Tento týždeň si pripomíname Veľkonočné sviatky, kedy si kresťania po celom svete pripomínajú ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.
Krížová cesta v Jeruzaleme.
Jeruzalem: Posvätné Mesto a Vrch Sion
Jeruzalem je postavený na kopcoch a je posvätným mestom až pre tri náboženstvá. Vrch Sion sa nachádza kúsok od brány s rovnakým názvom - brána Sion.
Miesto Poslednej Večere
Na samotnom vrchu Sion môžeme ísť pozrieť miestnosť, kde sa mala konať posledná večera Ježiša s apoštolmi. Tu počas večere Ježiš symbolicky premenil chlieb na svoje telo a víno na svoju krv, čo doposiaľ robia rituálne farári počas omší. Taktiež tu už predpovedal, že ho niekto zradí či Petrovi, že ho do rána trikrát zaprie. Zaujímavý odkaz nesie aj časť, keď tu samotný Ježiš umýva svojim apoštolom nohy. Toto sú tie najznámejšie momenty, ktoré sa tu udiali.
Miesto poslednej večere Ježiša s apoštolmi.
Takto dnes vyzerá miesto poslednej večere Ježiša s apoštolmi. Čo je zaujímavé, nájdeme tu dosť islamských prvkov, napríklad arabské okrasné písmo (takzvaná kaligrafia) či mihráb napravo - výklenok v strede steny, ktorý nám ukazuje smer na Mekku, teda ktorým smerom sa máme modliť. Miestnosť za vlády Osmanov poslúžila ako mešita (chrám moslimov).
Hrob Kráľa Dávida
Hneď pod miestnosťou, kde sa mala konať posledná večera, nájdete ďalšiu zaujímavosť - hrob kráľa Dávida. Teda i samotný Ježiš a viacerí ďalší známi trebárs proroci, sú vlastne pra-pra-pra...vnuci kráľa Dávida. Dokonca, moslimovia veria, že i samotný Mohamed je z rodu Dávidovho.
Bazilika Uspania Panny Márie
Posledným zaujímavým miestom, ktoré nás ešte na vrchu Sion čaká, je jeho dominanta - bazilika Uspania Panny Márie. Ide o novšiu baziliku, ktorá je v správe nemeckých kresťanov. V tomto prípade je to tá prvá z možností (niečo sa tu udialo) a už zo samotného názvu môžete tušiť, čo asi. Práve na tomto mieste Panna Mária zomrela. Alebo presnejšie: zaspala, ako sa v jej prípade zvykne hovoriť. Niektorí aj veria, že je tu pochovaná.
Bazilika Uspania Panny Márie na vrchu Sion.
Getsemanské Záhrady
Spolu s Kristom opustíme vrch Sion. Kam išiel Ježiš následne po poslednej večery? Modliť sa s apoštolmi do Getsemanských záhrad. Tie sú taktiež za hradbami Starého Jeruzalema, pod Olivovou horou. Dnes v Getsemanských záhradách nájdeme taktiež novšiu baziliku - baziliku Agónie alebo druhý názov: bazilika Národov. Hneď vedľa chrámu je záhrada starých olivovníkov. Mnohé isto majú storočia, dokonca sa hovorí, že niektoré si ešte pamätajú Krista.
Staré olivovníky v Getsemanských záhradách, o ktorých sa hovorí, že si ešte pamätajú Ježiša Krista.
V rohu tejto záhrady nájdeme kameň/menšiu skalu, ktorej časť je tu vonku a druhá časť vnútri v chráme. Práve na nej sa Ježiš modlil a ako píše Sväté písmo: krv potil.
Skala v Getsemanských záhradách, na ktorej sa Ježiš modlil a krv potil.
Po stopách Ježiša Krista - Odchod do Svätej zeme
Príbeh navyše: Keď si pre Ježiša prišli vojaci a jeden z veľknazových sluhov už vyťahoval putá, priskočil apoštol Peter a zahnal sa po ňom mečom, pričom mu odťal ucho. Ježiš mu prikázal, nech ten meč schová a potom natiahol k sluhovi ruku a jeho ucho dorástlo.
Vynikajúci tip navyše: Keď vyjdete z bránky z Getsemánskych záhrad, prejdete na druhú stranu tejto vedľajšej cesty a dáte sa trochu nižšie - ku hlavnej ceste, nájdete tam napravo ďalší chrám. Jeden z mojich najobľúbenejších v Jeruzaleme. Ide o chrám Hrobu Panny Márie a ako už samotný názov napovedá, tu je pochovaná Panna Mária. Tento chrám milujem, lebo je starý, pamätá si ešte časy križiakov a naozaj má podľa mňa špeciálnu atmosféru, dušu, akú by sme v novších chrámoch hľadali márne.
Krížová Cesta v Jeruzaleme
Ježiša následne brali do Starého Jeruzalema takzvanou Leviou alebo druhý názov: Štefanovou bránou, ktorá je z tej strany hradieb, kde sú i Getsemanské záhrady či napríklad Zlatá brána. Samozrejme, dodnes sa špekuluje o presnej trase Ježiša Krista, kadiaľ išiel a kde sa aké zastavenie krížovej cesty udialo. Len kúsok za Leviou bránou (odhadom 300 m od nej) je miesto, kde Ježiša súdili (1. zastavenie krížovej cesty), bičovali a odkiaľ berie kríž na svoje plecia (2. Kostolíky na I. a II. zastavení krížovej cesty.
Krížová cesta teda ďalej pokračuje naprieč Starým Jeruzalemom, všetky zastávky sú označené rímskym číslom - III., IV.,V... pri každej z nich je aj nejaká kaplnka či kostolík. Postupne tak prejdete miesta, kde Ježiš pod krížom spadol (dokopy trikrát), kde stretol svoju matku, plačúce ženy, kde mu Veronika podala ručník i odkiaľ mu Šimon Cyrenejský pomáhal niesť kríž.
Od piateho zastavenia, kedy mu Šimon Cyrenejský začína pomáhať, začína cesta viac stúpať - stúpate na Golgotu. Niektorí si ju možno predstavia ako riadny kopec, no je to skôr kopček, teda žiadny turistický výkon vám naň netreba. Taktiež sú niektorí ľudia prekvapení, že Golgota je akoby uprostred Starého mesta a nie niekde mimo hradieb. V čase Krista mimo hradieb bola, lebo Starý Jeruzalem bol vtedy menší než je dnes. Potom sa následne storočiami zväčšoval a hradby posúvali - tie dnešné, čo okolo Starého Jeruzalema vidíme, sú až zo 16. storočia - teda vyše 1500 rokov po Kristovi. Postavil ich osmanský sultán Sulejman I.
Toto zastavenie je celkom zaujímavé, lebo k nemu musíte odbočiť do uličky a potom sa tou uličkou vrátiť a pokračujete... Ježiš sa samozrejme s krížom nevracal hore-dole, len pripomínam, že vtedy to mesto vyzeralo inak. Boli tu iné budovy i ulice. Aj toto zastavenie je vlastne trochu od ruky, no mám ho rád kvôli fotografiám. Je to posledné zastavenie, ktoré je vonku a končí pri bazilike Božieho hrobu - od tohto IX. zastavenia ju rád fotím.
Niekedy sa dá dostať do baziliky už od tohto zastavenia, cez akoby vedľajšie/bočné chrámy. No v poslednej dobe sa z tejto strany dosť prerábalo a aj tak najradšej vstupujem do baziliky s ľuďmi spredu. Čiže sa trochu zas vrátim na cestu, pokračujem a tak prídem k bazilike z druhej/prednej strany.
Kúsok ďalej od IX. zastavenia, ak dáte ešte pár krokov, môžete nájsť takéto akoby nádvorie, kde žijú etiópski mnísi a nachádza sa tam aj bočný chrám. Práve na týchto miestach našla sv.
Domčeky etiópskych mníchov pri bazilike a jeden z nich aj na fotke.
Absolútny vrchol krížovej cesty. Tu je vrch Golgoty. Tu Ježiš zomrel a bol pochovaný, a o 3 dni vstal zmŕtvych.
Bazilika Božieho Hrobu
Tu neskôr vďaka sv. Helene a jej synovi cisárovi Konštantínovi - ľuďom, bez ktorých by tu tieto miesta neboli a dnešné kresťanstvo by nevyzeralo, ako vyzerá - vznikol v 4. storočí chrám. Ten sa samozrejme postupne menil, zväčšil až do súčasných podôb. A teraz sa poďme pozrieť do samotného chrámu, čo je vo vnútri:
Hneď keď vstúpite, všimnete si pred vami ľudí, ako kľačia pri kamennej tabuli a pokladajú na ňu rôzne náboženské predmety, aby si ich posvätili. Dole kamenná tabuľa, na ktorej olejovali a pripravovali telo Ježiša Krista na pohreb.
V bazilike Božieho hrobu. Dole kamenná tabuľa, na ktorej olejovali a pripravovali telo Ježiša Krista na pohreb.
A teraz k ďalšej, azda najdôležitejšej časti, chrámu, po ktorej aj nesie celé meno - Boží hrob. Ten nájdete od vstupu naľavo. Vyzerá to ako kaplnka (takzvaná edikula) uprostred chrámu, okolo ktorej bude zrejme rada čakajúcich ľudí, čo sa chcú dostať dovnútra.
Vo vnútri vás najskôr bude čakať miestnosť, ktorá sa nazýva Anjelská kaplnka. Je tam vystavená originálna čas kameňa, ktorým bol zakrytý Kristov hrob. Na tomto kameni podľa svätého písma sedel anjel a zvestoval vzkriesenie Ježiša Krista - preto sa táto časť nazýva Anjelská.
A potom akoby v ďalšej miestnosti nájdete i samotné miesto, kde sa pod novším obalom, Kristov hrob nachádza a kde ležalo jeho telo. Radšej si vychutnávam túto starú baziliku a jej neopísateľnú atmosféru a silu, ktorú podľa mňa doslova vyžaruje.
Zaujímavosť: Tú kaplnku/edikulu Božieho hrobu nedávno rekonštruovali, čo stálo zopár miliónov eur. Okrem jednotlivých kresťanských cirkví na to prispel aj jordánsky kráľ Abdullah II. (teda kráľ moslimskej krajiny) či palestínska samospráva, ktorú možno tiež označiť za prevažne moslimskú, hoci medzi Palestínčanmi nájdeme aj kresťanov.
O samotný chrám, najposvätnejšie miesto kresťanov, sa delia viaceré kresťanské cirkvi - najmä grécka ortodoxná, arménska apoštolská (tiež vlastne ortodoxná) a františkáni v mene rímskokatolíckej cirkvi + je tu aj etiópska ortodoxná, kóptska ortodoxná či sýrska ortodoxná cirkev. Títo všetci majú v bazilike nejaké svoje miesto. Akurát časť s Božím hrobom je akoby spoločná a tam si duchovní jednotlivých cirkvi striedajú služby.
Kľúče od najposvätnejšieho miesta kresťanov majú už od 12. storočia moslimovia, ktorí chodia pravidelne odomykať a zamykať baziliku Božieho hrobu. Kresťania sa nevedeli dohodnúť, ktorá z cirkvi bude mať tie kľúče. Tak ich radšej dali do rúk moslimom.
Výnimkou sú práve tri prípady počas Veľkonočného týždňa: keď na Zelený štvrtok odomykajú katolícki františkáni, na Veľký piatok grécka ortodoxná a na Bielu sobotu Arméni.
Ježiš nám dal vo svojej krížovej ceste príklad, ako sa s dôverou odovzdať Bohu, ako vytrvať, nevzdávať sa, povstať z prachu a chytiť „druhý dych“. Naše osobné životné príbehy, poskladané z krásnych, ale aj z bolestivých udalostí, sú vsunuté do veľkého príbehu opísaného vo Svätom písme, ktorý sa tu odohráva.