Ježiš sa v rozhovore s Martou predstaví ako ten, ktorý je vzkriesenie a život. To znamená, že niet vzkriesenia mimo Neho, lebo len v Ňom prebýva moc vzkriesenia. Znamená to, že mimo Neho niet života, lebo len v Ňom je zdroj a prameň života, toho večného života.
Čo vyplýva z Ježišových slov pre veriacich?
Čo však z toho vyplýva pre toho, kto verí v Ježiša? Sú to dve slávne skutočnosti.
Večný život po smrti
Keďže Ježiš je vzkriesenie, pre veriaceho z toho vyplýva, že bude žiť, aj keď umrie. To je zasľúbenie večného života po smrti. Ten, kto verí v Ježiša, bude vzkriesený k večnému životu. Smrť sa pre neho stane bránou k životu vzkriesenia. Ježiš nás nenechá napospas smrti. Smrť je mocná, ale Ježiš je mocnejší. Lebo On je vzkriesenie.
Večný život tu a teraz
Ale Ježiš nie je len vzkriesenie, ale i život. Čo z toho vyplýva pre veriaceho? Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Tu nie je reč o živote po smrti, ale o živote pred smrťou. Aký je to život, ktorý veriaci žije už počas svojho pozemského života? Je to večný život. Večný život nezačína až po smrti, ale už pred smrťou. Začína vzťahom s Bohom, ktorý je večný. Vstúpiť do vzťahu s večným Bohom znamená vstúpiť do večného vzťahu. Mať večný život už tu a teraz.
Môže niečo smrť zmeniť na tomto živote a na tomto vzťahu? Môže ho nejako ohroziť? Nie, lebo Ježiš hovorí: Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. Večný život, ktorý Ježiš do nás vložil, je nesmrteľný, nikdy nekončiaci život. Prežije i smrť nášho fyzického tela.
Kázeň na vrchu
V 5. kapitole Matúšovho evanjelia sa nachádza Kázeň na vrchu, ktorá je jedným z najznámejších a najdôležitejších úsekov v Biblii. Ježiš v nej vykladá podstatu svojho učenia a stanovuje vysoké morálne štandardy pre svojich nasledovníkov.
Úvod do Kázne na vrchu
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich:
Blahoslavenstvá
Blahoslavenstvá sú úvodnou časťou Kázne na vrchu a predstavujú základné princípy Ježišovho učenia. Opisujú ideálneho učeníka a jeho postoj k životu.
- Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.
- Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.
- Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.
- Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.
- Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.
- Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.
- Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.
- Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy ste soľ zeme. Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Vy ste svetlo sveta. Mesto postavené na návrší sa nedá ukryť.
Soľ zeme a svetlo sveta
Ježiš používa metafory soli a svetla, aby vysvetlil úlohu svojich nasledovníkov vo svete.
- Soľ zeme: Kresťania majú byť ako soľ, ktorá ochraňuje pred skazou a dodáva chuť. Ak stratia svoju podstatu, stanú sa neužitočnými.
- Svetlo sveta: Kresťania majú byť ako svetlo, ktoré svieti v tme a ukazuje cestu. Nemajú skrývať svoje svetlo, ale majú ho nechať svietiť pred ľuďmi.
Ježiš a Zákon
Ježiš zdôrazňuje, že neprišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov, ale ich naplniť. Vysvetľuje, že vnútorná spravodlivosť je dôležitejšia ako vonkajšie dodržiavanie predpisov.
- Nezabiješ! - Počuli ste, že otcom bolo povedané: ,Nezabiješ!‘ Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá. Kto svojmu bratovi povie: ,Hlupák,‘ pôjde pred veľradu. A kto mu povie: ,Ty bohapustý blázon,‘ pôjde do pekelného ohňa.
- Nescudzoložíš! - Počuli ste, že bolo povedané: ,Nescudzoložíš!‘ No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.
- O prísahe. - A zasa ste počuli, že otcom bolo povedané: ,Nebudeš krivo prisahať, ale splníš, čo si Pánovi prisahal!‘ No ja vám hovorím: Vôbec neprisahajte
- O odplate. - Počuli ste, že bolo povedané: ,Oko za oko a zub za zub!‘ No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé.
Láska k nepriateľom
Ježiš vyzýva k láske k nepriateľom, čo je revolučná myšlienka, ktorá presahuje bežné ľudské chápanie. Máme milovať tých, ktorí nás nenávidia, a modliť sa za tých, ktorí nás prenasledujú.
Počuli ste, že bolo povedané: ,Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.‘ Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú, aby ste boli synmi svojho Otca, ktorý je na nebesiach. Veď on dáva slnku vychádzať nad zlých i dobrých a posiela dážď na spravodlivých i nespravodlivých. Lebo ak milujete tých, ktorí vás milujú, akú odmenu môžete čakať? Vari to nerobia aj mýtnici? A ak pozdravujete iba svojich bratov, čo zvláštne robíte? Nerobia to aj pohania?
Výzva k dokonalosti
Ježiš uzatvára 5. Ježiš povedal svojim apoštolom: „Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre. A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden. Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal. Kto prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého. A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.
Dnes nám Ježiš ponúka výbušnú zmes odporúčaní; je to ako jedna z tých módnych hostín, kde sú jedlá len malými lahodnými „chuťovkami“. Je to ťažko prehltnuteľná zdravá a hlboká rada, ktorú adresoval svojim apoštolom v strede ich misijnej formácie a procese prípravy (Mt 11, 1). Ježiš začína tým, že apoštolom vysvetľuje účinok svojho učenia. Okrem pozitívnych a zjavných dôsledkov správania nášho Pána evanjelium evokuje aj prekážky a sekundárne účinky ich kázania: „A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi.“ (Mt 10, 36). Po druhé, Ježiš od nás žiada, aby sme ho postavili na najvyšší stupeň našej úcty: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa…“ (Mt 10, 37), „A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa…“ (Mt 10, 37). Týmto spôsobom nám navrhuje, aby sme ho nechali pripojiť sa k nám ako Božiu prítomnosť, lebo „kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal“ (Mt 10, 40). Majstrovo odporúčanie sa končí, keď oceňuje naše malé gestá pomoci a podpory tým, ktorí žijú s Pánom, teda jeho učeníkom, ktorými sú všetci kresťania. „A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi…“ (Mt 10, 42).
Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.