Náš Pán Ježiš Kristus je najvyšším a večným kňazom, ktorý sedí po Otcovej pravici a prihovára sa za svoj ľud. Sviatok nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza, slávime vo štvrtok 13.
Kňazstvo v Starom zákone
V Starom zákone mohol kňazskú službu vykonávať iba ten muž, ktorý patril do kmeňa Lévi. Obetným miestom bol jeruzalemský chrám. Ježiš Kristus nepochádzal z kmeňa Lévi ale z kmeňa Júda. Počas svojho verejného účinkovania nikdy o sebe neprehlásil, že je kňazom.
Model Jeruzalemského chrámu.
Ježišov vzťah k jeruzalemskému chrámu nebol z pozície kňaza, ale učiteľa. Evanjelista Lukáš uvádza, že ako 12 ročný bol Ježiš v chráme, kde sedel medzi učiteľmi Mojžišovho zákona a diskutoval s nimi (porov Lk 2, 46). Počas verejného účinkovania opakovane prichádzal do chrámu, ale nikdy v ňom neurobil nejaký kňazský úkon, nepriniesol obetu. Vyhnanie predavačov z chrámu je prorockým gestom, ktorým predpovedal svoju smrť. Chrám bol miestom, kde Pán Ježiš učil. Pri vypočúvaní pred veľkňazom povedal: „Ja som verejne hovoril svetu.Za určité kňazské gesto z pohľadu Starého zákona môžeme považovať Ježišove slová pri poslednej večeri, ktoré majú charakter obety: „Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“ (Mt 26, 28) Pri nanebovstúpení evanjelista Lukáš uvádza, že Kristus požehnal svojich učeníkov.
Ježiš ako nový a večný veľkňaz
Výraznú kňazskú perspektívu Ježišovho poslania ako nového a večného veľkňaza prináša novozákonný List Hebrejom. Vznikol niekedy v rokoch 70 - 80 po Kr., tzn. v čase, keď už jeruzalemský chrám bol zničený. Autor Listu Hebrejom vo svojom uvažovaní nad veľkňazským úradom vychádza z Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania. V 2. kapitole svojho spisu svätopisec charakterizuje Ježiša týmito slovami: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu.Kristus vstúpil obetou vlastného života do hlbokého spoločenstva s ľuďmi - pripodobnil sa bratom. List Hebrejom viackrát zdôrazňuje, že Ježiš uskutočnil toto spoločenstvo s ľuďmi vďaka tomu, že sám bol bez hriechu. Preto jeho obeta je dokonalá, jeho kňazstvo je dokonalé. Na prvé počutie by sme mysleli, že Ježišova bezhriešnosť mu zabraňuje úplne sa pripodobniť nám ľuďom. Opak je pravdou. Hriech oddeľuje človeka od Boha a od blížneho. Hriech je tou najhlbšou prekážkou zjednotenia.Autor Listu Hebrejom označuje Ježiša Krista ako milosrdného a verného veľkňaza pred Bohom, ktorý odčinil hriechy ľudu (porov. Hebr 2, 17). Milosrdenstvo a vernosť Pána Ježiša spočíva práve v jeho pripodobnení sa ľuďom vo všetkom okrem hriechu. Kým v Starom zákone sa obetovali zvieratá, ako zástupná obeta za človeka, Ježiš Kristus obetoval seba samého. Ježiš vykonal vlastnou krvou obetu zmierenia, aby nás voviedol do spoločenstva s Otcom.V Starom zákone veľkňaz prinášal rok čo rok krv zvierat ako obetu zmierenia na židovský sviatok Deň zmierenia - Jom Kippur. Pán Ježiš raz a navždy sa obetoval, aby sňal hriechy ľudí (porov. Pán Ježiš neprinesol svoju obetu v jeruzalemskom chráme. Ale chrámom - oltárom, kde priniesol túto obetu, bolo jeho telo, tzn, jeho osoba. Pri vyčistení jeruzalemského chrámu Ježiš hovorí: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ (Jn 2, 19) Evanjelista Ján k tomu dodáva: „Ale on hovoril o chráme svojho tela.“ (Jn 2, 21) Ježišova osoba je miestom jeho kňazstva.
| Starý zákon | Nový zákon |
| Kňazstvo z kmeňa Lévi | Ježiš z kmeňa Júda |
| Obete zvierat | Ježišova obeta seba samého |
| Chrám v Jeruzaleme | Ježišovo telo ako chrám |
V každej svätej omši sa sprítomňuje (neopakuje!) jediná obeta Ježiša Krista. Vážme si nesmierny dar svätej omše. Cirkev vidí v udalosti Poslednej večere takisto ustanovenie novozákonného kňazstva, keď Ježiš prikazuje apoštolom: „Toto robte na moju pamiatku“. Táto myšlienka je vyjadrená v Liste Hebrejom.Autor svojich adresátov do nej vovádza veľmi umne. V priebehu prvých kapitol najprv len predstaví myšlienku Ježišovho veľkňazstva bez toho, aby ju bližšie rozvíjal: „Preto sa vo všetkom musel pripodobniť bratom, aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na Ježiša, apoštola a veľkňaza nášho vyznania“ (2,17-3,1).Ježiš je hneď v úvode predstavený ako vznešený veľkňaz. V gréckom texte sa doslovne hovorí o „veľkom veľkňazovi“, ale to by bolo v slovenskom preklade trochu neohrabané vyjadrenie, preto „vznešený“ sa hodí lepšie a dobre vystihuje to, čo sa chce povedať: Ježiš je veľkňaz výnimočného typu. Oba aspekty sú naznačené už v prvej časti dnešného čítania. Ježiš je veľkňaz, ktorý prenikol nebesia. Slovesný tvar perfekta v gréčtine vyjadruje, že Ježiš prenikol do nebies a je tam stále prítomný.Autor listu neskôr vysvetlí, že nebesia sú pravou svätyňou, do ktorej Ježiš vstúpil ako pravý kňaz s obetou svojej vlastnej a nie zvieracej krvi; svätyňa Jeruzalemského chrámu, do ktorej vstupoval áronovský veľkňaz bola len odrazom nebeskej skutočnosti. Ježiš je veľkňazom v pravej svätyni, je Božím Synom. Toto je vyznanie, ktorého sa majú adresáti pevne držať. Nasledujúci verš rozvíja tú ľudskú. Ježiš je veľkňaz, ktorý je jedným z nás, tak ako to bolo v prípade starozákonných kňazov.Ježiš plne zdieľal našu ľudskosť, aj skúšky a pokušenia, tak ako bežní veľkňazi. Avšak Ježiš ostal vždy verný Bohu a jeho plánu s človekom, bol bez hriechu - v tom sa líši od bežných veľkňazov - preto žije naveky a nemusí prinášať obetu za svoje hriechy, tak ako to musia robiť starozákonní kňazi. Ako kňaz priniesol obetu na kríži za hriechy ľudu raz navždy a s touto obetou je živý a neustále prítomný v pravej svätyni ako jeden z nás.Autor preto adresátov povzbudzuje, aby pristupovali k trónu milosti. Milosť a milosrdenstvo sú nielen v tomto liste takmer synonymá, preto trón milosti je aj trónom milosrdenstva resp. zľutovania. To je odkaz na „zľutovnicu“, teda pokrývku archy zmluvy, ktorá bola kedysi vo Svätyni svätých Jeruzalemského chrámu, na ktorej bola Pánova sláva, bola teda akoby Pánovým trónom. Do Svätyne svätých, pred trón zľutovania či milosti, mohol vstúpiť len veľkňaz raz za rok, na Deň zmierenia, ako zástupca ľudu, aby vyprosoval milosrdenstvo za spáchané hriechy a milosť a pomoc do ďalších dní. Povzbudenie pristupovať k trónu milosti je teda úžasnou správou, že už nie len veľkňaz raz za rok môže prosiť pred Bohom o milosrdenstvo a milosť.
Keď máme, bratia, smelú dôveru, že vojdeme do Svätyne skrze Ježišovu krv, tou novou a živou cestou, ktorú nám otvoril cez oponu, to jest cez svoje telo, a keď máme veľkňaza nad Božím domom, pristupujme s_úprimným srdcom v_plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s_telom obmytým čistou vodou. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z_tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.Ježiš je Veľkňaz - 16. Vstúpil medzi Boha a teba, preto Ho zasiahol blesk Božieho hnevu. Keď Boh žiadal, aby boli tvoje hriechy zaplatené, Ježiš musel zaplatiť. Ježiš pykal za naše hriechy ako Veľkňaz. Vzal na seba všetky dôsledky množstva hriechov v tvojom živote. Ježiš nielenže niesol hriech, On sa hriechom stal. Boží obetný Baránok však necúvol. On je Veľkňaz, ktorý s tebou vždy prichádza pred Boha. Ako Veľkňaz je plný milosti. Pozná každý tvoj hriech a slabosť. Ježiš cíti tvoju tieseň ako svoju vlastnú. Ježiš je taký. Prichádza k tebe, keď si Ho sklamal. Jeho lásku neuhasí ani to, že Ho zaprieš. Tvoj hriech nedokázal zastaviť Ježiša v ceste na Golgotu. Ježiš je verný. Môžeš Mu dôverovať. Dnes je taký istý, ako keď kráčal cestou utrpenia. Ježiš ťa spája s Bohom. Uchopil Boha a uchopil teba.
tags:
#jezis #ako #velknaz