Poldruha miliardy ľudí Ježiša Krista uctieva, v akademických kruhoch ho však niektorí spochybňujú. Niektorí historici sa domnievajú, že Nový zákon v podaní evanjelistov nie je ničím iným, ako holou mytológiou. Tvrdia, že Ježiš nebol Židmi očakávaný mesiáš, ale len kontroverzný rabín menom Ješua ben Josef. Avšak, jeho učenie sa postupne stalo predmetom kresťanstva.
Kľúčové epizódy z Ježišovho života, ako sú narodenie z panny, zázraky, vzkriesenie či príbeh o ženách pri jeho hrobe, sú mytologickými udalosťami, ktoré sa tradovali ako ďalšie iné v starovekom Blízkom východe. Navyše, existuje množstvo podôb, na základe ktorých tvorcovia sfilmujú biblické udalosti a vsadia ich do historického deja.
S predstavou, že Ježiš nikdy neexistoval, dnes súhlasí len menšina z odborníkov. „Samozrejme, je to tak!“ tvrdí David Fizgerald. Je autorom kresťanských mýtov, ktoré „podkopávajú“ Ježišovu historickú existenciu. Fitzgerald je ateista, rečník a spisovateľ. Je obľúbeným učiteľom u sekulárnych študentov a komunitných skupín.
On a ďalší jeho kolegovia sa opierajú o päť bodov o mytológii Ježiša:
- Prvé storočie o Ježišovi nehovorí.
- Novozákonní spisovatelia zrejme nepoznali detaily Ježišovho života.
- Evanjeliá nie sú historické spisy.
- Evanjeliá si odporujú.
- Moderní učenci, ktorí tvrdia, že odhalili skutočného historického Ježiša, sú rôzne osobnosti.
Po stáročia boli všetci učenci kresťanstva sami kresťanmi a na rozdiel od svojich sekulárnych kolegov sa opierali o analýzy starovekých textov. Avšak aj druhí menovaní vychádzajú pri histórii z kresťanského pozadia.
Pred viac ako 200 rokmi niekoľko teológov a historikov, z ktorých väčšina z nich boli kresťania, analyzovali staroveké texty. Boli medzi nimi aj časti biblie. Podľa salon.com prišli k záveru, že boli písané štýlom súčasných bestsellerov. Časť z nich sa domnieva, že príbehy evanjelia sú v skutočnosti „historizovanou mytológiou“. Poznamenali pri tom, že starobylé mýtické šablóny sú samy o sebe jadrom príbehu. Autori doň dosadili názvy miest a ďalších pár reálnych detailov. Svoju úlohu zohrala aj tradícia, na základe ktorej daný príbeh nezostal zabudnutý.
Nepopierateľné historické dôkazy o existencii Ježiša (Dr. Gary Habermas)
Avšak, existujú aj mimobiblické zmienky o Ježišovi, ktoré prispievajú k diskusii o jeho historickosti.
Mimobiblické dôkazy o Ježišovi
Medzi najvýznamnejšie mimobiblické zmienky o Ježišovi patria:
- Tacitus: Rímsky historik Tacitus (55 - 120 n. l.) sa považuje za najväčšieho historika starovekého Ríma. O Nerovi napísal: „… potrestal najvyberanejšími trestami tých, ktorých ľud pre nerestný život nenávidel a nazýval Chrestiani. Pôvodca tohto mena, Kristus bol za vlády Tiberiovej prokurátorom Pontiom Pilátom popravený. Táto zhubná povera bola síce dočasne potlačená, ale znovu prepukla nielen v Judsku, kolíske tohto zla, ale aj v Ríme…“
- Josephus Flavius: Židovský historik Flavius Josephus (38 - 100+ n. l.) písal o Ježišovi vo svojom diele Židovské starožitnosti. Opisuje Ježiša ako múdreho muža, ktorý konal obdivuhodné skutky, vyučoval mnohých, získal si nasledovníkov ako spomedzi Židov, tak aj Grékov, bol považovaný za Mesiáša, obvinený židovskými náboženskými vodcami, Pilátom odsúdený na ukrižovanie a vstal z mŕtvych.
- Plinius mladší: Ďalší dôležitý zdroj informácii o Ježišovi a rannom kresťanstve môže byť nájdený v listoch Plinia mladšieho cisárovi Trajanovi. Plinius bol správcom Bitánie v malej Ázii. "Schádzali sa v určitý deň pred úsvitom, spievali piesne na oslavu Krista ako Boha a zaväzovali sa prísahou, nie k nejakému zločinu, ale že sa nedopustia krádeží, lúpeží ani cudzoložstviev, že dodržia dané slovo a nezaprú majetok im zverený, keď budú požiadaní o jeho vrátenie.
- Babylonský Talmud: Existuje len málo zmienok o Ježišovi v babylonskom Talmude, zbierke židovských rabínskych spisov zozbieraných približne medzi rokmi 70 - 500 nášho letopočtu. Vzhľadom na tento časový rámec je prirodzené predpokladať, že skoršie zmienky o Ježišovi sú dôveryhodnejšie než tie neskoršie.
- Lucián zo Samosaty: Lucián zo Samosaty bol grécky satirik z druhého storočia. Hoci si tu Lucián robí srandu z ranných kresťanov, napísal významné komentáre o ich zakladateľovi. Hoci Lucián nezmieňuje jeho meno, je jasné že odkazuje na Ježiša.
Existenciu Ježiša Krista zaznamenáva okrem Josepha a Tacita aj mnoho ďalších starovekých historikov, medzi nimi aj Seutonius, Thallus, Plínius mladší a Lucián. Aj v židovskom Talmude nachádzame zmienku o Ježišovi: „Vieme, že Ježiš bol počatý mimo manželstva, zhromažďoval učeníkov, vyhlasoval o sebe rúhavé tvrdenia, konal zázraky, lenže tieto zázraky pripisujeme čarodejníctvu, nie Bohu.“
Vidíme, že historici sa o Ježišovi zmieňovali - či kladne, alebo záporne. Takisto existuje mnoho historických dokumentov aj o raných kresťanoch.
Odkiaľ poznáme tieto (alebo akékoľvek iné) historické fakty o Ježišovi a ranom kresťanstve? Predovšetkým z novozákonných dokumentov pôvodne napísaných v prvom storočí nášho letopočtu. Ako blízko sa však prostredníctvom týchto prameňov môžeme dostať k Ježišovi z Nazareta? Inými slovami, aké sú najstaršie historické dôkazy o kresťanstve?
Medzi najstaršie dôkazy o kresťanstve patria rukopisy ako Codex Vaticanus a Codex Sinaiticus zo začiatku štvrtého storočia nášho letopočtu. Constantin von Tischendorf - Indiana Jones novozmluvných rukopisov - objavil Sinaiticus v Kláštore svätej Kataríny v Egypte v roku 1859. Neskôr napísal, že zachránil Sinaiticus pred spálením mníchmi, ktorí už predtým vrhli do plameňov dve hromady podobných rukopisov!
Potom ešte máme papyrusové rukopisy, z ktorých mnohé pochádzajú zo skoršieho obdobia ako Sinaiticus. Medzi najstaršie patrí P52, trojcentimetrový kúsok papyrusu s piatimi veršami z Jánovho evanjelia (18:31 - 33, 37 - 38). Tento malý poklad sa v súčasnosti datuje do rokov 125 - 175 n. l.
Fragment papyrusu P52, jeden z najstarších známych fragmentov Nového zákona.
Hodnovernosť biblických textov
Novozmluvné dokumenty sú na 99,5% identické. Toto je jasný mimoriadny dôkaz, zatiaľ čo sa žiadne antické dokumenty ani len nepribližujú k tomuto stupňu presnosti. Čo sa týka sa vzkriesenia Pána Ježiša, neexistujú vzájomne si odporujúce historické informácie. Toto nič nedokazuje, ale v dobe, keď bolo evanjelium napísané, mohli ľudia súčasne opísať udalosti, ktoré by ľahko vyvrátili a pozmenili udalosti vzkriesenia. Žiadne takéto záznamy neexistujú.
Dôkazy o vzkriesení
Medzi najvýznamnejšie dôkazy o vzkriesení Ježiša Krista patria:
- Textová hodnovernosť antických dokumentov
- Zachovanie zranení, ktoré spôsobilo ukrižovanie
- Posmrtné vystúpenie pred mnohými ľuďmi
- Záznamy napísané očitými svedkami
- Nespočítateľné množstvo historických informácii
- Ježišovo telo opustilo hrob
- Zmenené životy
Evanjeliá zhodne opisujú, že apoštoli našli prázdny hrob a následne tvrdili, že videli Ježiša po jeho smrti, čo im radikálne zmenilo život. Pre učencov je ťažké vysvetliť, prečo by si za takýchto podmienok prenasledovania kresťania vymysleli príbeh o prázdnom hrobe.
Ježiš otvorene hovoril, čo sa mu má stať: že má byť ukrižovaný a potom vzkriesený z mŕtvych: „Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych“ (Marek 8:31, pozri tiež Matúš 17:22 a Lukáš 9:22).
Najranejšie dokumenty tvrdia toto: „Keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša“ (Lukáš 24:3). A Ježišovi nepriatelia to potvrdili, tvrdiac, že učeníci to telo ukradli (Matúš 28:13). Mŕtve telo Ježiša sa nedalo nájsť.
Oni túto zmenu vysvetľovali tak, že videli vzkrieseného Krista a dostali moc byť jeho svedkami (Skutky 2:32). Učeníci neboli ľahkoverní, boli to tvrdohlaví skeptici ako pred vzkriesením, tak aj po ňom (Marek 9:32, Lukáš 24:11, Ján 20:8-9, 25).
„Potom zjavil sa naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina žije až dosiaľ, niektorí však umreli“ (1. Korintským 15:6). To, čím je toto tvrdenie veľmi relevantné, je fakt, že bolo adresované Grékom, ktorí boli k takýmto tvrdeniam veľmi skeptickí, a to v čase, keď mnoho svedkov ešte stále žilo.
Čiastočne nesúhlasiace publikum v Galatským 1:11-17 presviedča, že jeho evanjelium má pôvod od vzkrieseného Ježiša Krista, nie od ľudí. Tvrdí, že pred jeho zážitkom na ceste do Damasku, kde uvidel vzkrieseného Ježiša, násilne prenasledoval kresťanskú vieru (Skutky 9:1), ale teraz, na úžas všetkých, riskuje svoj život za evanjelium (Skutky 9:24-25).
Archeologické dôkazy
Neexistuje žiadny archeologický dôkaz, že Ježiš fyzicky chodil po tejto zemi. Je však mnoho archeologických nálezov, ktoré potvrdzujú udalosti, osoby a miesta, ktoré s ním súvisia. Vezmime si napríklad jeho židovský pôvod. Dlho sa tvrdilo, že Ježiš nemôže byť Žid, pretože oblasť Galiley nebola židovská. Tento názor vyvrátili až vykopávky synagógy a židovských rituálnych kúpeľov z tej doby. Našli sa aj kosti prepichnuté klincami, ktoré potvrdzujú, že v tom čase sa reálne vykonával trest smrti ukrižovaním.
Ďalšie archeologické nálezy potvrdzujú existenciu niektorých ľudí, ktorí sa stretli s Ježišom. Tieto archeologické nálezy dokumentujú kontext, v ktorom sa príbeh o Ježišovi odohráva, a zvyšujú dôveryhodnosť zapísaných udalostí.
V roku 2012 sa však objavil aj archeologický dôkaz . Archeológovia skúmali hrobku, ktorá pochádza z obdobia pred pádom Jeruzalema v roku 70. V hrobke bolo niekoľko obrázkov s motívom Jonáša a veľkej ryby a na jednej schránke je Epitaf, ktorý sa dá preložiť ako „Božský Jehova vstal z mŕtvych“.
V Jeruzaleme bola objavená hrobka veľkňaza Kaifáša, ktorý zohral kľúčovú úlohu v Ježišovom procese a odsúdení. Tento nález potvrdzuje existenciu Kaifáša a historickú presnosť biblických správ. V Cézarey Prímorskej bol zas objavený nápis s menom Pontského Piláta, rímskeho prefekta Judey. Tento nález potvrdzuje Pilátovu existenciu a jeho úlohu v Ježišovom ukrižovaní.
Mnohí učenci vyzdvihujú fakt, že sa evanjelia v kľúčových bodoch zhodujú, čo vytvára akúsi krížovú kontrolu. Dôveryhodnosť evanjelií je predmetom neustáleho skúmania a diskusie medzi historikmi, no o historickosti Ježiša z nich pochybuje aj na základe všetkých spomenutých zdrojov len málokto.
Záver
Hoci viera v Ježiša presahuje rámec historických dôkazov, historický pohľad nám pomáha lepšie pochopiť kontext jeho života a učenia. Otázka, či Ježiš skutočne žil, je predmetom neustálej diskusie, ale existuje mnoho dôkazov, ktoré podporujú jeho historickosť. Staroveké záznamy, archeologické nálezy a svedectvá očitých svedkov poskytujú komplexný obraz o Ježišovom živote a jeho vplyve na svet.