Jeruzalemská Biblia: Porovnanie s inými prekladmi a jej špecifiká

Jeruzalemská Biblia si získala popularitu vďaka svojmu prístupnému jazyku a rozsiahlemu poznámkovému aparátu. V skromnom zozname slovenských katolíckych prekladov Biblie má preklad Antona Boteka výnimočné miesto.

Jeruzalemská Biblia je preklad Svätého písma do francúzštiny, ktorý vznikol vďaka mnohoročnému úsiliu Jeruzalemskej biblickej školy, ktorú vedú dominikáni. Vynikajúci biblisti zhromaždili všetky dostupné historické, archeologické, lingvistické a ďalšie relevantné poznatky, ktoré im umožnili napísať ku každej knihe Svätého písma hodnotný úvod.

Autor na ňom pracoval s cieľom priblížiť biblické texty moderným jazykom a ten je prvým krokom k lepšiemu porozumeniu neraz neľahkých textov pochádzajúcich z čias, od ktorých nás delia dve tisícročia, ba i viac.

Vďaka týmto úvodom čitateľ vopred spozná základné posolstvo tej-ktorej knihy, historické pozadie jej vzniku, obsahovú štruktúru, jej začlenenie do celkovej štruktúry Svätého písma. Ďalšou špecialitou Jeruzalemskej Biblie sú marginálne odkazy.

Na okraji textu nášho vydania sú umiestnené značky biblických kníh s číslom kapitoly a číslom verša. Je to vynikajúca pomôcka, vďaka ktorej sa priamo pri čítaní textu dá nájsť iné miesto v Biblii, ktoré reflektuje tú istú udalosť, na ktorom sa hovorí o tom istom probléme, kde je použitý rovnaký obraz.

Moderný jazyk Botekovho prekladu a vynikajúci pomocný aparát Jeruzalemskej Biblie s jeho úvodmi, komentármi a margináliami robia z tohto vydania Svätého písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie, duchovného povzbudenia a oporu v duchovnom raste pre každého, kto sa podujme pravidelne brať Sväté písmo do rúk a čítať ho.

Vznik a vývoj Jeruzalemskej Biblie

Nápad na vznik Jeruzalemskej Biblie sa zrodil ešte počas Druhej svetovej vojny. Prišiel s ňou Thomas Chifflot OP, riaditeľ dominikánskeho vydavateľstva Les Éditions du Cerf a presvedčil Rolanda de Vauxa OP, riaditeľa Jeruzalemskej biblickej školy, aby s ním spolupracoval na vydaní Biblie vo francúzštine.

V rokoch 1945 - 1955 vychádza nový preklad po jednotlivých zväzkoch a napokon v roku 1956 v jednozväzkovom vydaní. Preklad biblického textu sa opieral o originálne texty v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Týmto sa odlišoval od klasického katolíckeho prekladu, ktorý sa tradične opieral o antický latinský preklad Vulgaty.

To čo však získalo popularitu Jeruzalemskej Biblie aj v iných krajinách nebol ani tak samotný jazyk a preklad vychádzajúci z pôvodín, ako skôr úvody k jednotlivým knihám a poznámkový aparát. Úvody ku knihám prezentujú ich literárne dejiny, historický kontext a teologický význam.

Poznámky pod čiarou vysvetľujú samotný text, marginálne poznámky sa odvolávajú na iné biblické pasáže, priamo či nepriamo súvisiace, a sú takpovediac krížovými odkazmi na pasáže, ktoré lepšie osvetľujú daný text a zároveň umožňujú čítanie v kontexte celej Biblie.

Starozákonné knihy, ktoré teraz vydala Dobrá kniha v Trnave sledujú podobný prístup, ako bolo vydanie Jeruzalemskej Biblie v iných svetových jazykoch. Preklad textu je podľa spomínaného prekladu Antona Boteka podľa hebrejských a gréckych pôvodín a na jeho preklad sú „zavesené“ poznámky a marginálie. Tiež aj úvody k jednotlivým knihám sú prevzaté z Jeruzalemskej Biblie.

Preklad textov pripravoval ThDr. Anton Botek počas dlhoročného exulantského pôsobenia v Ríme. Pripravoval ho podľa hebrejskej a gréckej pôvodiny (s prihliadnutím na Jeruzalemskú Bibliu, ale tiež aj iné svetové preklady Biblie), pričom niektoré časti boli v tom čase publikované samostatne. Preložil aj komentáre a biblické poznámky z francúzskej Jeruzalemskej Biblie, ktorá si práve vďaka nim získala popularitu a celosvetový ohlas.

Vydavateľstvo Dobrá kniha v Trnave vydala Prorocké knihy Starého zákona s komentármi Jeruzalemskej Biblie, čím dovŕšila vydávanie prekladu celého súboru starozákonných kníh Biblie s poznámkami a komentármi Jeruzalemskej Biblie v štyroch zväzkoch: Pentateuch (2004), Historické knihy Starého zákona (2005), Múdroslovné knihy Starého zákona (2006) a už spomínané Prorocké knihy Starého zákona.

Špecifiká Jeruzalemskej Biblie

Jeruzalemská Biblia má niekoľko špecifík, ktoré ju odlišujú od iných prekladov:

• Úvody ku knihám: Poskytujú základné posolstvo, historické pozadie vzniku a štruktúru každej knihy.
• Marginálne odkazy: Umiestnené na okraji textu, umožňujú nájsť iné miesta v Biblii, ktoré reflektujú tú istú udalosť alebo problém.
• Moderný jazyk: Botekov preklad robí z tohoto vydania Svätého Písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie a duchovného povzbudenia.

Porovnanie s inými prekladmi

Jeruzalemská Biblia sa odlišuje od iných katolíckych prekladov tým, že sa opiera o originálne texty v hebrejčine, aramejčine a gréčtine, namiesto tradičnej latinskej Vulgaty.

Niektorí čitatelia uprednostňujú Roháčkov preklad, ktorý sa snažil čo najvernejšie preložiť pôvodné jazyky bez ovplyvnenia katolíckymi dogmami. Mnohí evanjelickí veriaci sa na začiatku 20.-tych rokov snažili o preklad Biblie do slovenčiny. Dovtedy používali tzv. Kralickú Bibliu. Avšak žiaden z evanjelických prekladov celej Biblie nebol nikdy oficiálne autorizovaný Evanjelickou cirkvou.

Pri čítaní Biblie šepká Duch Svätý každému z nás niečo iné. Jeho konanie je jedinečné a individuálne, rovnako ako jeho spolupráca s nami. Iní ľudia si tak vďaka pôsobeniu Ducha často všimnú niečo, čo by sme my sami prehliadli. Práve z tohto dôvodu vám odporúčame úvahy nad Svätým písmom. Myšlienky, ktoré Duch Svätý vnuká ich autorom, dokážu nesmierne obohatiť každého, kto si nájde čas na to, aby si ich prečítal.

V skromnom zozname slovenských katolíckych prekladov Biblie má preklad Antona Boteka výnimočné miesto. Autor na ňom pracoval s cieľom priblížiť biblické texty moderným jazykom. Ten je prvým krokom k lepšiemu porozumeniu neraz neľahkých textov pochádzajúcich z čias od ktorých nás delia dve tisícročia, ba i viac.

Jeruzalemská Biblia je dielom francúzskej Jeruzalemskej biblickej školy, École Biblique et Archéologique Française. Túto školu v roku 1890 založil francúzsky dominikán Marie-Joseph Lagrange OP (1855 - 1938). Jeho cieľom bolo vedecké štúdium Biblie priamo v prostredí a v kultúrnom kontexte, v ktorom bola napísaná.

Text Svätého písma z pôvodných jazykov preložil Anton Botek. Úvody, poznámky, komentáre a chronologické tabuľky sú prevzaté z Jeruzalemskej Biblie, ktorú vydala Jeruzalemská biblická škola.

Jeruzalemská Biblia má niekoľko špecifík:

• Úvody ku knihám: Poskytujú základné posolstvo, historické pozadie vzniku a štruktúru každej knihy.
• Marginálne odkazy: Umiestnené na okraji textu, umožňujú nájsť iné miesta v Biblii, ktoré reflektujú tú istú udalosť alebo problém.
• Moderný jazyk: Botekov preklad robí z tohoto vydania Svätého Písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie a duchovného povzbudenia.

Moderný jazyk Botekovho prekladu a vynikajúci pomocný aparát Jeruzalemskej Biblie s jeho úvodmi, komentármi a margináliami robia z tohto vydania Svätého písma spoľahlivý zdroj svetla, inšpirácie, duchovného povzbudenia a oporu v duchovnom raste pre každého, kto sa podujme pravidelne brať Sväté písmo do rúk a čítať ho.

Recenzie Jeruzalemskej Biblie

Jeruzalemská Biblia si získala popularitu vďaka svojmu prístupnému jazyku a rozsiahlemu poznámkovému aparátu. Čitatelia oceňujú najmä:

• Zrozumiteľnosť prekladu, ktorý je prístupný súčasnému čitateľovi.
• Vysvetľujúce a doplňujúce poznámky k základnému textu na každej strane.
• Marginálne odkazy, ktoré umožňujú lepšie pochopenie kontextu.

Niektorí čitatelia preferujú preklad v Jeruzalemskej Biblii ako zrozumiteľnejší súčasnému čitateľovi.

Používateľské recenzie:

• "Ľahko sa číta. Už dávnejšie som si ju chcel kúpiť, teraz som ju objavil vo vašom obchode, teším sa ze ju môžem čítať a vzdelávať sa."
• "Rýchle dodanie, som veľmi spokojná. Ďakujem."
• "Sväté písmo Jeruzalemskú Bibliu som už objednala druhýkrát. Podarovala som ich mojím kamarátkam, ktoré si natoľko vážim, že táto Biblia je dôstojným darčekom pre nich."

Jeruzalemská Biblia

Pravý Život v Bohu a Jeruzalemská Biblia

Keď človek číta knihy Pravý Život v Bohu, občas sa pristihne, že si želá, aby bol vydaný v rovnakom formáte ako Jeruzalemská Biblia (nie Nová Jeruzalemská Biblia), tzn. s Vassulinými poznámkami dole pod textom, s číslovaním jednotlivých viet posolstiev na ľavom okraji a na pravom okraji kompletné biblické odkazy na Písmo Sväté a tiež s odkazmi na porovnanie.

Toto usporiadanie by bolo nielen užitočné, ale tiež by poslúžilo ako dôležitý prvok pre posúdenie spisu. V Pravém Živote v Bohu je Písmo stále citované aj keď bez presného označenia. Citáty z Písma tiež do skladby textu dokonale zapadajú.

Tieto dva aspekty podávajú živé svedectvo o nadprirodzenom pôvode textu. Pre väčšinu ľudí je nemožné naučiť sa naspamäť tak značné množstvo biblických citácií v tom rozsahu, v akom sú v texte mimovoľne stále citované z celého Písma a nie len z niekoľkých jednotlivých žalmov či obľúbených pasáží Evanjelia.

Mimo to sú mnohé citácie alebo termíny v podstate židovské a v niektorých moderných verziách Biblie nie sú preložené presne, najmä ak ich bolo možné nahradiť nežidovským termínom. Pravý Život v Bohu používa správne hebrejské výrazy.

Pravý Život v Bohu nepoužíva nesprávny preklad "telo a krv", ale používa správny biblický výraz "kosť z Mojich Kostí, mäso z Môjho Masa". Toto je ďalší príklad frazeológie, ktorú by falošný prorok nepoznal. Judaizmus posúva túto koncepciu ešte o kúsok ďalej.

Židovské aspekty v Pravom Živote v Bohu

Existuje niekoľko aspektov, ktoré poukazujú na židovský pôvod a kontext v Pravom Živote v Bohu:

• Veľké písmená pri zmienke o Bohu: V celej židovskej biblii a literatúre sa používajú veľké písmená ak je reč o Bohu.
• Výraz "mäso a kosť": V Biblii vyjadruje príbuzenstvo, pričom správny hebrejský výraz je "kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa".
• "Počuj Moje kroky": Je výlučne židovský výrok pre príchod Mesiáša a Mesiánskej epochy.
• "Pôrodné bolesti Mesiáša": Súvisia s 15 znameniami, ktoré majú predchádzať Jeho Príchodu a sú zmienené v Talmude.
• "Zlá Náklonnosť": Všetko zlo v židovských spisoch súvisí s "yester ha-ra", Zlou Náklonnosťou.
• Tretie nebo: Je židovský výraz, ktorý sa zakladá na predpokladanej existencii siedmich stupňov neba.
• "Ja Som": Je meno, ktorým Boh vyslal Mojžiša k Izraelitom.
• Generačná línia zla: Judaizmus vníma "generačnú líniu zla", ktorá sa odvíja skrze Ézaua.

Tieto aspekty svedčia o hlbokom porozumení židovskej kultúre a teológii, čo by falošný prorok pravdepodobne nepoznal.

Dialóg medzi židmi a kresťanmi

Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Aj keď sa kresťanstvo zrodilo z judaizmu a prevzalo z neho niektoré podstatné prvky svojho náboženstva a bohoslužby, priepasť medzi oboma sa čoraz viac prehlbovala, a to až do tej miery, že kresťania a židia sa navzájom temer nepoznajú.

Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu. Za posledných deväť rokov sa v rôznych krajinách uskutočnili v tomto smere mnohé kroky. V dôsledku toho dnes možno ľahšie určiť, za akých podmienok sa dajú vytvoriť a rozvinúť nové vzťahy medzi židmi a kresťanmi.

Opätovným odvolávaním sa na tento dokument znova pripomíname, že duchovné putá a historické vzťahy, ktoré spájajú Cirkev s judaizmom, odsudzujú všetky formy antisemitizmu a diskriminácie ako protirečiace duchu kresťanstva, hoci na ich odsúdenie stačí už samotná dôstojnosť ľudskej osoby. Navyše nás tieto putá a vzťahy povinne zaväzujú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k obnoveniu vzájomnej úcty.

S náležitou úctou voči týmto principiálnym úvahám navrhujeme niekoľko prvých praktických aplikácií v rôznych podstatných oblastiach života Cirkvi, aby sa medzi katolíkmi a ich židovskými bratmi zaviedli či rozvinuli zdravé vzťahy.

Zhrnutie

Jeruzalemská Biblia predstavuje významný prínos k štúdiu a porozumeniu Svätého písma. Jej dôraz na pôvodné jazyky, rozsiahle poznámky a úvody ku knihám z nej robia cenný nástroj pre každého, kto sa chce hlbšie ponoriť do biblického textu. Porovnanie s inými prekladmi a zohľadnenie židovského kontextu prispievajú k lepšiemu pochopeniu Božieho slova a jeho posolstva pre súčasný svet.

tags: #jeruzalemska #biblia #rozdiel