitbe som citlivejší na prítomnosť Ducha Svätého… Jednoducho, tým, že človek akoby utiahol uspokojovanie telesných potrieb, viac vystúpi jeho duchovná podstata. A to je cieľ, nie vytrápiť seba samého.
Ako konkrétne prežívať pôst?
Väčšinu pôstov som mal takzvaných „džúsových“, to znamená, že som nič nejedol, iba som pil džúsy (ráno jeden liter, na obed jeden a večer takisto). Buď dvadsaťjeden dní, alebo aj štyridsať dní. Myslím, že väčšina zdravých dospelých ľudí by to zvládla. Funguje to tak, že prvé dva - tri dni človek pociťuje pocit hladu (na ktorý sa neumiera), poprípade ho môže pobolievať hlava (keďže sa telo detoxikuje), ale približne po treťom dni sa to stabilizuje tak, že človek už necíti hlad, a v podstate medzi štvrtým dňom pôstu alebo tridsiatym deviatym dňom pôstu nepociťuje rozdiel. Predsa len, takýto „džúsový“ typ pôstu bude asi mnohým znieť dosť odvážne.
Treba dodať, že štyridsaťdňový džúsový pôst som absolvoval až po tom, čo som už niekoľko rokov bežne mával tie 21-dňové pôsty. Takže aj ja som mal bázeň pred prvou štyridsiatkou, ale vnútorne som vnímal, že Boh ma do toho pozýva. Tieto Božie pozvania sú zároveň úplne nenátlakové, sú to skutočne - pozvania. Je to o reagovaní na vnútorné pozvanie Ducha Svätého, ktorý nás pozná a vie, čo, ako a koľko.
Ján Szőllős - Pôst: pravý význam
Dávate si aj nejaký úmysel? Už som spomenul, že je to obnovenie sa v mojom vzťahu s Bohom. Druhý spomenutý hlavný dôvod je otvoriť sa Božej moci, aby cezo mňa mohla viac „pretekať“. Pôst (samozrejme, v spojení s modlitbou) má práve tento účinok. Vidíme to tiež na príklade samotného Pána Ježiša. Božie slovo hovorí, že po tom, ako ho naplnil Duch Svätý, bol „plný Ducha Svätého“ (Lk 4, 1). Po štyridsaťdňovom pôste čítame, že „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley“ (Lk 4, 14). Ďalej je to citlivosť na Ducha Svätého - schopnosť zachytiť jeho hlas, vedenie.
Plnosť a sila Ducha Svätého
Spomínate rozdiel medzi tým - byť plný Ducha a byť v sile Ducha. Ježiš bol „plný Ducha“ po tom, čo Duch Svätý na neho zostúpil a počul hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Lk 3, 22) To sa deje pri skúsenosti, ktorú Božie slovo nazýva „krst Duchom Svätým“ (tento výraz používa aj pápež František). Človek pri ňom osobne zakúša, že je milovaný a že Boh v ňom má zaľúbenie. Človeka táto skúsenosť skutočne napĺňa. Byť „v sile Ducha“ by sme mohli prirovnať ku pretekajúcej nádobe. Ježiš po tom, ako je o ňom napísané: „Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley,“ (Lk 4, 14) v Nazarete, mohol prehlásiť (čo je zaznamenané v tej istej kapitole hneď o štyri verše ďalej): „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Už to nie je iba byť plný - „Duch Svätý je vo mne,“ ale: „Duch Pána je nado mnou,“ to znamená, ako kráčam, jeho zjavná prítomnosť ide so mnou, je okolo mňa, dotýka sa a naplňuje ľudí okolo. Takže keď sme v sile Ducha, tak tú skúsenosť už vieme odovzdať ďalej, som schopný slúžiť iným v Božej moci. Cesta od „plný Ducha“ po stav „v sile Ducha“ je cestou cez „púšť“.
Ako sa správne postiť?
Myslíte, že človek sa môže aj zle postiť? Ak áno, kedy? Ako si preverím, či sú moje pohnútky a spôsoby správne? V súvislosti s tým mi napadá text z proroka Izaiáša: „„Prečo sa postíme, a nevidíš, umŕtvujeme sa, a nezbadáš?!“ A v deň svojho pôstu spĺňate si túžbu a prenasledujete svojich robotníkov. Hľa, pre škriepky a hádky sa postíte a hriešne bijete päsťou! Nepostite sa ako po dnešný deň… Či nie to je pôst, ktorý sa mi ľúbi, keď rozviažete zväzky zločinné a roztvoríte zvierajúce putá, prepustíte zlomených na slobodu a rozlámete každé jarmo?
Zjednodušene povedané, ak nejem jedlo, ale „zožieram“ ľudí okolo, hnevám sa, som v neodpustení, tak sa neviem svojím duchom nasmerovať k Bohu - a to je cieľ pôstu. Apoštol Ján to vyjadril takto: „Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. V dnešnej dobe máme veľmi širokú ponuku návodov na to, ako sa postiť (rôzne knihy, Exodus 90, Danielov pôst, digitálny pôst). Podľa čoho si má človek vybrať? Áno, vďaka Bohu za túto širokú ponuku. Každý je jedinečný, a preto každému bude vyhovovať iný spôsob pôstu. Takže vybrať si treba podľa toho, čo nám najviac sedí. Ja osobne som z týchto vymenovaných pôstov absolvoval Danielov pôst (dvadsaťjeden dní len ovocie, zelenina) - a ten mi vyhovuje najviac.
Na čo sa zamerať počas pôstu?
Na čo sa v pôste zamerať? Mal by zahŕňať všetky oblasti - postiť sa telesne od niečoho, pridať v modlitbe, zrieknuť sa napríklad sociálnych sietí? Asi sa budem opakovať, ale cieľom pôstu je to, aby moja duchovná prirodzenosť dostala viac priestoru (čo sa deje vtedy, keď obmedzím tú telesnú prirodzenosť) a aby som sa svojím duchom viac nasmeroval k Bohu, čo sa uskutočňuje v modlitbe. Skúsim to zhrnúť. Telesný pôst (obmedzenie jedla) ma robí duchovne otvorenejším - moja duchovná nádoba sa viac otvorí. To však nestačí, potrebujem ju naplniť Božou prítomnosťou (modlitbou a čítaním Božieho slova).
| Oblasť | Činnosť | Cieľ |
|---|---|---|
| Telo | Obmedzenie jedla | Duchovná otvorenosť |
| Duch | Modlitba, čítanie Božieho slova | Naplnenie Božou prítomnosťou |
V Písme sa spomína, že na niektoré úmysly treba okrem modlitby pridať aj pôst. Pôst (rovnako tak modlitba) nie je nejaká nebeská „mena“, kredit pred Bohom, ktorým by sme na neho robili dojem alebo ho mohli nejako „podplatiť“, aby konal. Nie je to ani obdoba kresťanskej hladovky (hladovku držia ľudia, aby dosiahli napríklad politické ciele, upozornili na niečo, alebo sa proste takto dožadujú vypočutia svojich cieľov). Božie Slovo hovorí: „Boh je duch…“ (Jn 4, 24) A pôst je pre mňa jeho darom, pomôckou pre mňa, aby môj ľudský duch, moja ľudská duchovná podstata mohla viac vystúpiť do popredia a prijímať od Boha. Nie v zmysle „vymodlili“ svoje vlastné ciele, svoju vôľu.