Ježiš Kristus je jednou z najvýznamnejších osobností v dejinách ľudstva. Jeho život, učenie a posolstvo ovplyvnili miliardy ľudí po celom svete. Tento článok prináša podrobný pohľad na život Ježiša, jeho zázraky, smrť a vzkriesenie.
Ježišove narodenie oslavujeme na Vianoce, jeho smrť a vzkriesenie si pripomíname na Veľkú noc. O jeho učení sa dočítame v Biblii a jeho existenciu potvrdzujú aj sekulárne zdroje.
Počas svojho krátkeho života získal mnohých nasledovníkov, ktorí verili jeho posolstvu o odpustení a spravodlivosti.
Čo vieme o živote Ježiša?
Pred 2000 rokmi sa nezvykli rozposielať oznámenia o narodení bábätka s jeho mierami a presným časom narodenia. Musíme sa teda spoľahnúť na to, čo o ňom spätne napísali iní. Pre autorov biblických textov - Matúša, Mareka, Lukáša a Jána - bol Ježišov život taký dôležitý, že o ňom chceli povedať všetkým.
Ježišove narodenie a detstvo (cca. 4 pred n. l. - 30 n. l.)
Biblia tento historický okamih nazýva „plnosťou času“.
V Rímskej ríši sa roky počítali od založenia Ríma. Až v 6. storočí zaviedol grécky mních Dionýzius Exiguus kresťanský kalendár od Ježišovho narodenia, ktoré stotožnil s rokom 754 od založenia Ríma. Podľa Biblie vtedy vládol Herodes Veľký a v čase jeho smrti mal Ježiš asi tri roky. Ako však dokázali neskoršie výskumy, Herodes zomrel v roku 750 rímskeho letopočtu.
Významným prameňom na určenie skutočného roku Kristovho narodenia bolo aj Bibliou spomínané sčítanie ľudu v Palestíne, počas ktorého pricestovala jeho matka Mária do Betlehema. Evanjelista Lukáš uvádza, že sčítanie sa konalo za vlády Quirínia v Sýrii. Ten však vládol v rokoch 6 až 10 po Kristovi, čiže keď mal Ježiš 12 rokov.
Sčítanie ľudu zároveň naznačuje ročné obdobie, do ktorého možno Ježišovo narodenie umiestniť. Uskutočnilo sa totiž pravdepodobne až po jesenných prácach v čase zimných zrážok, keď bolo viac času na občianske povinnosti. Preto má zimný termín slávenia Vianoc aj logickú oporu.
Niektorí historici zároveň zdôrazňujú spojitosť so židovským sviatkom posvätenia chrámu Chanuka. Slávi sa osem dní od 25. kisleva, čo podľa židovského lunárneho kalendára pripadá na niektorý decembrový deň. Rímsky dejepisec Jozef Flavius nazval tieto dni Sviatkami svetiel, čo korešponduje s Ježišovým poslaním byť Svetlom sveta.
Aké proroctvá predpovedali narodenie Ježiša? Ježišov príchod predpovedali proroci dávno pred tým, ako sa narodil. V Starej zmluve sa nachádza asi 300 pomerne konkrétnych a detailných predpovedí o jeho narodení, živote, smrti aj zmŕtvychvstaní. Sú zaznamenané v knihách proroka Izaiáša, Zachariáša, Daniela a na iných miestach. Prorok Micheáš napríklad napísal: „Ty však, Betlehem, Efrata, hoci si najmenší medzi judskými rodinami, z teba mi vyjde ten, ktorý je určený za vládcu v Izraeli.
Márii, mladej žene z Nazareta, sa zjavil anjel Gabriel a povedal jej, že sa jej čoskoro narodí mimoriadne dieťa. Mária bola prekvapená (keďže ešte nebola vydatá), no uverila mu. Keď sa jej snúbenec Jozef dozvedel o tom, že je tehotná, chcel sa s ňou rozísť. Anjel však aj jemu v sne potvrdzuje, že Máriino dieťa je Boží Syn.
Prečo sa Ježiš narodil v Betleheme? Rímsky cisár Augustus nariadil sčítanie ľudu. Keďže neexistovali občianske preukazy, všetci sa museli zaregistrovať v meste svojich predkov. Keďže Jozef pochádzal z Dávidovho rodu, s Máriou sa vydala na niekoľkodňovú cestu z Nazareta do Betlehema, svojho rodného mesta, aby sa tam zaregistrovali.
Narodil sa Ježiš v maštali? Betlehem bol plný ľudí, čo prišli na sčítanie ľudu. Nevieme, kde sa Jozef a Mária ubytovali, ale na Máriu čoskoro prišli pôrodné bolesti. Keďže sa v jednom z evanjelií spomína, že malý Ježiš bol uložený do jasličiek (kŕmidla pre zvieratá), podľa tradície sa Ježiš narodil v maštali. Je to však len predpoklad. Mohli ich prichýliť príbuzní, čo by bolo v súlade s blízkovýchodnými zvykmi. Obchody s detským tovarom neexistovali a bábätká sa bežne ukladali do jasličiek, ktoré boli v každej domácnosti.
Kto navštívil malého Ježiša ako prvý? Jozef a Mária nemuseli rozposielať žiadne oznámenia o narodení dieťaťa, aj tak sa u nich striedala jedna návšteva za druhou. Najskôr prišli pastieri z okolitých pastvín, ktorí vraj počuli o narodení tohto zvláštneho dieťaťa od anjela. V Jeruzalemskom chráme vítajú malého Ježiša Simeon aj prorokyňa Anna.
Kam ušli Jozef a Mária pred Herodesom? Pokojné obdobie po Ježišovom narodení netrvalo dlho. Mudrci, žiaľ, najskôr navštívili kráľovský palác. Ich otázka o novom židovskom kráľovi vyľakala panovníka Herodesa. Ten nechcel na tróne žiadnu konkurenciu, a preto nariadil vraždu všetkých betlehemských chlapcov do dvoch rokov. Jozef a Mária narýchlo utiekli do susedného Egypta.
Po Herodesovej smrti (okolo roku 4 n. l.) sa Ježišova rodina vracia do Izraela.
Čo vieme o Ježišovom detstve? O Ježišovom detstve toho veľa nevieme, len že z neho vyrástol silný a bystrý mladý muž. Vo veku 12 rokov cestuje Ježiš so svojimi rodičmi do Jeruzalema na slávnosť židovskej Veľkej noci - Paschy. V tom chaose a dave ho stratia z dohľadu.
Čo vieme o Ježišovej mladosti? Po zvláštnej udalosti v Jeruzaleme nemáme o Ježišovi žiadne historické záznamy až do jeho tridsiatky.
Narodenie Ježiša.
Keď má Ježiš približne 30 rokov, začína cestovať po okolí, stretáva sa s ľuďmi, učí ich, robí zázraky.
4 najpodivnejšie evanjeliá vynechané z Biblie (od Ježišovho detstva až po Apokalypsu)
Akej národnosti bol Ježiš? Ježiš bol Žid. V Biblii čítame, že sa narodil a žil v Izraeli, navštevoval židovský chrám, slávil židovské slávnosti a volali ho dokonca „rabín“ (t. j. židovský učiteľ). Ani jeho krst nie je náhodný. Tento rituál nevymysleli kresťania, má svoj pôvod v judaizme. Ježiš často citoval hebrejskú Bibliu a zahrnul ju do svojho vyučovania.
Ježišov vstup do Jeruzalema oslavujeme na tzv. Kvetnú nedeľu.
Dáva učeníkom nahliadnuť do budúcnosti a povzbudzuje ich. Oni mu však nerozumejú.
Židovskí vodcovia Ježiša vypočúvajú a bijú. Podľa rímskych zákonov však nemajú právo vydať rozsudok smrti.
Ježiš je prítomný v ich živote, dáva im silu a oni sú odhodlaní ho nasledovať.
V nasledujúcich dňoch a rokoch pozorne sledujú, ako to ich Božie dieťa rastie. Tešia sa z každého krôčiku, každej zloženej skúšky, z každého vyhraného boja i z toho ako dieťatko vyrastá v dospeláka viery a čím ďalej sa viac podobá na svojho Pána a Kráľa.
Je rozdiel, ak človek vo svojej viere s Bohom starne, alebo rastie.
Útek do Egypta.
Dnešné deti sú presne také isté ako deti za čias Mojžiša, Davida alebo Izaiáša. Veľkú časť svojho dňa trávia hraním sa. Aj archeologické nálezy dokumentujú rôzne podoby hračiek, dnes máme aj múzeá, kde nájdeme hračky našich babičiek, pradedov a ich predchodcov.
Každý uvedený príbeh, výzva k zamysleniu, pochádza zo zdroja, ktorý je uvedený pod textom. V prípade jeho kopírovania uvádzajte prosím i tento zdroj.
ŠÚKL vidím v prenesenom význame ako náš zbor, ktorý má povinnosť strážiť nemennosť zloženia lieku na večný život a aj jeho dostupnosť v každom čase. Modlime sa jedni za druhých, aby sme spoločne obstáli a ustrážili jeho večný účinok.