Čo robiť, keď mám pocit, že už niekoho nemôžem zniesť?

Máte pocit, že sa vo vás hromadia nervy a trápenia, ktoré nemáte komu povedať? Bojíte sa, že sa jedného dňa psychicky zrútite? Nie ste sami. Mnoho ľudí sa ocitá v podobnej situácii a hľadá spôsoby, ako sa s tým vyrovnať. Je dôležité si uvedomiť, že dlhodobé potláčanie negatívnych emócií môže mať vážne následky na vaše psychické aj fyzické zdravie.

Zdroj: Aktuality.sk

Možné následky potláčania emócií

Psychické problémy majú aj fyzické následky. Najprv to začne tak, napríklad, nevyriešené nezhody vo vzťahoch môžu viesť k ženským problémom. Stres spôsobuje viac zdravotných problémov, ako sme ochotní si pripustiť. Naše telá nie sú sprosté, v strese nefungujú správne a sústredia sa na útok alebo únik.

Rizikom je, že sa zložíte v nevhodnej situácii či niekomu nechtiac ublížite. Aj chorobu si môžete privolať. Ako ďaleko od toho máte, vám nikto nepovie, pretože každý znesie toho inak. Nehľadajte svoj strop, ale snažte sa to riešiť už teraz.

Čo robiť, keď sa cítite preťažení?

1. Vyrozprávajte sa: Nedržte to v sebe. Keď nemôžete ísť k psychológovi, dajte to von inak. Povedzte to kamarátke, napíšte na papier alebo mi napíšte. Vypustite to von, nech vás to nedrží.

2. Usporiadajte si myšlienky: Niekedy pomáha aj sama v sebe si utriediť myšlienky, pomenovať problém, stanoviť cieľ, naplánovať cestu a kráčať po nej. Každý problém má riešenie a každý človek má v sebe silu, aby problém vyriešil.

3. Píšte si denník: Denník je fajn. Ak sa naozaj nechcete nikomu vyrozprávať, tak mne pomáhalo povedať/napísať to sama sebe, ale nahlas. Žiadne komplikované vety, len to, čo ma napadlo alebo ako som sa práve cítila. Ale ja som nemala potrebu to zmazať alebo spáliť. Naopak, keď som to videla na papieri, akoby už toho nebolo toľko v hlave, akoby to už nebolo súčasťou mňa. Asi je to smiešne, ale tiež mi to dobre padlo, keď som videla zapísanú stránku, lebo mi to prišlo, že som ten čas len tak nezabila plakaním alebo smútením.

4. Nájdite si aktivitu, ktorá vás baví: Co mne najviac pomohlo...na internete nájdete cyklus videí "30 dní k slobode". Naučilo ma to svoje emócie spracovávať a zistiť, odkiaľ pochádzajú (a tým pádom sa od nich očistiť). Pochopiť, že nervami a hnevom si škodím len sama sebe a navyše lepšie vychádzam s manželom aj synom. Zbavila som sa strachu, zbavila som sa ľudí, čo ma trápili, vyriešila som si nedoriešené veci z minulosti, odpustila mnohým ľuďom, čo mi v živote ublížili, poďakovala im za skúsenosť a nechala každého ísť si svojou cestou.

5. Vyhľadajte odbornú pomoc: Sú aj on-line psychologické poradne. Ak sa cítite zle a potrebujete sa vyrozprávať, choďte k psychológovi. Mužovi to buď oznámte ako hotovú vec, alebo mu o tom ani nehovorte, keď bude mať hlúpe poznámky, proste sa tvárte, že sa vás netýkajú. Nerobte si vedome zle len kvôli tomu, že muž nie je empatický a nechápe to. Myslite v prvom rade na seba. Keď bude dobre vám, bude dobre aj ľuďom okolo vás.

6. Verte v seba: Niekedy pomáha aj sama v sebe si utriediť myšlienky, pomenovať problém, stanoviť cieľ, naplánovať cestu a kráčať po nej. Každý problém má riešenie. Každý človek má v sebe silu, aby problém vyriešil.

7. Zamerajte sa na budúcnosť: Podstatné je nezameriavať sa na minulosť, ale hľadieť do budúcnosti. A v tej by mal byť ktokoľvek, len nie vaša predošlá láska.

8. Starajte sa o seba: Doprajte si kúpeľ, dovolenku, výlety s kamarátmi, alebo si kúpte niečo, po čom vaše srdce piští už dlho. Starajte sa o to, aby ste sa cítili pohodlne, nezávisle a šťastne. Aj keby malo takéto šťastie spočívať v každodennej šálke kávy v dobrej kaviarni s dennou tlačou, či v podobe prechádzky po slnkom zaliatom nábreží. Alebo voňavý kúpeľ? Nová kozmetika? Masáž?

9. Nájdite si nových priateľov: Rovnako zmýšľajúci človek je v akomkoľvek vzťahu vzácnosť, po akej mnohí ľudia túžia aj celý život. Nájdite si nových priateľov, ktorí túžia po kontakte so svetom takisto ako vy. Nie nadarmo sú zoznamky, chaty a podobné novodobé vymoženosti.

10. Uvedomte si, že nie ste sami: Ak ste na tom takisto aj tá kamarátka, družte sa s ňou. Pozvite ju niekam vlakom aspoň do susedného mesta, spolu nadobudnite zašliapnuté sebavedomie. Hlavu hore.

Čo robiť, keď sa cítite osamelo?

Je mi ľúto, že pre teba nikto neostal. Ak je na tom takisto aj tá kamarátka, družte sa s ňou. Pozvite ju niekam vlakom aspoň do susedného mesta, spolu nadobudnite zašliapnuté sebavedomie. Hlavu hore.

Ak ste niekedy niekoho milovali a on vám zlomil srdce, viete o čom je reč. Nedá sa naňho zabudnúť a predsa by ste chceli. Chceli by ste začať odznova, ale nejde to. To, čo nevyšlo, sa nevráti späť a nestoja za to ani depresie ani sebazničujúce myšlienky. V živote to tak niekedy chodí. Keď to nevyjde s jedným, príde niekto iný.

Možno to budú noví ľudia, ktorí vás obohatia a zmenia váš pohľad na vec, možno kamarátky a možno rodina. Možno vám do cesty skočí náhoda a vy nájdete niečo, o čom ste nikdy ani nesnívali.

Každé boľavé srdce potrebuje niečo iné, no spravidla to bývajú len dva druhy vybičovaných emócií. Na každého platí niečo iné. Každopádne začínať so športom, ktorý vám „len“ skráti deň nie je najrozumnejšie, i keď aj to je bezpochyby výhoda. Zamerajte sa na niečo, kde dáte zo seba von všetko, čo vás ťaží. Ale nie nádeje v to, že sa veci vrátia do starých koľají ale nádeje v budúcnosť! Tá je dôležitá a nateraz ste v nej len vy. Žiaden muž nestojí za to, aby sa z vás stala chodiaca troska žijúca márnymi nádejami.

Neexistuje situácia, kedy by ste nemohli povedať, že to bude lepšie. Hnev alebo ľútosť voči starej láske tiež nie je riešením. To najlepšie čo môžete urobiť je vyrovnať sa so situáciou tak, ako je. Rovnaké to je aj s ľútosťou. Nahovárať si, aký je to poľutovania hodný hlupák vám takisto nič nedá, i keď v danej chvíli možno budete mať pocit, že hej. V konečnom dôsledku neviete, čo ho ťahalo k tomu, aby vám dal kopačky. Pamätajte, že len málokedy je za boľavým rozchodom pravý dôvod. Nezamýšľajte sa nad tým, prečo to urobil a kde sa stala chyba. Aj tak túto dilemu nevyriešite a hoci je to priam nadľudsky ťažké, skúste to všetko hodiť za hlavu a zabudnúť na to, či nejaký dôvod bol alebo nebol.

Niekedy sa nám skrížia cesty s niekým, kto nás má obohatiť, naučiť nás novým veciam, či jednoducho byť v určitej etape života s nami. Je to ako s kamarátkami - na strednej ste nerozlučné a po výške sa stretnete raz za pol roka, ak vôbec. Priatelia, voľný čas, šport, práca, domáce zviera. Každý to vidí inak a každý potrebuje k životu niečo iné. Kým jedna svoju negatívnu energiu vyskáče na zumbe, druhá ju vypustí von na meditáciách a tretia donekonečna žúruje s kamarátkou, kým štvrtá si kúpi mačku.

Hovorí sa, že za každou radikálnou zmenou účesu je muž. Zväčša je to pravda a nie je to hanba. A čo, že ste sa skosili na mikádo a prefarbili si vlasy na tmavohnedo? Aj to je spôsob ako zahodiť minulosť za hlavu a začať celkom odznova. Ste nová osobnosť a bez štipky sebaľútosti by ste si mali uvedomiť, že už nikdy nebudete taká ako kedysi.

Ak ste chalan na zakladke a mas pocit ze ma nikto nema rad, skúšal si nejaké záujmové krúžky? (nemusí byť priamo šport, ale nejaké aktivity skupinové po škole a pod.), príp. skús sa poobzerať, či nemáte v meste nejaké spolky, kam by si sa mohol prihlásiť a rozšíriť si okruh známych. Kultúrne podujatia, metská knižnica zvykne robiť rozličné aktivity, príp. múzeum a iné.Skús pohľadať takéto nové akcie, tam skôr stretneš nových ľudí a môžeš aj zlepšovať svoje sociálne zručnosti, komunikačné schopnosti, sebaprezentovanie a pod.

V triede v skole sú ľudia, ktorých si si nevybral sám,ten kolektív je tam z donútenia, lebo povinna skolska dochadzka. Nájdi si partiu, kde budete mat podobne zaujmy a bude to podstatne lepšie (syn ma 3x v tyzdni hadzanu a poziarnikov 13 ročný, plus fitko 2x v tyzdni), pozitívne na tom je - ze prijde na iné myšlienky a ma super postavu. Tiež je chudák zo 155cm na ten vek drobec.. ale všetko časom bude,musíš sa mat rad hlavne ty sám.Venuj sa nejakym konickom, mozno tam najdes kamaratov. A ak nie nic si z toho nerob. Vela kamaratov je falosnych. Ty si teraz myslis ze mas pruser lebo ziadnych nemas. Ale skutocne smustny by si bol vtedy keby si si myslel ze ich mas a pri prvom probleme by zdrhli. Da ti to do zivota vela dobreho. Napriklad: mas ovela viac casu nez ludia co maju kamaratov, mozes sa viacej vzdelavat mas cas a cas je najvzacnejsia komodita. Nik ta neotravuje nik od teba nic nechce. Nikomu sa nemusis prisposobovat. Naucis sa ze na nikoho sa nemozes spolahnut a pojdes si za svojim. Ja mam 35 par kamaratov som mala ale aj tak boli falosny a casom som prisla na to ze mat v zivote toxickych ludi to radsej ziadnych. Rodinu som si vytvorila vlastnu. Od mojej rodiny zijem daleko a vystacim si s manzelom a synom. Niekedy mi je smutno ze nemam s kym ist na kavu ale co idem sama a som stastna ze sa nemusim pred nikym pretvarovat, ci vykecavat o sukromi a najhorsie co riesit cudzi problemy. Mala som kamosku ona sa stale na vsetko stazovala,po stretnuti s nou som bola vystavena. Rodinu nevymenis ak ti vadia chod uz na intrak co najskor ak sa to da zniest tak tam ostan, odijdes na vysku. A pracuj na sebe. Uspech vzdelanie dobre platena praca ti prinesie do zivota pekne veci. A este ti vsetci budu zavidiet. viem o com pisem. Vela stastia

Aj moja rada je, ze skor rovnake zaujmy ti prinesu kamaratov, budete mat co zdielat. Skus nejaky kruzok ci kurz zamerany na to co ta bavi. Skus si phladat nejake prednasky o introvertoch na youtube, viac sam seba poznaj. Ze to nie je vada, ale niekedy prednost. Naozaj je najdolezitejsie sam seba poznat a prijat sa. Ze nemusis byt lev salonov a nemusis mat 100 kamaratov, ale jednoho dobreho, ktoremu vies cokolvek povedat. Co ta kamoska, je aspon ona taka, ze jej mozes povedat vsetko?

A do tretice, ak by si sa spytal dospelych, tak take celozivotne hboke priatelstva ma naprosta vacsina zo strednej skoly. Mozno aj z vysky, ale uz strednu skolu si clovek vybera podla svojich zaujmov (ak nema blbych rodicov a nepresadia svoju volu na ukor dietata) a tam strestnes podobnych ludi, budete mat viac tem spolocnych ako so spoluziakmi na zakladke.

Budeš mať témy na rozhovor a to by mohlo v tomto veku stačiť. Určite to nie je pre Tvoj výzor, že sa s Tebou nebavia. V našej rodine boli tri "tímy". Otec so sestrou, mama s bratom a ja sám. Viem presne, ako sa cítiš. Pomáhalo mi "unikať" k starým rodičom, dedo mal len dve dcéry (mamu a jej sestru) a mňa bral v podstate ako svojho "prvorodeného". Učil ma chlapské roboty - šrubovať šrubky, vrtať s vrtačkou, narábať s flexou, maľovať, ukladať plávajúcu podlahu a tak.

Inak, ak teba nikto nevolá von, prečo nevoláš von nikoho ty? Čo tá kamarátka? Neviem koľko máš rokov a koľko rokov má ona, či ste rovesníci, či ste len kamaráti, alebo chceš niečo viac... ?

Ja som mala vela kamosiek a základnej ale žiadna mi z nich do dospelosti neostala. Na strednej som mala lepšie kamošky, tam to bude iné uvidíš. Buď rád že máš tu kamošku a skús sa jej opýtať, čo je na tebe iné, prečo nevieš zapadnúť. Inak veľmi by ti mohol pomôcť psychológ. Je aj linka dôvery...zavolaj si a oni ťa nasmerujú. S krúžkami si tiež vieš vyplniť čas a rozšíriť možnosť spriateliť sa s ľuďmi s rovnakymi záujmami.

Ale to nie sú skutoční priatelia.... Radšej mať jedného dvoch pravých ktorým sa nevyrovná ani tých milión iných.... A neboj sa ja verím že na každého taký pravý priateľ čaká..... Skôr či neskôr

Je mi s ním dobre, máme si čo povedať, možno si už aj myslí, že by sme spolu mohli mať niečo viac, ALE niekde v mojom vnútri ma škrie pocit, že to nie je to pravé orechové, že mi niečo vadí, nebolo by to dobre. Hmm, ako sa rozhodnem? A ide to! Prvé mesiace sú plné náklonnosti, nežností, človek lieta od zaľúbenosti. Chce tráviť čo najviac času s dotyčnou osobou. Avšak, po čase sa začnú ozývať obavy, ktoré sa ukázali ešte na začiatku. A tak človek hľadá, kde to viazne, odkladá rozchod. Na chvíľu si utíšim hlad po vzťahu, ktorý je pravý práve pre mňa. No čím ďalej, tým nespokojnosť vo mne burcuje viac a viac…

Ale je tu ALE! Sú toto dôvody pre zotrvávanie vo vzťahu? Každý človek má svoje potreby. Niektoré sú postavené vyššie, niektoré nižšie. Ako to myslím? Je dôležité mať rovnaké, podobné presvedčenie, spoločné. Ak je niekto nastavený na intelektuálny spôsob života, alebo materialistický, či život vo viere v Boha, sťažka nájde porozumenie a spoločnú reč na túto tému(tak dôležitú pre neho) s človekom, ktorý rovnaké témy nerieši, alebo ho vôbec nezaujímajú. Ak je pre mňa dôležitá rodina, ale môjmu partnerovi záleží len na jeho kariére, budem si ďalej nahovárať, že ho to prejde a raz bude chcieť mať aj on rodinu. Áno, raz možno… No keby bolo keby, boli by sme v nebi. Mám záľuby, zbožňujem ich, no môj partner ich so mnou nezdieľa, pretože ho absolútne nezaujímajú. Kde sa stretneme neskôr? Ako budeme spolu tráviť čas? Istotou je vždy spoločné pozeranie telky? Budem sa podieľať len na jeho koníčkoch a ja zostanem bokom? Ak je môj partner/priateľ pohodlný, nemajúci sa k činu, a práve od neho by som očakávala, že bude činný, aktívny = moje zbožné prianie. Rozhodnutie, či bude na sebe niečo meniť, alebo nie, je len a len na ňom. A ak sa ani nesnaží o nejakú zmenu, aby nám bolo dobre spolu vo vzťahu, hmm, zostanem s ním vo vzťahu?

Myslím si, že nech je akokoľvek ťažké odolať, je dôležité aby som si ešte pred zmenou stavu na zadaná, rozmyslela, čo je pre mňa naozaj dôležité, bez čoho by som sa vo vzťahu nezaobišla, čo potrebujem cítiť zo strany partnera, čo som možno ochotná tolerovať, a čo už nie. Je jasné, že dokonalý partner neexistuje. Ak sa aj ocitnem vo vzťahu s dotyčným, a cítim, že som vo vzťahu viac nešťastná ako šťastná, alebo že práve to krásne nepreváži nad nepríjemným a bolestným, zotrvávať dlhšie v takomto vzťahu ma bude len frustrovať a demotivovať. Teda prečo sa dlhoročné vzťahy rozpadajú? Podľa môjho názoru je to spôsobené dlhotrvajúcim nenaplnením dôležitých potrieb buď jedného alebo oboch partnerov s tým, že sa uspokojujú s málom, ktoré sa im dostáva. Keď netečie aspoň kvapká.

Všetci sme už určite zažili, že sme nemohli prestať myslieť na niekoho. Či už išlo o novú lásku, starého priateľa alebo len niekoho, kto nás zaujal, niekedy nás myšlienky na túto osobu jednoducho neopustia. Keď neustále myslíš na niekoho, je dôležité si uvedomiť, prečo. Najčastejšie k tomu dochádza z týchto 6 dôvodov. Je možné, že máš s touto osobou silné emocionálne prepojenie. Keď myslíš na niekoho, kto už nie je súčasťou tvojho života, môže to znamenať, že máš s touto osobou nevyriešené záležitosti. Niekedy nás myseľ jednoducho zradí. Keď si myslíš, že by si nemala myslieť na niekoho, často na neho myslíš ešte viac. Ak si nemôžeš pomôcť a myslíš na niekoho, možno je to tvoj vnútorný hlas, ktorý ti hovorí, že by si mala tejto osobe venovať viac pozornosti.

Myslíš že by bolo toľko psychológov keby stačilo kliknúť na 5 otázok na internete? Ja som mala rovnaký problém ako ty, a po SŠ sa to zmenilo. Pozri nie každý je obľúbený, ale to nič nemení na veci. Rodina ta má rada, aj napriek tomu že súrodenec možno si pýta väčšiu pozornosť. Skús si nájsť kamarátov inde, možno začať nejaký krúžok kde sa zoznamis. Spolužiakom by som sa na tvojom mieste nenatlacala, môžeš s nimi vychádzať ale nenechaj so sebou zametať a nevolaj ich 40 krát von ak vidíš že nechcú.

To je velmi smutne, ze pre teba nikto neostal... Ked je na tom takisto aj ta kamaratka, druzž sa s nou... Pozvi ju niekam vlakom🚂🚂🚂aspon do susedneho mesta, spolu nadobudnite zasliapnute sebavedomie. Hlavu hore... a stari rodicia aki su?

Zdroj: Youtube

Akoby to pisala moja dcera 🙈 uplne rovnako

Z vlastnej skusenosti poviem, ze nikdy neber ohlad na to, co ti povedia ini, v tvojom pripade tvoj muz. Ak sa citis zle a potrebujes sa vyrozpravat, chod ku psychologovi. Muzovi to bud oznam ako hotovu vec alebo mu o tom ani nehovor, ked bude mat hlupe poznamky, proste sa tvar ze sa ta netykaju. Nerob si vedome zle len kvoli tomu, ze muz nie je empaticky a nechape to. Mysli v prvom rade na seba. ked bude dobre tebe, bude dobre aj ludom okolo teba.

Ak sa naozaj nechceš nikomu vyrozprávať, tak mne pomahalo povedať/napísať to sama sebe, ale nahlas. Ziadne komplikovane vety... len to co ma napadlo alebo ako som sa prave citila. Ale ja som nemala potrebu to zmazat alebo spalit. Naopak ked som to videlai na papieri akoby uz toho nebolo tolko v hlave, akoby to uz nebolo sucastou mna. Asi je to smiesne ale tiez mi to dobre padlo ked som videla zapisanu stranku lebo mi to prislo ze som ten cas len tak nezabila plakanim alebo smutenim. Kazdemu urobi dobre nieco ine.

Ako dlho si vo svojom terajšom vzťahu? Žeby 4 roky? 5? 8? Čo Ťa drží pri Tvojom partnerovi/partnerke? Aj chceš, ale aj nie zo vzťahu von?

tags: #jezis #dokedy #vas #budem #este #trpiet