Úcta k Božiemu milosrdenstvu má hlboké korene v živote a posolstve svätej sestry Faustíny Kowalskej. Táto úcta sa šíri po celom svete a prináša nádej a útechu mnohým ľuďom. V tomto článku sa pozrieme na históriu, významné udalosti a formy úcty k Božiemu milosrdenstvu.
Obraz Božieho Milosrdenstva
Svätá sestra Faustína Kowalská
Svätá sestra Faustína Kowalská sa narodila 25. augusta 1905 v Glogowci pri Lodzi v Poľsku, v mnohodetnej rodine. Po niekoľkých rokoch služby v zámožných rodinách vstúpila do kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva. V kláštore si horlivo plnila povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky.
Žila neobyčajne bohatým duchovným životom, ktorý bol preplnený rozličnými mystickými darmi. Jej misia spočívala v ohlasovaní pravdy o milosrdnej Božej láske a vyprosovaní Božieho Milosrdenstva pre svet. Zomrela 5. októbra 1938 v Krakove a zanechala svoj Denníček duše, ktorý patrí k vynikajúcim dielam mystickej literatúry. Pápež Ján Pavol II. ju vyhlásil za svätú 30. apríla 2000.
Dôležité míľniky v živote sv. Faustíny:
- 25. augusta 1905: Narodila sa v dedinke Glogowiec.
- 27. augusta 1905: Krst vo farnosti sv. Kazimíra vo Swinicach Warckich.
- 1912: Prvýkrát počuje v duši hlas, ktorý ju pozýva k dokonalejšiemu životu.
- 1914: Prvé sväté prijímanie.
- September 1917: Začína chodiť do základnej školy.
- 1921: Pracuje u známych v Aleksandrowe Lodzkom.
- 1922: Vracia sa do rodného domu a oznamuje rodičom svoj úmysel vstúpiť do kláštora - nesúhlas rodičov.
- Jeseň 1922: Cestuje do Varšavy s úmyslom vstúpiť do kláštora.
- Júl 1924: Po ročnej práci ako pomocnica v domácnosti sa opäť hlási u predstavenej kláštora. Konečne je prijatá a začína postulát.
- 1. augusta 1925: Cesta do domu noviciátu v Krakove.
- 23. januára 1926: Obliečka, dostáva habit a reholné meno - sestra Mária Faustína.
- 30. septembra 1926: Sestra Faustína začína prežívať duchovné temnoty, ktoré budú trvať poldruha roka.
- 16. apríla 1928: Po skončení noviciátu a osemdňových duchovných cvičeniach skladá prvé rehoľné sľuby.
- 1. mája 1933: Skladá večné rehoľné sľuby.
- 22. februára 1931: Videnie Pána Ježiša, ktorý jej káže namaľovať obraz podľa vzoru, ktorý vidí.
- 5. októbra 1938: Sestra Mária Faustína Kowalská zomiera v Krakove.
Jej poslanie pokračuje aj po jej smrti prostredníctvom apoštolského hnutia Božieho milosrdenstva, ktoré sa podujíma na úlohy smerujúce ku kresťanskej dokonalosti cestou dôvery v Pána Boha a milosrdenstva k blížnym.
Formy úcty k Božiemu milosrdenstvu
Svätá Faustína nám odovzdala niekoľko foriem úcty k Božiemu milosrdenstvu, ktoré majú pomôcť ľuďom priblížiť sa k Bohu a čerpať z jeho milostí.
Obraz Božieho milosrdenstva
Obraz Božieho milosrdenstva je jednou z najznámejších foriem úcty. Pán Ježiš sa zjavil sestre Faustíne 22. februára 1931 v Plocku a prikázal jej namaľovať obraz podľa vzoru, ktorý videla. Obraz znázorňuje Ježiša s dvoma lúčmi vychádzajúcimi z jeho srdca: červeným, ktorý symbolizuje krv, a bledým, ktorý symbolizuje vodu. Pod obrazom sú umiestnené slová: "Ježišu, dôverujem Ti."
Význam lúčov na obraze objasnil sám Ježiš: "Tie dva lúče znamenajú krv a vodu - svetlý lúč znamená vodu, ktorá ospravedlňuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duše...". Obraz má pripomínať požiadavku dôvery a konania skutkov milosrdenstva.
Prvý obraz Milosrdného Ježiša bol namaľovaný až v roku 1934 vo Vilniuse. Tam Sestra Faustína stretla kňaza a profesora Michala Sopočka, ktorý jej ako duchovný poradca mal pomôcť v realizácii misie milosrdenstva. Obraz Milosrdného Ježiša býva často nazývaný obrazom Božieho milosrdenstva, čo je správne, pretože práve vo veľkonočnom Kristovom tajomstve sa najvýraznejšie zjavila láska Boha k človeku.
Svätica sa obrátila na Ježiša s otázkou, či nápis na obraze môže znieť „Kristus, Kráľ milosrdenstva„. Spasiteľ vtedy potvrdil, že je Kráľom milosrdenstva, potom vyjadril želanie, aby bol obraz Božieho milosrdenstva verejne vystavený v prvú nedeľu po Veľkej noci.
Počas sv. omše pri vystavovaní Oltárnej sviatosti sv. Faustína uvidela dva lúče - červený a svetlý ako na obraze Božieho milosrdenstva - vychádzajúce z najsvätejšej Oltárnej sviatosti. Odrážali sa na sestrách a chovaniciach, ale v rozličnej miere.
Obraz spĺňa v úcte k Božiemu milosrdenstvu dvojakú úlohu. Prvá z nich bola definovaná v zjavení z prvej polovice roku 1934. V ňom sám Ježiš nazval obraz nástrojom, pomocou ktorého môžu ľudia čerpať z prameňou milosrdenstva. Druhú úlohu obrazu ukázal Kristus v zjavení z 24.októbra 1936, v ktorom definoval obraz ako znamenie pripomínajúce ľuďom požiadavku dôvery a konanie skutkov milosrdenstva.
Sviatok Božieho milosrdenstva
Sviatok Božieho milosrdenstva sa slávi na prvú nedeľu po Veľkej noci. Pán Ježiš si želal, aby bol tento sviatok dňom úcty k Božiemu milosrdenstvu a dňom milosti pre všetkých ľudí, zvlášť pre hriešnikov. Podľa priania Pána Ježiša sa má sláviť v prvú nedeľu po Veľkej noci, čo poukazuje na úzke spojenie medzi veľkonočným tajomstvom vykúpenia, a týmto sviatkom.
Sviatok Milosrdenstva má byť nielen dňom všeobecného uctievania Boha v tomto tajomstve, ale aj dňom milosti pre všetkých ľudí, a zvlášť pre hriešnikov. Lebo Pán Ježiš spojil s týmto sviatkom veľké prisľúbenia. Najväčšie z nich spojil so svätým prijímaním, prijatým v tento deň - je to prisľúbenie „úplného odpustenia vín a trestov”, čiže taká milosť, akú dostávame len vo sviatosti svätého krstu.
"Túžim, aby Sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočiskom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov," povedal Ježiš sestre Faustíne. "V ten deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Duša, ktorá pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov."
Korunka Božieho milosrdenstva 1. časť - Dejiny
Korunka Božieho milosrdenstva
Korunka Božieho milosrdenstva je modlitba, ktorú nadiktoval Pán Ježiš sestre Faustíne vo Vilniuse v roku 1935. V nasledujúcich zjaveniach jej ukázal hodnotu a účinnosť tejto modlitby a odovzdal prisľúbenia, ktoré sú s ňou spojené. Korunka sa modlí na ruženci, pričom sa používajú iné modlitby. V tejto modlitbe obetujeme Bohu Otcu telo a krv, dušu i božstvo Ježiša Krista, spájame sa s jeho obetou na kríži za vykúpenie sveta.
Pán Ježiš prisľúbil, že ak sa budú modliť túto korunku, rád im dá všetko, o čo ma budú prosiť, ak to bude v zhode s jeho vôľou. Zvláštne prisľúbenia sa týkajú hodiny smrti: milosť šťastnej a pokojnej smrti. Môžu si ju vyprosiť nielen tí, ktorí sa sami s dôverou a vytrvalo modlia túto korunku, ale aj zomierajúci, pri ktorých sa iní budú modliť jej slovami.
Hodina milosrdenstva
Hodina milosrdenstva je čas o tretej hodine popoludní, kedy Ježiš zomrel na kríži. Pán Ježiš túži, aby sa každý deň uctievala hodina jeho smrti na kríži, "v ktorej sa dostalo milosti celému svetu...". Kristus chce, aby sme v Hodine Milosrdenstva rozjímali o jeho bolestnom umučení, zvelebovali a oslavovali Božie milosrdenstvo, lebo v tejto hodine sa najvýraznejšie prejavila Božia láska k ľuďom.
Pre zásluhy Kristovho umučenia máme prosiť o potrebné milosti pre seba, pre celý svet, a zvlášť pre hriešnikov. "V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých," prisľúbil Pán Ježiš. "V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie...".
Relikvie svätej Faustíny
Apoštolské hnutie Božieho milosrdenstva
Z charizmy a mystických skúseností svätej Sestry Faustíny sa v Cirkvi zrodilo Apoštolské hnutie Božieho Milosrdenstva. Tvoria ho kontemplatívne aj činné rehole, ako aj milióny ľudí na celom svete, ktorí realizujú jej poslanie.
Pán Ježiš pred svojou „sekretárkou“ postupne ukazoval plán tohto diela. Prvýkrát jej o tom spomenul vo Vilniuse, v máji 1935: „Pripravíš svet na môj druhý príchod.“ Potom jej zveril konkrétne úlohu: hlásať a vyprosovať milosrdenstvo pre svet, prostredníctvom nových foriem úcty k Božiemu Milosrdenstvu, a objasnil jej spiritualitu toho diela.
Posolstvo Božieho milosrdenstva dnes
Posolstvo Božieho milosrdenstva, ktoré odovzdala svätá sestra Faustína, je stále aktuálne a potrebné aj v dnešnom svete. Vyzýva nás k dôvere v Božiu lásku a k skutkom milosrdenstva voči blížnym. Nech nás príklad svätej Faustíny inšpiruje k hlbšiemu prežívaniu našej viery a k šíreniu posolstva o Božom milosrdenstve.
Farnosť Božieho Milosrdenstva v obci Svinia
Farnosť Božieho Milosrdenstva v obci Svinia je miestom s bohatou históriou a živým cirkevným životom. Táto farnosť, siahajúca hlboko do minulosti, prešla mnohými zmenami a vývojom, ktoré formovali jej súčasnú podobu. Jednou z najvýznamnejších pamiatok obce Svinia je bezpochyby Kostol narodenia Panny Márie. Rímsko-katolícky gotický kostol z roku 1274 bol postavený pri hrade a bol obnovený po zániku v roku 1518. V roku bol 1628 prefasadovaný a opatrený renesančnou vežou. V rokoch 1853, 1896, 1929, 1967, 1981 bol viackrát reštaurovaný.
Osud obce Svinia a veriacich bol stáročia v rukách zemepanskej rodiny Szinyei Merse, vďaka ktorej sa v roku 1274 z pôvodnej kaplnky stala sakristia gotického chrámu. Veriaci vo filiálnej obci Kojatice farnosti Božieho milosrdenstva Svinia v Košickej arcidiecéze si 4. augusta pripomenuli 235. výročie výstavby Kostola sv. Anton Janič (v strede) pri slávení svätej. Slávnostnú svätú omšu celebroval dekan Anton Janič so správcom farnosti Jurajom Vallušom.