Láska Otca k nám pramení z dvoch skutočností. Jedna je teologická. Boh „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“ (Rim 8, 32). A opäť: Boh „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“ (Rim 8, 32).
Prekvapujúci výrok. Aký účinok mali jeho slová na srdce Otca? Boli spolu v utrpení i na kríži. Čo je poslednou príčinou tohto utrpenia? Podriaďuje sa Boh láske a slobode človeka? Bože uchovaj! Kde je teda príčina toho všetkého? Je to láska a sloboda človeka. Všetci sme ako mnohí márnotratní synovia a dcéry opustili Otcov dom.
Božie slovo chce urobiť to isté pre nás. Pozorujme dieťa, ako kráča so svojím otcom. Alebo okolo neho bezstarostne poskakuje. Nech je zvelebený Boh, Otec! nášho Pána Ježiša Krista!
Na túto otázku sa pozrieme na Písmo. B spája liturgia vyššie uvedený text z Listu Rimanom s textom 22. knihy Genezis. ťa... V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme“ (Gn 22, 16. 18).
Čoskoro začali pýtať na dôvod Kristovho umučenia. Prečo Ježiš trpel? Ježiš bol „vydaný pre naše hriechy a vzkriesený pre naše ospravedlnenie“ (Rim 4, 25).
Nemôže Boh jednoducho odpustiť? Prečo musel Ježiš zomrieť
Význam symbolu kríža
Symbol kríža symbolizuje isté obdobie v dejinách spásy, ktorého predobraz nájdeme v Starom zákone.Čo symbolizovalo „drevo“ alebo „strom“ v Starom zákone?V Starom zákone strom symbolizoval poznanie toho, čo je dobré a čo zlé. Iné úryvky z Písma však uvádzajú drevo ako pozitívny symbol. Mojžiš použil drevenú palicu, aby rozdelil vody Červeného mora (Ex 14, 16). Teda doba predobrazov.
Čo symbolizuje kríž v živote Ježiša Krista? Je to symbol jeho úplného zničenia ako človeka, ktorý zomrel najpotupnejším trestom smrti. vzkriesenia predstavuje kríž v dobe Cirkvi? Boh definitívne zničil hriech. Už to nie je len udalosť v dejinách, táto skutočnosť zmenila tvárnosť zeme.
Kríž, keď sa proti nemu stavia svojimi rozkošami, často klameme sami seba, že sa nám to už podarilo. tak nestalo nadlho, sa dostane na vzduch. spôsobené niečím iným, ale utrpenie pochádzajúce zo samotnej rozkoše. pravý opak toho, čo robí Adam a po ňom každý jeden z nás.
Božia láska a odpustenie
Nik nevie, prečo bude proces konať, aké sú obvinenia voči nemu, aký bude ďalší postup... je obžalovaným. oslobodiť od zahmleného pocitu viny, ktorého sa nemôže striasť. Z Kafkovho románu nie je našou skúsenosťou!
Žiadneho druhu! aj dnes žiari tajomstvo kríža. Stále je svetlom na našich cestách. obnovíme inšpiráciu, nadšenie a vieru tých raných kresťanských dôb. noc predstaviť kresťanské posolstvo. symbol kríža. Je príliš staromódny a smutný. nepochopenie! kresťanov tak, ako sa to dialo po stáročia. nám práve teraz ponúka obrovský dar. smutný pri myšlienke, že ho pokazím. Otec!
Miloval nás, pretože nás miloval. Neexistuje vlastne žiaden dôvod Božej lásky. Je to dar. zadarmo. Jediná láska, ktorá pre seba nič nežiada. Ako máme na túto lásku odpovedať? Predovšetkým v duši. Pretože skutočné Ježišovo utrpenie bolo skryté.
Predtým však musíme urobiť ešte čosi iné. Musí to byť iná viera. Musíme uveriť v Božiu lásku! vojde do nebeského kráľovstva! Existuje mnoho nevernosti, príliš veľa sklamaní. potrebuje opäť uveriť v Božiu lásku. láske v Ježišovi Kristovi. človeku nepovie, že Boh ho miluje a že on ho miloval prvý. Všetko udržuje. Je to motivujúca sila, ktorá sa skrýva za všetkým. trpieť a odpustiť tým, ktorí nám spôsobujú utrpenie. náboženstvom odpúšťania nepriateľom! raz odpustiť svojim nepriateľom, môže človek tvrdiť, že pozná Božiu lásku. Veria v lásku!
Cirkevní otcovia, svätci a kresťanskí mystici učia, že meditácia o utrpení Ježiša Krista je ušľachtilý skutok, ktorým vystupujeme k Bohu a vstupujeme do seba samých. Vďaka nej lepšie pochopili význam tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a s väčšou zbožnosťou sa začítali do tohto rozprávania, v ktorom sa postava Pána Ježiša objavuje v celej svojej tragickosti a veľkosti.
Vo svete bolo cítiť „novú jar“. náboženstvá.... Vo svete bolo cítiť „novú jar“. teda na volanie proroka: „Potešujte, potešujte môj ľud... Jeruzalemu“ (Iz 40, 1). a poď! Veď už je po zime, dážď prestal, pominul. Vo svete bolo cítiť „novú jar“. náboženstvá.... Vo svete bolo cítiť „novú jar“.
Už od raného veku bola Katarína obdarúvaná milosťami a víziami biblických udalostí, ktoré jej čistá duša prijímala veľmi bezprostredne. S Máriou kontemplovala Kristovu tvár a jeho smrť na kríži. Obrazy, ktoré majú pôvod v hlbokej vnímavosti milujúcej duše.
Ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš. Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme. Na tvojej tvári, Ježišu, vidíme tvoje srdce. V očiach možno čítať tvoje rozhodnutie, vrýva sa do tvojej tváre, tvoje postoje vyjadrujú nezameniteľnú pozornosť. Všímaš si Veroniku, ako si všímaš aj mňa. Aj ja hľadám tvoju tvár, ktorá rozpráva o rozhodnutí milovať nás do posledného výdychu: a dokonca aj zaň, pretože láska je silnejšia ako smrť (povorv. Pies 8, 6). To, čo nám dokáže zmeniť srdcia je tvoja tvár, na ktorú by som sa chcel zadívať a uchovávať si ju v srdci. Ty sa vydávaš do našich rúk, deň čo deň, v tvári každého človeka, živej pamäti tvojho vtelenia. Vždy, keď sa obraciame na toho najmenšieho, venujeme v skutočnosti pozornosť tvojím údom a ty zostávaš s nami. Tak nám osvecuješ srdcia a výzor našej tváre. Namiesto odmietania teda prijímame. Na krížovej ceste môže naša tvár, tak ako tvoja, stať sa konečne žiarivou a šíriť okolo seba požehnanie. Vložil si do nás pamäť, predzvesť tvojho návratu, keď nás jedného za druhým spoznáš na prvý pohľad. A vtedy sa, snáď, budeme na teba podobať.
Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Lebo prichádzajú dni, keď povedia: Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nepridájali! Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! a kopcom: Prikryte nás! V ženách si, Ježišu, vždy spoznával zvláštnu podobu s Božím srdcom. Preto aj v vo veľkom dave tých, čo toho dňa zmenili smer a nasledovali ťa, hneď si zbadal ženy a ešte raz si s nimi prejavil osobitné porozumenie. Mesto je iné, keď jeho obyvateľov nosia v lonách, keď v ňom koja deti: keď v ňom necítiť len vládne nariadenia, ale veci sa žijú znútra. Ženám, ktorých úlohou je vyjadrovať súcit, zasahuješ srdce. V srdci sa totiž spájajú udalosti a rodia myšlienky a rozhodnutia. „Neplačte nado mnou“. Božie srdce bije pre svoj ľud, rodí nové mesto: „Plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi“. Jestvuje totiž plač, v ktorom sa všetko rodí k novému životu. Sú však potrebné slzy prehodnotenia, za ktoré sa netreba hanbiť a ktoré netreba skrývať v súkromí. Naše doráňané spolužitie, Pane, potrebuje v tomto roztrieštenom svete úprimné slzy, nie len tie príležitostné. Inak sa naplní, čo predpovedali apokalyptici: nič už nerodíme a potom všetko padá. Avšak viera prenáša hory. Vrchy a kopce nepadnú na nás ale uprostred nich sa ukáže cesta. Je to tvoja cesta?
Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Nie len jeden alebo dva krát, Ježišu, ty padáš znova. Padal si už keď si bol dieťa, ako každé dieťa. Tak si chápal a prijal našu ľudskú prirodzenosť, ktorá padá a znova padá. Ak nás hriech vzďaľuje, a ty, ktorý jediný si bez hriechu, sa približuješ ku každému hriešnikov a nerozlučne sa spájaš s jeho pádmi. A toto podnecuje do obrátenia. Pohoršenie pre tých, čo odmieta druhých i seba. Pohoršenie pre toho, kto je rozdvojeným medzi tým, kým by mal byť a kým skutočne je. V tvojom milosrdenstve, Ježišu, padá každé pokrytectvo. Masky a pekné fasády už nie sú potrebné. Boh vidí do srdca. Miluje srdce. Rozohrieva srdce. A tak ma dvíhaš a usmerňuješ na cesty, ktorými som nikdy nekráčal, smelé a veľkodušné cesty. Kto si, Ježišu, že aj hriechy odpúšťaš? Znova na zemi, na krížovej ceste, si Spasiteľom tejto našej zeme. Nielen že na nej bývame, sme z nej aj utvorení.
Tabuľka: Udalosti Kristovho umučenia a ich význam
| Udalosť | Význam |
|---|---|
| Bičovanie pri stĺpe | Symbolizuje utrpenie a pokoru Ježiša. |
| Korunovanie tŕňovou korunou | Znázorňuje posmech a odmietnutie Ježiša ako kráľa. |
| Nesenie kríža | Symbolizuje Ježišovu obetu a vytrvalosť. |
| Ukrižovanie | Predstavuje vrchol Ježišovej obete a spásu ľudstva. |
| Vzkriesenie | Symbolizuje víťazstvo nad smrťou a nový život. |
Svätí o kríži:Istého dňa sa sv. Tomáš Akvinský opýtal sv. Bonaventúru, z ktorých kníh čerpá svoje hlboké myšlienky. Vtedy sv. Sv. Rehoľný kapucínsky brat sv. Bernard z Corleone nevedel čítať, bol analfabet. „Bernard, nehľadaj to, čo je napísané v knihách, pretože moje rany ti stačia. Sv. „Aby som sa pocvičil v čnostiach, skromnosti a pokore, postačí mi uprieť pohľad na kríž. Lebo on je pre mňa knihou. Z jediného pohľadu na ukrižovaného Krista sa dozviem, ako sa mám správať v rôznych okolnostiach.
„Všetci by mali vedieť, že po súžení nasleduje milosť, mali by poznať, že bez bremena utrpenia nemožno dosiahnuť vrchol milosti, mali by pochopiť, že miera duchovných darov sa zväčšuje úmerne rastu ťažkostí. Nech si ľudia dávajú pozor, aby sa nepomýlili a nedali sa oklamať. Keď som počula tieto slová, zmocnila sa ma silná túžba ísť doprostred námestia a volať veľkým hlasom na všetkých ľudí každého veku, pohlavia a postavenia: »Počúvajte, ľudia, počúvajte, národy. Z Kristovho poverenia slovami, ktoré vyšli z Jeho úst, vás napomínam: Milosť nedosiahneme, ak nebudeme znášať utrpenia.
Ježiš sa obrátil k nim a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. V ženách si, Ježišu, vždy spoznával zvláštnu podobu s Božím srdcom. Sú však potrebné slzy prehodnotenia, za ktoré sa netreba hanbiť a ktoré netreba skrývať v súkromí.