V skromnom zozname slovenských katolíckych prekladov Biblie má preklad Antona Boteka výnimočné miesto. Autor na ňom pracoval s cieľom priblížiť biblické texty moderným jazykom. Ten je prvým krokom k lepšiemu porozumeniu neraz neľahkých textov pochádzajúcich z čias, od ktorých nás delia dve tisícročia, ba i viac.
Okrem zrozumiteľnosti jazyka je obrovskou prednosťou tohto vydania jeho doplnenie úvodmi, komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie.
Jeruzalemská Biblia je preklad Svätého písma do francúzštiny, ktorý vznikol vďaka mnohoročnému úsiliu Jeruzalemskej biblickej školy, ktorú vedú dominikáni. Vynikajúci biblisti zhromaždili všetky dostupné historické, archeologické, lingvistické a ďalšie relevantné poznatky, ktoré im umožnili napísať ku každej knihe Svätého písma hodnotný úvod.
Vďaka týmto úvodom čitateľ vopred spozná základné posolstvo tej-ktorej knihy, historické pozadie jej vzniku, obsahovú štruktúru, jej začlenenie do celkovej štruktúry Svätého písma. Úvod teda vytvára prvotný predpoklad pre správne vnímanie a porozumenie obsahu knihy.
Špeciality Jeruzalemskej Biblie
Ďalšou špecialitou Jeruzalemskej Biblie sú marginálne odkazy. Na okraji textu nášho vydania sú umiestnené značky biblických kníh s číslom kapitoly a číslom verša. Je to vynikajúca pomôcka, vďaka ktorej sa priamo pri čítaní textu dá nájsť iné miesto v Biblii, ktoré reflektuje tú istú udalosť, na ktorom sa hovorí o tom istom probléme, kde je použitý rovnaký obraz. Doteraz nijaké vydanie Svätého písma na Slovensku neponúklo čitateľovi ďalšiu špecialitu Jeruzalemskej Biblie.
Moderný jazyk Botekovho prekladu a vynikajúci pomocný aparát Jeruzalemskej Biblie s jeho úvodmi, komentármi a margináliami robia z tohto vydania Svätého písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie, duchovného povzbudenia a oporu v duchovnom raste pre každého, kto sa podujme pravidelne brať Sväté písmo do rúk a čítať ho.
Kritika Jeruzalemskej Biblie
Keď som si pred časom kúpil Nový Zákon s komentármi a margináliami Jeruzalemskej Biblie, a občas som si všimol aj komentáre, pri niektorých sa ma začali zmocňovať podobné pocity ako vtedy v mojich trinástich rokoch.
Jeruzalemská Biblia, ktorú u nás vydala Dobrá kniha Trnava, je totiž slovenským prekladom Svätého písma katolíckeho kňaza Antona Boteka, ktorý si bezpochyby zasluhuje uznanie. Čo je však problematické, je poznámkový aparát (dielo francúzskej Jeruzalemskej biblickej školy, École Biblique et Archéologique Française), o ktorom wikipédia píše, že je založený „na archeologických, filologických, lingvistických, religionistických a iných relevantných poznatkoch“.
Ba v predslove sa píše, že „preklad komentárov do slovenčiny umožní aj slovenskému čitateľovi objavovať pravdu, krásu a silu biblického posolstva.“ Jeden z takýchto „objavov pravdy“ ponúka komentár k Lk 1,46-55 - Magnifikat - „Velebí moja duša Pána“, či v Botekovom preklade „Z celej duše zvelebujem Pána“.
Komentár tvrdí, že „Lukáš musel túto pieseň nájsť v prostredí ‚chudobných‘, v ktorom sa zrejme pripisovala dcére sionskej; považoval za vhodné vložiť ju na pery Márie a zaradiť do svojho spisu v próze“.
Podobne o Zachariášovom proroctve v Lk 1,67-79 komentár tvrdí, že „Tento spev je tak ako Magnifikat básnickým úryvkom, ktorý si Lukáš vypožičal a vložil na pery Zachariáša, aby ho prispôsobil situácii.“ Aj toto je „moderná biblick veda“!
Evanjelium svätého Matúša obsahuje rozprávania o prvom (Mt 14, 13-21) a o druhom rozmnožení chlebov (Mt 1, 32-39). Komentár, ktorý je údajne založený na „archeologických, filologických, lingvistických, religionistických a iných relevantných poznatkoch“ však suverénne tvrdí, že tu ide o jednu udalosť dvakrát opísanú (!), pochádzajúcu údajne z dvoch rozličných tradícií.
Citát: „Zdá sa, že prvá, staršia, palestínskeho pôvodu, umiestňuje udalosť na západný breh jazera a hovorí o dvanástich košoch, pote izraelských kmeňov a apoštolov. Druhá, ktorá by pochádzala z kresťanského prostredia pohanského pôvodu, umiesťuje prípad na východný, pohanský breh jazera a hovorí o siedmich košoch, čísle národov Kanaánu.“
Napríklad Pentateuch - Päť kníh Mojžišových - sa podľa komentátorov síce „pripisoval Mojžišovi - a tejto mienke sa prispôsobil i Kristus“ (!), ale „moderné štúdium týchto kníh tu skutočne odhalilo také rozdiely v štýle, neusporiadanosť rozprávaní (!) a opakovania, že to nedovoľuje v nich vidieť dielo, ktoré vyšlo z ruky jediného autora“.
Podľa autorov Pentateuch je neveľmi podarený zlepenec „štyroch prúdov tradícií obsahujúci dvojtvary, opakovania a rozpory (?), ktoré zarážajú čitateľa už od prvých stránok“.
Podľa komentárov, ktoré sa vyznačujú averziou voči všetkému, čo sa čo i len zdá nadprirodzené, napríklad ani prorok Daniel nebol prorok, lebo „popisuje udalosti, ktoré sa už stali“ a vlastne knihu napísal neznámy autor skrývajúci sa za pseudonymom, napriek tomu, že v Mt 24,15 ho Pán Ježiš výslovne spomína: „Keď uvidíte ohavnosť spustošenia na svätom mieste, ako predpovedal prorok Daniel - kto číta, nech pochopí“.
Podobne ani kniha proroka Jonáša nie je vylíčením skutočnej histórie, ale je určená na to, „aby sa páčila a tiež aby poučovala“. Ako vysvetľujú slová Pána Ježiša: „Lebo ako bol Jonáš tri dni a tri noci v bruchu veľkej ryby, tak bude Syn človeka tri dni a tri noci v lone zeme“ (Mt 12,40)? „Vedecky“: „Na toto použitie Jonášovho príbehu sa nemožno odvolávať ako dôkaz pre jeho historickosť: Ježiš používa túto starozákonnú poviedku …ako podobenstvo.“
Čiže podľa „odborníkov“ ani Ježišove slová nemožno brať celkom vážne. A kto by sa predsa len chcel na ne odvolávať, dostane nálepku „fundamentalistu“.
Prekladateľ biblických textov
Prekladateľ biblických textov stojí hneď pred niekoľkými problémami. Tie sa netýkajú znalosti biblických jazykov, ale ich špecifík v oblasti lexiky či syntaxe, ktoré sú stále predmetom diskusie. Ďalším podstatným problémom je otázka prekladovej predlohy, pre ktorú je rozhodujúca poctivá práca v oblasti textovej kritiky. Pred takýmito výzvami stáli už prekladatelia v staroveku, pričom niektoré otázky ostávajú otvorené dodnes.
Ak niekto dnes zatúži prečítať si niečo z knihy, ktorú bežne nazývame Biblia, má už aj na Slovensku možnosť výberu z viacerých prekladov, vyhotovení i formátov. Našinec má k dispozícii päť najdostupnejších prekladov (ekumenický, katolícky, evanjelický, Botekov a Roháčkov) vo viacerých formách, ako napr. Jeruzalemská Biblia či Študijná Biblia.
Už samotný názov Biblia nám napovedá, že nejde o jednu knihu, ale o zbierku viacerých kníh. Biblos v gréčtine znamená „papyrus“, „zvitok“ či v modernejšom ponímaní „kniha“. Zdrobnenina od tohto slova je biblion, teda „knižočka“ a jej množné číslo je biblia.
Rozmanitosť štýlov a jazykov
Ak takéto rôzne štýly nachádzame v rámci odlišných kníh, asi nás to ani veľmi neprekvapuje. Avšak pozornému čitateľovi neunikne, že rôzne štýly písania môžeme nájsť aj v rámci tej istej knihy. Rôznosť nie je len v štylistike, ale aj v samotnom jazyku.
Totiž pri premýšľaní nad vznikom biblických textov si musíme uvedomiť, že boli napísané v starovekých jazykoch, odlišných od tých dnešných. Knihy Svätého písma boli napísané v starovekej hebrejčine, aramejčine a gréčtine.
- Hebrejčina patrí do skupiny semitských jazykov.
- Aramejčina je tiež semitským jazykom, teda patrí do tej istej jazykovej skupiny ako hebrejčina.
- Biblickú gréčtinu by sme mohli rozdeliť do dvoch skupín: gréčtina kníh Starého zákona a novozákonná gréčtina.
Jazyky Biblie a spôsob ich zapisovania prešli dlhým vývinom.
Ďalšou dôležitou charakteristikou zapisovania hebrejčiny je fakt, že sa píšu len spoluhlásky. A, samozrejme, píše sa sprava doľava. Navyše, v staroveku pri písaní vo všeobecnosti neexistovali takmer žiadne interpunkčné znamienka, ako sú čiarky, bodky, výkričníky, otázniky, pomlčky a podobne.
Keďže hebrejčina postupne od konca 2. stor. po Kr. prestávala byť hovorovým jazykom, postupne vznikla potreba zapísať nejakým spôsobom do biblického textu aj samohlásky, aby sa uchovala tradícia jeho čítania.
Zaiste pozornému oku pri doterajších ukážkach zo starovekých biblických rukopisov neušiel fakt, že sa v nich nenachádza žiadne členenie na kapitoly a verše. Delenie na kapitoly a verše je ešte neskoršia záležitosť ako značenie samohlások a vzniklo pre potreby teologických dišpút, aby odkazovanie na konkrétny biblický text bolo jednoduché a jasné.
Uviedli sme si len niektoré aspekty z dejín biblického textu, aby sme lepšie rozumeli tomu, čím všetkým si biblický text musel prejsť, kým sa k nám dostal v podobách, po akých dnes bežne siahame. Aj týchto pár poznámok nám má pomôcť uvedomiť si, že Biblia jednoducho nespadla z neba ani nebola nikomu nadiktovaná. Boh sa človeku zjavuje postupne, spolupracuje s človekom a jeho človečenstvom a komunikuje svoje slovo veľmi ľudským spôsobom. Jeho slovo sa postupne vteľuje, berie na seba veľmi ľudský šat.
Na akom princípe sú prekladané modrené Biblie? Novšia verzia kopíruje chyby verzie predošlej.
Hebrejčina je tak extrémne zložitý jazyk, musí sa prekladať doslova detektívnym spôsobom. Ani Hieronym ani Luther určite neprekladali Bibliu priamo z hebrejčiny. Na to by im nestačilo ani desať životov.
Hieronym prekladal z Gréckej verzie - Septuaginty, ktorá je podstatne zrozumiteľnejšia a skôr pripomína súčasne používaný typ jazykov. Martin Luther perfektne ovládal latinčinu, gréčtinu rozhodne dobre neovládal, takže prekladal z latinčiny. Súčasne používané dokonca aj katolícke preklady sú v mnohom inšpirované práve Lutherom aj s jeho chybami. Lebo Lutherova nemčina je neporovnateľne viac zrozumiteľná ako mnohé ťažkopádne, nezrozumiteľné latinské vety Vulgáty.
Preklady nového zákona sú typické celkom úmyselnými manipuláciami cirkvi. Aramejská pôvodina bola preložená do gréčtiny a to v mnohom nepresne. Napríklad obsahuje nápadné protirečenia o Judášovi, okrem toho viacero iných menších chýb. Znovu tu platí princíp: čím mladšia verzia tým viac manipulácii a nepresností.
Nedajte sa nachytať ani nejakými lákavými novými modernými prekladmi, neraz reklamne označované ako Jeruzalemská Biblia. Všetko sú to len verné kópie štandardnej Biblie hlavného prúdu a nebude tam nič odlišné. Autori nemajú neraz problém si preklady v pár vetách vo svoje zaslepenej pýche aj úplne manipulovať, že je to preložené ešte horšie ako štandardná verzia.
Aramejčina je tak zložitá, že znovu ide o doslovne detektívnu prácu pri preklade. Vyžadovalo by si to viac ročnú usilovnú každodennú prácu viacero vedcov. Preto doterajší prekladatelia len viac menej kopírujú preklady štandardnej verzie, môže vám garantovať, že sa nezaoberali osobitne významom každého slova.
Neraz aby tu bolo všetko v súlade s cirkevnými dogmami, dopíšu sa či už do aramejského alebo gréckeho slovníka aj význam, ktoré dané slovo v skutočnosti nemá. A potom si prekladateľ myslí, že má čisté svedomie, veď to predsa preložil poctivo podľa slovníka.
Katolícka cirkev ani protestanti pochopiteľne nemajú záujem práve tieto verše prekladateľsky kontrolovať, ale budú len zametať pod koberec, tieto chybné preklady. To najdôležitejšie z mojej namáhavej práce tu zverejním. Prekladal som na báze nasledovných translatologických databáz. Moja práca bola naozaj autentická.
Výber prekladu Biblie
tags: #jeruzalemska #biblia #obal