Ježiš postavil chrám za tri dni

Blížila sa židovská Veľká noc a Ježiš išiel do Jeruzalema. V chráme našiel ľudí, čo predávali voly, ovce a holuby, i peňazomencov, ktorí tam sedeli. Urobil si bič z povrázkov, vyhnal z chrámu všetkých, aj ovce a voly, peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly; tým, čo predávali holubice, povedal: Odneste to odtiaľto, nerobte trhovisko z domu môjho Otca.

Ježiš tu rieši zneužívanie Jeruzalemského chrámu. Tu sa rozpomenuli Jeho učeníci, že je napísané: Horlenie za Tvoj dom ma zožiera.

Židia sa ho pýtali: Aké znamenie nám ukážeš, že to smieš robiť? Ježiš im odpovedal: Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím. Židia však hovorili: Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?

Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš. Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.

Jeho čin však nezostane bez odozvy. Prichádzajú židovské autority a konfrontujú Ježiša: Akým právom si to urobil? Vieš sa preukázať nejakým viditeľným znamením, ktoré by potvrdilo tvoje právo na takýto čin? Ježiš ich odkáže na to najväčšie znamenie, na svoje vzkriesenie, keď povie: Zbúrajte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.

Nedivme sa, že Židia nerozumejú. Ani nemôžu. Oni myslia na skutočný chrám, ktorého výstavba trvala dlhé roky. Ježiš však hovorí o chráme svojho tela. Tento chrám Židia zbúrajú, keď Ježiša vydajú na smrť. Ježiš sa tak stane novým chrámom. Čo to znamená? Že starý chrám už bude zbytočný. Lebo nový chrám nahradí starý chrám. Čím bol chrám doteraz, tým bude odteraz Ježiš.

Chrám bol miestom Božej prítomnosti, miestom, kde sa človek mohol stretnúť s Bohom. Kto sa dnes chce stretnúť s Bohom, musí prísť ku Kristovi. Lebo s Bohom sa môžeme stretnúť len v Kristovi a len skrze Krista. Nikde inde nemôžeme Boha nájsť iba v chráme, ktorým je Kristus. Ktorý Kristus postavil svojou smrťou a vzkriesením.

Obísť Krista znamená obísť Boha. Prísť ku Kristovi znamená stretnúť sa s Bohom. Lebo Kristus je tým stretávacím miestom Boha s človekom a človeka s Bohom.

Herodes bol preslávený aj veľkými stavbami. Najvýznamnejšia bola stavba druhého chrámu Jeruzalema (Herodesov chrám), z ktorého ostal iba dnešný „Múr nárekov“. Staval sa dlhý čas. Ježiš postavil jeden veľký chrám (chrám Viery) a to iba za 3 dni. Jeho obeta a láska k ľuďom stačila, aby to za 3 dni dokázal. Neuveriteľné. A predsa je to tak… A čo je ešte zaujímavejšie, jeho chrám stojí dodnes.

V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

Židia sa ho pýtali: Aké znamenie nám ukážeš, že to smieš robiť? Ježiš im odpovedal: Zborte tento chrám a ja ho za tri dni postavím.

V jednej rodine oslavoval starý otec 80. narodeniny. Zhromaždila sa celá rodina a blahoželaniam nebolo konca-kraja. Keď sa konečne skončili, oslávenec sa ťažko postavil a povedal: Viem, že všetko, čo ste mi priali, mysleli ste úprimne. Avšak bol by som zvedavý, kto z vás by si so mnou vymenil vek. V miestnosti nastalo ticho. Nik sa nehrnul do tejto ponuky. Jeden z pravnukov chcel zachrániť situáciu a povedal: ja. 80 rokov je 29 200 dní a 700 800 hodín, počas ktorých už človek niečo prežije. Sú tam radosti, nadšenia, priateľstvá, lásky, ale aj netrpezlivosti, lenivosti, zloby, zrady, bolesti aj slzy. Ale je vôbec v ľudských silách vytrhnúť človekovi hodinu radosti, ktorú prežil? Môžeme 80-ročného starca poslať na púšť, do vyhnanstva, zavrieť do väzenia, zobrať mu majetok, ale nezoberieme mu to pekné, čo prežil.

Jedna moc však predsa existuje. Je ňou smrť. Keď sa do človeka zahryzne, rozbije všetko, čo krásne prežil, čo si vybudoval a jeho vložia do hrobu, kde sa rozpadne na prach. Akú výhodu má 80-ročný oslávenec, a aj my, že smrť na nás ešte nezaútočila!

Ale do tejto situácie prichádza muž, 33-ročný, ktorý sa proti nej stavia a hovorí: Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím. Ježiš nie je veľký v tom, že prežil 33-rokov, ale v tom, že je večný. Večnosť je v ňom a kto z ľudí by mu ju dokázal vytrhnúť?

Ježiš chce, aby sme aj my mohli prejsť do večnosti. Máme Boha, ktorému záleží na nás a na tom, čo sme si vybudovali v živote.

Čo poradíme 80-ročnému starcovi, ale aj nám, ktorých prenasleduje myšlienka smrti, najmä vtedy, keď vidíme, že zákernou chorobou skosila 20-ročného mladíka, malé dieťa, aj človeka v najkrajšom veku? Spriateľ sa s Kristom a neži iba pre kariéru. Lebo toho, kto sa spriatelí iba s kariérou, budú vytláčať mladší, silnejší, bezohľadnejší.

Nie je však strašné starnúť človekovi, ktorý prežíva priateľstvo s Kristom, lebo s ním si vybuduje duchovnú krásu svojej osobnosti.

Každý veriaci sa podobá Krištofovi v tom, že má byť nositeľom Krista. Krištof prebrodil rieku, my brodíme rieku života. Krištof niesol na pleciach Ježiša, my jeho príkazy. On počul povzbudenie, aby kráčal, my zasa hlas svedomia, cez ktorý aj nám Ježiš hovorí: Kráčaj, nezastavuj sa, zdokonaľuj sa!

V rieke času sa stávame staršími, strácame sviežosť, mladosť, pohyblivosť, silu, krásu, kontakty, postavenie aj priateľstvá. Postupne sa so všetkým musíme rozlúčiť. Všetko však ide iba naoko preč, lebo Boh to zbiera. Je to ako s peniazmi vloženými do banky, za ktoré môžeme očakávať úroky.

Dekalóg je v podstate deklaráciou slobody otrokov, ktorí v najmocnejšej a najrozvinutejšej krajine vtedajšieho sveta zakúsili skúsenosť neslobody. Desatoro teda nezačína definíciou Boha ako Stvoriteľa sveta a Pána vesmíru, ale definíciou Boha ako Záchrancu, Spasiteľa.

Krédo (vyznanie viery v Boha) Izraela teda nie je filozofické ani mýtické (ako u pohanov) ale historické - vychádza z osobnej skúsenosti Izraela so svojím Bohom, vyvedením tohto národa otrokov na slobodu.

Ak sa dali kúpiť priamo v chrámovom komplexe, bolo to praktické, jeden sa nemusel so svojím baranom teperiť až kdesi z Galiley, kúpil ho za výhodnú cenu rovno na nádvorí pohanov.

Aha, ale čo pohania? No tých síce chcel v chráme Boh, ale reálne miesto pre nich nezostalo. V tomto zmysle rozumieme Ježišovej reakcii. Robí poriadky v chráme, presnejšie na nádvorí pohanov, aby mali tí pohania kam prísť. „Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok.“

Niektorí odborníci na Sväté písmo hovoria, že ten verš možno preložiť aj inak, miesto „všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok“ by sme mohli povedať, že vyhnal všetko. Teda že ľudí tam nechal. Ak vyhnal len všetko, je to pre nás povzbudenie urobiť podobne v chráme svojho srdca.

Čo je chrám? Miesto, kde sa človek môže stretnúť s Bohom. Ale ako, keď človek je hriešny a Boh je svätý? Len skrze obeť. Nevinné zviera muselo zomrieť za vinného človeka. Preto bol chrám obetným miestom, kde kňazi prinášali obete Bohu za hriechy ľudu.

Na oltári v jeruzalemskom chráme denne zomieralo množstvo zvierat. Ale Ježiš tu hovorí o stavbe iného, nového chrámu, ktorý nahradí chrám v Jeruzaleme. O ňom hovorí: …ja ho za tri dni postavím. Aj tento chrám má svoj oltár. Je ním kríž. Na ňom bola prinesená obeť, tá najdrahšia. Boží Syn bol tou obeťou. O Ňom Ján Krstiteľ povedal: Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta (Jn 1:29)!

Ale Boží Syn je zároveň i kňazom. Preto je v Písme nazvaný veľkňazom (Heb 4:14). Ježiš je tak v jednej osobe kňazom i obeťou. Je kňazom, ktorý priniesol obeť za hriech človeka, a zároveň je sám tou obeťou.

Odkedy Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, už viac netreba ani obete, ani kňazov. Obete v jeruzalemskom chráme sa opakovali deň čo deň. Ježišova obeť je neopakovateľná, bola prinesená raz a navždy. Preto sú i kňazi zbytoční. Nemajú čo obetovať.

Čítame, že Ježiš peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly. On v strede svojej cirkvi postavil iný stôl, svoj stôl. Je to Pánov stôl, pri ktorom sa slávi pamiatka jeho večere. Tento stôl pripomína, že na kríži Ježiš otvoril prameň očistenia, ktorý dokonale očisťuje i nás. Otvoril ho za tú najvyššiu cenu, peniazmi nevyčísliteľnú.

Myslíte si, že títo ľudia sa tam prišli pomodliť? Určite nie, prišli do chrámu obchodovať. Má slúžiť chrám na obchodovanie? Alebo na čo máme chrámy a kostoly?

Kostol je miestom, na ktorom prebýva Pán Boh. Môžeme sa do kostola prísť pomodliť, pozdraviť Pána Ježiša vo Sviatosti Oltárnej alebo sa zúčastniť na svätej omši. V kostole sa taktiež vysluhujú sviatosti. Viete, koľko máme sviatostí a aké to sú? Sviatostí je sedem - sviatosť krstu, birmovania, eucharistie, pokánia, pomazania chorých, posvätnej vysviacky a manželstva.

Čo urobil Pán Ježiš s obchodníkmi? Vyhnal ich z chrámu a vysvetlil im, že chrám nie je tržnicou, kde sa predáva tovar a všetci vykrikujú a robia neporiadok.

Ľuďom sa nepáčilo, že ich Pán Ježiš vyhnal z chrámu. Preto sa ho pýtali, ako si to dovolil. Pán Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia si mysleli, že hovorí o budove chrámu, ktorý stavali 46 rokov. Dlhá doba, však? A Pán Ježiš to chcel zvládnuť za 3 dni. Ako je to možné? Pán Ježiš totiž nehovoril o budove, ale o svojom tele. My už teraz chápeme jeho slová, ale jeho poslucháči im nemohli rozumieť. Na Veľkú noc, keď Pán Ježiš zomrel, zborili chrám jeho tela. On však po troch dňoch vstal z mŕtvych - znovu ho postavil.

Aj naše telá sú chrámom, pretože v našom srdci, tak ako v kostole, prebýva Pán Boh. Preto sa nezabúdajme starať o naše telo a našu dušu.

Carl Heinrich Bloch - Christ Driving the Money Changers from the Temple

tags: #jezis #je #kral #za #3 #dni