Ježiš Kristus a jeho význam v kresťanstve

Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanstva, uctievaný ako Boží Syn a Spasiteľ ľudstva. Ježiš Kristus je v kresťanstve centrálnou postavou, kameňom, na ktorom stojí a padá kresťanská viera. Jeho život, učenie a zázraky mali hlboký vplyv na svet, formovali základy kresťanskej viery a inšpirovali nespočetné umelecké, literárne a teologické diela. Ježiš Kristus, Boží Syn a Spasiteľ, je považovaný za inkarnáciu Boha v ľudskej podobe.

Život a učenie Ježiša Krista

Ježiš, ktorý sa narodil Panne Márii v Betleheme, žil pokorným životom tesára, kým sa pustil do svojej verejnej služby. Podľa Nového zákona sa Ježiš narodil v Betleheme Márii a jej manželovi Jozefovi. Jeho narodenie sa odhaduje medzi 6 a 4 pred Kristom. Počas Ježišových čias bola oblasť Judea pod rímskou nadvládou, čo výrazne ovplyvnilo spoločenskú, politickú a náboženskú scénu. Židovské obyvateľstvo bolo rozdelené do rôznych skupín, vrátane farizejov, saducejov, esénov a zelótov, pričom každá mala svoje odlišné presvedčenie a praktiky.

Ježiš mal dvanástich hlavných učeníkov, tiež známych ako apoštoli, ktorí ho sprevádzali počas celej jeho služby. Pochádzali z rôznych prostredí a povolaní, ako napríklad rybári, vyberači daní a horlivci. Učeníci zohrali rozhodujúcu úlohu pri šírení Ježišovho učenia a založení ranej kresťanskej cirkvi po jeho smrti a zmŕtvychvstaní.

Ježišovo učenie, ako je zaznamenané v evanjeliách, zdôrazňuje lásku, súcit, odpustenie a pokoru. Jeho podobenstvá, ako napríklad o milosrdnom Samaritánovi alebo o márnotratnom synovi, slúžia ako morálne ponaučenie pre spravodlivý život. Ježišovo učenie malo v dejinách hlboký vplyv na etické a morálne myslenie. Jeho dôraz na lásku, súcit a odpustenie inšpiroval princípy ako ľudská dôstojnosť, rovnosť a starostlivosť o menej šťastných.

Smrť a zmŕtvychvstanie

Ježišove posledné dni na zemi sa začali Poslednou večerou, stolovaním so svojimi učeníkmi predtým, ako ho zradil Judáš Iškariotský. Ježiš bol potom zatknutý, odsúdený a nakoniec ukrižovaný rímskymi úradmi na čele s Pontským Pilátom na príkaz židovských náboženských vodcov. Ježiš mal v čase svojej smrti približne 33 rokov.

Svätý Pavol zdôrazňuje kľúčový význam udalosti Kristovho zmŕtvychvstania a píše, že ak zmŕtvychvstanie nebolo, márna je naša viera. Kresťanská viera je v najhlbšej podstate nasledovaním života tohto muža. Ježiš inšpiroval a inšpiruje milióny ľudí.

Druhý príchod Krista sa vzťahuje na prorokovaný návrat Ježiša na zem, udalosť, o ktorej kresťania veria, že prinesie konečný súd nad ľudstvom a nastolenie Božieho kráľovstva.

Ježiš v iných náboženstvách

Niektorých ľudí však prekvapí, že jednou z najdôležitejších postáv islamu je Ježiš. Moslimovia ho majú v hlbokej úcte ako veľkého Božieho posla a proroka. Biblia a Korán píšu o Ježišovi ako o človeku, ktorý mal prorocké poslanie. Ježiš ohlasuje, že je Boží služobník, ktorému bolo zjavené Písmo a ktorého Boh ustanovil prorokom. Ježiš (Isá) v Koráne sa narodil zázračným spôsobom z panny Márie. Ježišom sa Korán zaoberá v celkom 15 súrach s vyše 90 veršami. Korán dokonca viackrát označuje Ježiša ako Mesiáša, no v tom zmysle, že je pomazaný Božím požehnaním a vyslaný do služby. Moslimovia odmietajú, že by Ježiš pred svojím narodením existoval ako druhá božská osoba. Napokon, moslimovia popierajú svätú Trojicu. Islam nevidí v Ježišovi ani Božieho syna ani vykupiteľa.

Korán rovnako popiera, že by bol Ježiš skutočne ukrižovaný: „Oni ho však nezabili a neukrižovali ho, ale zjavila sa im jemu podobná postava. A oni ho istotne nezabili, ale Boh ho zdvihol k sebe. Korán síce Ježiša Krista spomína ako významného proroka, no zohráva tu podstatne menšiu úlohu ako Ježiš v Biblii.

Základná ľudská logika však signalizuje, že nemôže byť zároveň pravdivé aj kresťanstvo aj islam. Nemôže byť pravdivé aj A aj B. C.S. Lewis píše, že človek, ktorý chce byť verný pravde, musí pristúpiť vážne k Ježišovmu vyhláseniu, že je Boh. Buď je to podvodník alebo blázon alebo skutočne Boh.

Symboly spojené s Ježišom Kristom

Život a učenie Ježiša Krista mali nesmierny vplyv na svet, ovplyvnili nespočetné množstvo životov a formovali beh dejín. Ježiš ako ústredná postava kresťanstva stelesňuje posolstvo lásky, odpustenia a vykúpenia a ponúka nádej a spásu všetkým, ktorí v neho veria.

• Kríž - je najvýznamnejším kresťanským symbolom. Pripomína obeť Pána Ježiša Krista za naše hriechy.
• Ryba - po grécky (v jazyku, v ktorom bola napísaná Nová zmluva) sa povie „ichthys“ V gréčtine sa ichthys hláskuje ako Iota, Chí, Théta, Ypsilon, Sigma.
• Kalich - je symbolom Večere Pánovej (eucharistie). Večera Pánova je sviatosť, v ktorej prijímame Ježišovu obeť za nás, skutočnosť, že Ježiš aj za nás prelial svoju nevinnú krv.
• Kotva - je symbolom nádeje na život v nebesiach a istoty večnej záchrany (spásy).
• Dúha - je symbolom pokoja a zmierenia, že už netrvá Boží hnev.
• Plameň ohňa - symbol Ducha Svätého

Ježiš Kristus a Jeho jedinečnosť

Kresťanstvo je výnimočné medzi svetovými náboženstvami a centrom kresťanstva je skutočná jedinečnosť Pána Krista. Pravda o Ježišovi Kristovi je založená v prvom rade na dokumentoch Novej zmluvy, o ktorých je inde dokázané, že sú autentické. Záznamy Novej zmluvy a najmä evanjeliá sú jedny z najspoľahlivejších dokumentov staroveku. Ježiš bol jedinečný, lebo On jediný zo všetkých ľudí, ktorí kedy žili, bol aj Bohom aj človekom. Nová zmluva učí o plnej jednote božskej a ľudskej podstaty Krista. Nicejské učenie (325) vyhlásilo jednotu viery všetkých pravých kresťanov, že Kristus bol plne Bohom aj človekom v jednej osobe.

Zázračné počatie a život plný zázrakov

Čo sa týka Pána Ježiša, všetci bludári odmietajú jedno alebo obidve tieto tvrdenia. Toto samotné tvrdenie Ho robí výnimočným medzi ostatnými náboženskými vodcami a ľuďmi, ktorí kedy žili a je podložené faktami. Pán Ježiš žil život plný zázrakov a mal nadprirodzenú moc od počatia až po vstúpenie. Proroci to predpovedali o Ňom storočia pred Jeho narodením. Stará zmluva, ktorú poznal aj ten najzúrivejší kritik, existovala storočia pred Kristom a predpovedala, kde ( Micheáš 5:1), kedy (Daniel 9:26) a ako (Izaiáš 7:14) vstúpi Kristus do tohoto sveta. Mal sa narodiťzo ženy (1. M 3:15), z línie Adamovho syna Šéta (1. M 4:26), cez Noachovho syna Šéma (1. M 9:26) a Abraháma (1. M 12:3; 15:5). Mal byť z pokolenia Júdovho (1. M 49:10) a mal byť Dávidovým synom (2. S 7:12c). Stará zmluva predpovedala, že Kristus zomrie pre naše hriechy (Ž 22; Iz 53; Dan 9:26; Zach 12:10) a vstane z mŕtvych. (Ž 16:10) Všetky tieto nadprirodzené predpovede sa výnimočne splnili v Ježišovi Kristovi.

Kristus bol nielen nadprirodzene predpovedaný, ale bol aj zázračne počatý. Matúš pri ozname o Jeho panenskom počatí poukazuje na Izaiášovo proroctvo (Iz 7:14). Lukáš, lekár, zaznamenáva tento zázračný počiatok ľudského života (L 1); Pavel sa o tom zmieňuje v Liste Galatským (4:4). Od prvého zázraku v Káne Galilejskej (J 2:11) bola služba Pána Ježiša poznamenaná zázrakmi (J 3:2; Sk 2:22). To nebolo liečenie nejakých vymyslených chorôb, ani sa uzdravenie nedalo vysvetliť prirodzeným spôsobom. Bolo to vyliečenie okamžité, vždy bolo úspešné, choroba sa viac nevrátila, bolo to liečenie z choroby, ktorú medicína nevedela vyliečiť. Napríklad to bolo vyliečenie slepého od narodenia (J 9).

• Pán Ježiš premenil vodu na víno (J 2),
• chodil po vode (Mt 14:25),
• rozmnožil chlieb (J 6:11),
• otvoril oči slepému (J 9:7),
• uzdravil porazeného (Mk 2:3),
• vyháňal démonov (Mk 3:10),
• uzdravoval všetky choroby (Mt 9:35) vrátane malomocenstva (Mk 1:40-42) a pri viacerých príležitostiach kriesil i mŕtvych (Mk 5:35-43, L 7:11-15, J 11:43-44).

Keď sa Ho pýtali, či je Mesiášom, použil tieto zázraky ako dôkaz na podporu svojho tvrdenia so slovami: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú a mŕtvi vstávajú.“ (Mt 11:4-5) Toto množstvo zázrakov bolo určené vopred, v čase prorokov, ako zvláštny znak Mesiáša, keď príde.

Zázračná smrť a zmŕtvychvstanie

Aj udalosti pri smrti Pána Ježiša boli zázračné. Bola to tma od poludnia až do tretej hodiny poobede (Mk 15:33) a zemetrasenie, ktoré otváralo hroby a roztrhlo chrámovú oponu. (Mt 27:51-54) Spôsob, akým Pán Ježiš trpel a bol ukrižovaný, bol zázračný. Postoj, aký zaujal k tým, čo sa Mu vysmievali a trýznili Ho, bol zázračný, keď povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ (L 23:34) Aj spôsob, ako zomrel, bol zázračný, lebo povedal: „… kladiem svoj život, aby som ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne.“ (J 10:17b-18) V samotnej chvíli odchodu smrť nad Ním nezvíťazila. Skôr On dobrovoľne prepustil svojho Ducha. Ježiš povedal: „Dokonané!

Zázrakom, ktorý korunoval zemské pôsobenie Pána Ježiša, bolo zmŕtvychvstanie. Bolo predpovedané nielen v Starej zmluve (Ž 2; 16), ale sám Ježiš ho predpovedal od úplného začiatku svojej služby. Tak ako Ježišov vstup do tohoto sveta aj Jeho odchod bol zázračný. Potom, ako dal poverenie svojim učeníkom, „vzniesol sa im pred očami do výšin a oblak vzal im Ho spred očí. - Ako tak uprene hľadeli do neba, keď odchádzal, ajhľa, dvaja mužovia v bielom rúchu postavili sa vedľa nich.“ (Sk 1:9b-10) Napriek názoru niektorých ľudí to nebolo ’podobenstvo’, ale doslova telesné vstúpenie do neba, odkiaľ znovu príde v tom istom tele, aby súdil tento svet.

Bez hriechu

Čo si mysleli Ježišovi najbližší o Jeho charaktere popisuje List Židom 4:15, že bol pokúšaný ako človek, ale predsa „bol bez hriechu“. Ježiš sám raz vyzval tých, čo na Neho žalovali: „Kto z vás usvedčí ma z hriechu?“ (J 8:46) Nikto však nebol schopný obviniť Ho. To bol prípad, keď bezchybný Ježišov charakter dával dvojité svedectvo pre pravdu Jeho vyhlásenia.

Ježišov charakter bol výnimočný z mnohých hľadísk. Dokonale prejavil najvyššiu čestnosť. Toho dôkazom je Ježišove dobrovoľné podrobenie sa potupnému utrpeniu a smrti na kríži, zatiaľ čo On prejavoval lásku a odpustenie tým, čo Ho zabíjali. (L 23:34, 43) On sám dokonale žil to, čo aj učil v kázni na vrchu. (Mt 5:7) Neodplácal sa svojim nepriateľom, namiesto toho im odpúšťal. Napomínal svojich učeníkov, že každý kto berie meč, mečom zahynie (Mt 26:52), zázračne sa dotkol odťatého ucha uzdravil jedného člena zberby, čo vyšla, aby Ho zajala. (L 22:50) Ježiš bol dokonalým príkladom trpezlivosti, láskavosti a zľutovania. Bolo Mu ľúto zástupov, (Mt 9:36) až plakal nad Jeruzalemom. (Mt 23:37) Hoci priamo obvinil farizejov (a nie v nejakých neistých okolnostiach), ktorí zvádzali nevinných ľudí (Mt 23), neváhal hovoriť so židovskými vodcami, ktorí mali záujem.

Jednou z výnimočných čŕt Pána Ježiša bolo, že spájal v sebe charakteristiky, čo bolo nemožné u akéhokoľvek iného človeka. Bol dokonalým príkladom ľudskosti až do tej miery, že učeníkom umýval nohy. (J 15) Predsa však urobil smelé vyhlásenia o svojom božstve, ako: „Ja a Otec jedno sme“ (J 10:30) a „Prv, ako bol Abrahám, ja som.“ (J 8:58, porovnaj 2. M 3:14) Vyhlásenie „Som krotký a pokorný v srdci“ znie arogantne, ale On hovoril tieto slová medzi malými deťmi. (Mt 18) Bol však taký silný, že prevracal stoly predavačom v Božom dome a bičom vyháňal tých, čo predávali zvieratá. (J 2) Ježiš bol známy svojou láskavosťou, ale bol tvrdý na pokrytcov, ktorí zavádzali prostých ľudí.

Výnimočné učenie

Pán Ježiš sám vyhlasoval, že korene Jeho učenia, sú v Starej zmluve. (Mt 5:17-18) Odsudzoval nezmyselnosť tradícií a nesprávne vysvetľovanie Starého zákona (Mt 5:21 a ďalšie verše, 15:3-5) Aj keď podstata toho, čo učil, nebola nová, forma a spôsob, akým učil, boli výnimočné. Kázeň na vrchu obsahovala živú metódu vyučovania. Jasné podobenstvá, ako o milosrdnom Samaritánovi (L 10), o márnotratnom synovi (L 15) a o stratenej ovci (L 15:4 a ďalšie) sú majstrovskými ukážkami komunikácie. Podobenstvá stoja priamo v strede štýlu učenia Pána Ježiša. Ukazuje pravdu opisovaním štýlu života ľudí, zjavuje pravdu a odhaľuje chyby. A tiež tým, že hovorí v podobenstvách, vyhýba sa ’hádzaniu perál pred svine’. Prekvapil a pomýlil tých, čo nechceli veriť, ale osvietil tých, čo túžili uveriť. Používanie alegórií a podobenstiev samo osebe nie je výnimočné, ale výnimočný bol spôsob, akým Pán Ježiš používal podobenstvá. Učenie o tajomstve večnosti pozdvihol do nových rozmerov, a to v skúsenostiach v každodenného života. ’Zákony vyučovania’, ktoré identifikovali moderní pedagógovia, (Shafer: Sedem zákonov), Pán Ježiš dokonale použil vo svojom spôsobe vyučovania.

Výnimočný bol aj spôsob, akým Pán Ježiš učil. Židovskí intelektuáli priznávali, že „nikdy človek nehovoril tak, ako hovorí tento.“ (J 7:46) Keďže učil v podobenstvách, tlačili sa na Neho zástupy. V chráme prekvapil rabínov ešte ako chlapec. Ježiš Kristus je výnimočný v každom ohľade.

Ježiš a Mojžiš

Ježiš ako Žid nemá žiadne spory s Mojžišom, prorokom, ktorý priniesol Židom zákon a vyviedol Izraelitov z egyptského otroctva ako samostatný národ. Mojžiš aj Ježiš boli prorokmi toho istého Boha a Ježiš vyhlásil, že neprišiel zrušiť zákon (nájdený v Mojžišových písomnostiach), ale naplniť. (Mt 5:17) Pán Ježiš tvrdil, že Mojžišove slová sú slovami Pána Boha. (Porovnaj Mt 19:4-5 s 1. M 2:24) Avšak zisťujeme, že v mnohých ohľadoch stojí Ježiš vyššie ako Mojžiš.

Ježiš je dokonalejší prorok ako Mojžiš. V 5. M 18:15-19 Mojžiš predpovedal, že Boh vzbudí Židom proroka so zvláštnym odkazom. Každého, kto neposlúchne tohoto proroka, bude súdiť Boh. Táto pasáž sa tradične vysvetľovala s ohľadom na Mesiáša. 1. M 3:15 tiež mnohí chápu ako odkaz na Ježiša, ako semeno ženy, ktoré rozmliaždi hlavu hada.

Kristovo zjavenie je slávnejšie ako Mojžišovo. „Lebo zákon bol daný skrze Mojžiša, ale milosť a pravda stala sa skrze Ježiša Krista.“ (J 1:17) Mojžiš síce zriadil morálne a sociálne štruktúry, ktoré riadili národ, ale zákon nemôže nikoho zachrániť od trestu za hriechy, ktorým je smrť. Ako hovorí apoštol Pavel: „Pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je (len) poznanie hriechu.“ (R 3:20) Zjavenie skrze Ježiša Krista však bolo jediné, v ktorom sú odpustené hriechy - zjavené podľa zákona; „ale ospravedlnení bývajú zdarma , z Jeho milosti, skrze vykúpenie v Kristu Ježiši.“ (R 3:24) Kristovo zjavenie stavia na Mojžišovom základe a rieši problém, s ktorým nás zákon oboznamuje.

Pozícia Pána Krista je vznešenejšia ako Mojžišova. Mojžiš je najväčší medzi prorokmi Starej zmluvy, ale Pán Ježiš je viac ako prorok. Podľa Listu Židom: „Aj Mojžiš bol teda verný v celom Jeho dome, ako služobník na svedectvo o tom, čo bolo treba zvestovať; ale Kristus ako Syn (je) nad Jeho domom.“ (Žid 3:5-6) Zatiaľ čo Mojžiš slúžil Bohu, Ježiš bol vyhlásený za Božieho Syna s právom vládnuť všetkým sluhom.

Zázraky Pána Ježiša stoja vysoko nad Mojžišovými. Mojžiš vykonal veľké zázraky, ale Kristove zázraky boli podstatne významnejšie. Mojžiš povýšil bronzového hada, aby bol vyliečený každý, kto sa pozrie na neho, ale tu len postupoval podľa inštrukcií. Nikdy nevyliečil slepého, aby videl, alebo hluchého, aby počul. V Mojžišovej službe tiež nebolo nič, čo by sa dalo porovnať so vzkriesením Lazara alebo Pána Ježiša.

Kristove vyhlásenia sú slávnejšie ako Mojžišove. Mojžiš nikdy nevyhlásil, že je Bohom a nikdy neurobil nič viac, len plnil úlohu proroka. Pán Ježiš však vyhlásil, že je Bohom a predpovedal svoje vlastné vzkriesenie na potvrdenie toho.

Ježiš a iné náboženstvá

Mohamed, zakladateľ islamu súhlasil s Ježišom a Mojžišom, že Boh je jeden, ktorý stvoril nebo a zem a On sám je nad celým kozmom. Značné zhody existujú aj ohľadne udalostí v prvých šiestich kapitolách 1. knihy Mojžišovej až k bodu, keď bola Hagar vyhodená z Abrahámovho domu. Po tomto sa Biblia zameriava na Izáka, zatiaľ čo islam sa zameriava na udalosti, ktoré sa diali s ich praotcom Izmaelom.

Mohamedovo učenie môžeme zhrnúť do piatich doktrín:

1. Alah je jediným pravým bohom.
2. Alah vyslal mnohých prorokov, vrátane Mojžiša a Ježiša, ale Mohamed je posledný a najväčší.
3. Korán je vrcholná náboženská kniha a je nadradená nad Zákon, Žalmy a Evanjeliá o Ježišovi.
4. Existujú mnohé bytosti medzi Bohom a nami (sú to anjeli), niektorí sú dobrí a iní sú zlí.
5. Pri vzkriesení zavážia dobré skutky ľudí pri rozhodovaní, kto pôjde do neba a kto do pekla.

Spôsob, ako získať spasenie, obsahuje opakovanie nasledovných slov niekoľkokrát denne: „Nie je Boh okrem Alaha a Mohamed je jeho prorok,“ modlenie sa päťkrát denne, dodržiavanie pôstu jeden mesiac v roku, dávanie almužny a púte do Mekky.

Ježiš urobil väčšie vyhlásenia ako Mohamed. Ježiš vyhlásil, že je Bohom. Mohamed vyhlásil, že je len človekom, ktorý je prorokom. Ak by Ježiš nebol Bohom, nebol by ani žiadnym prorokom. Pán Ježiš ponúkol slávne potvrdenie svojich vyhlásení. Vykonal množstvo zázrakov. Mohamed nevykonal žiadny zázrak, ale v Koráne potvrdil, že Ježiš ich vykonal mnoho. Jedine Pán Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych.

Mohamed prežil posledných desať rokov svojho života vo vojne. Ako polygamista rozšíril dokonca počet manželiek (štyri), ktoré predpísal pre svoje náboženstvo. Sám tiež porušil svoj vlastný zákon drancovaním karaván, ktoré išli do Mekky, niektoré z nich boli pútnické.

Hinduistické písma sa nedajú pochopiť čítaním; naučia ich len guruovia. Títo ’svätí muži’ sú dokonca po smrti uctievaní ako predpokladané vtelení bohovia. Učia, že ľudia potrebujú oslobodenie od nekonečného cyklu reinkarnácie (samsara), ktorú prináša karma, t.j. dôsledok všetkých slov, dobrých skutkov a činností v súčasnom živote aj v predchádzajúcich životoch. Oslobodenie (mokša) sa získa, keď jednotlivec pozdvihne svoje bytie a vedomie na nekonečnú úroveň a uvedomí si, že jeho vlastné ja (atman) je totožné s Brahmanom ( jediné absolútne bytie, z ktorého pochádza všetka rozmanitosť). Inými slovami každý hinduista si musí uvedomiť osobné dobro. Takéto poznanie sa dá dosiahnuť jedine nasledovaním Jnana Yoga - spasenie poznaním starovekých písomností a vnútornou meditáciou; Bhakti Yoga - spasenie odovzdaním sa jednému z mnohých božstiev; Karma Yoga - spasenie prácami, ako sú obrady, obete, pôsty, púte, ktoré však musia byť vykonávané bez myšlienok na odmenu. Každá z týchto metód je do určitej miery zhrnutá v Raja Yoge, čo je meditačná technika, obsahujúca ovládanie tela, dýchania a myslenia.

Hinduizmus, tak ako je v súčasnosti praktizovaný, obsahuje vo veľkej miere povery, legendy o bohoch, okultné praktiky a uctievanie démonov.

Ježiš Kristus učí dokonalejší svetonázor.

Ježiš Kristus učí teistický svetonázor. Na rozdiel od toho srdcom hinduizmu je panteizmus, uvedomenie si vlastnej božskosti. Pán Ježiš povedal: „Miluj svojho blížneho ako seba samého.“ Definoval blížneho ako toho, kto potrebuje pomoc. Ján povedal: „Ale ak niekto má pozemský majetok a vidí brata núdzu trieť a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom láska Božia?“ (1. J 3:17)

tags: #jezis #kristus #je #moj #brat #otec