Modlitba je základným pilierom duchovného života a má hlboký význam a účinok na naše životy. Tento článok sa zameriava na preskúmanie významu modlitby a jej účinkov, inšpirovaný biblickým príbehom o Ježišovi a Samaritánke.
Rembrandt - Kristus a Samaritánka pri studni
Biblický kontext: Ježiš a Samaritánka
Príbeh o Ježišovi a Samaritánke (Jn 4, 1-42) je silným príkladom toho, ako môže stretnutie s Ježišom zmeniť život človeka. Ježiš sa prihovoril žene - Samaritánke a povedal jej: „Daj sa mi napiť!“. V tomto postoji bol Ježiš príkladom odvahy. Židia sa so Samaritánmi nestretávali a v tej dobe nebolo pre muža dovolené rozprávať sa osamote so ženou. Ježiš však búral bariéry, aby zaniesol radostnú zvesť o Bohu aj k tým, u ktorých by to bolo prekvapivé.
Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“
Čo si ako prvé všimneme na Samaritánke v tomto rozhovore s Ježišom, je jej záujem o hľadanie skutočnej pravdy a tiež spôsob, akým prijíma jeho slová. Ježiš dal Samaritánke spätnú väzbu na jej život. Nerobil to však preto, aby ju ponížil alebo odsúdil, ale aby ju nasmeroval na správnu cestu. K spätnej väzbe ho motivovala láska.
Vidíme radikálnu zmenu: zanecháva džbán - svoj starý život, a vracia sa do mesta medzi ľudí, ktorým sa dovtedy vyhýbala. Po návrate do svojho mesta hovorila: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som robila! Nebude to Mesiáš?“
Smäd po vzťahoch a viere
Boh je vzorom smädu po vzťahoch. Boh sám žije vo vzťahoch - v Trojici. A tento smäd po vzťahoch vyjadril aj v tom, že nám poslal svojho Syna, ktorý sa stal podobným nám vo všetkom okrem hriechu. Tak veľmi túžil vstúpiť do vzťahu k nám, že sa k nám znížil. A Ježiš vo svojej prosbe k Samaritánke: „Daj sa mi napiť!“, vyjadruje svoju túžbu vstúpiť do vzťahu. Lebo vzťah je prvý kontakt viery.
Skúšaj v sebe objavovať tento smäd po prežívaní viery vo vzťahoch. Veľmi sme poznačení individualizmom a to sa prejavuje aj v prežívaní našej viery. Ale žiť si svoju vieru odizolovaný od iných vo svojej „pevnosti“, do ktorej nik nemôže vstúpiť, určite neprináša radosť. Neboj sa vstúpiť do spoločenstva tých mladých, ktorí sa dokážu podeliť o svoju vieru navzájom medzi sebou. Toto možno nazvať skutočnou odvahou, keď zbúraš bariéry obavy a dokážeš svoju vieru prežívať vo vzťahoch. Ježiš je smädný po vzťahoch. A my tiež, pretože sme stvorení na obraz Boží.
Všetci cítime v sebe ten zvláštny smäd a niekedy ani nevieme, po čom sme smädní. Svet ponúka mnoho príležitostí, ako si uhasiť tento smäd. Ale niekedy by sme chceli príliš lacno uhasiť svoj smäd, vyčerpaní sa zastavíme na okraji „oázy“ a vyberáme odpadky z odpadkového koša. Vtedy nevidíme pravdivo seba a svoju hriešnosť, hoci si myslíme, že je všetko v najlepšom poriadku.
Odpovedať na toto pozvanie však vyžaduje skutočnú odvahu. Odvahu spoznať pravdu o sebe. Samaritánka ju našla, nechala džbán, ktorým by si nabrala iba takú vodu, z ktorej by bola naďalej smädná a utekala svedčiť o Ježišovi. To bolo niečo, čo skutočne uhasilo smäd a mnohí uverili práve vďaka jej svedectvu.
Spätná väzba a rast
Spätná väzba je akákoľvek reakcia na naše správanie, ktorú dostávame od svojho okolia. Cielená spätná väzba je vzácnym darom, ktorý nás môže obohatiť a posunúť vpred - záleží však od toho, s akým srdcom ju dávame a s akým srdcom ju prijímame.
Pri podávaní spätnej väzby je dôležité pamätať na to, aby bola vyvážená. Môže obsahovať aj negatíva, ktoré však treba vyvážiť pozitívami. Je dôležité podať ju s čo najmenším časovým odstupom od udalosti, ktorej sa týka. Pri dávaní aj prijímaní spätnej väzby sa zaujímaj o názor toho druhého. Každú spätnú väzbu sa snaž prijímať ako dar. Aj keď je to pre teba nepríjemné, udrž si na uzde svoje pocity, hnev, nutkanie brániť sa, príp. útočiť späť.
Ak chceme, aby naša spätná väzba bola efektívna, potrebujeme vystihnúť aj správny čas, kedy ju podať. Ak vidíš, že ten druhý nie je „v pohode“, počkaj na príhodnejšiu chvíľu. Snaž sa sústredene počúvať, aby si tomu druhému porozumel. Počas toho, ako rozpráva nepremýšľaj nad tým, čo mu odpovieš. A zároveň mu neskáč do reči. Niekedy je dobré potvrdiť si spätnú väzbu, ktorú sme dostali, aj u iných ľudí.
Čomu sa vyhnúť pri podávaní spätnej väzby:
- Negatívnu spätnú väzbu nikdy nepouži na to, aby si toho druhého ponížil alebo zosmiešnil pred ostatnými. Nikdy to nerob s tým cieľom, aby si mal zo seba lepší pocit.
- Ak budeš chváliť, ten druhý by mohol spyšnieť. Chváliť druhých je dôležité.
- Spätnú väzbu odkladaj na neskôr. Načo sa zaťažovať niečím, čo môžeš vybaviť o týždeň, aj keď si už obe strany nebudú udalosť dobre pamätať.
- V žiadnom prípade neklaď otázky a nikdy sa nepýtaj na názor toho druhého.
- Ak ťa niekto skritizuje, uraz sa na smrť.
- Spätnú väzbu daj bez ohľadu na to, ako sa ten druhý cíti. Má dnes mizerný deň?
- Keď ti niekto dáva spätnú väzbu, počúvaj ho iba na pol ucha a hneď rozmýšľaj nad tým, čo mu odsekneš.
Ako (ne)dať spätnú väzbu AKO NA TO
Milosrdenstvo a odpustenie
V našej farnosti sa na prvý piatok už veľa rokov modlíme za obnovu cirkvi. V ostatných mesiacoch premýšľame o tejto obnove na základe podnetov od pápeža Františka, ktorý zdôrazňuje význam milosrdenstva a na tento rok aj ohlásil Jubilejný rok milosrdenstva.
Milosrdenstvo je spôsob, ako Boh odpúšťa, ako sa ľudia zachraňujú. Boh zachraňuje hriešneho človeka pred spravodlivým trestom, aby ho priviedol k pokániu. Robí opačne ako niektorí predstavitelia cirkvi v stredoveku, ktorí dali upáliť hriešnika (ktorý sa nechcel priznať k nejakému bludu), aby vraj zachránili jeho dušu. Ježiš zachraňuje dušu človeka a celého človeka tým, že ho nevydá trestu. Ježiš vie, že len odpustenie - pohladenie mení človeka.
Pápež František nechce prehliadnuť ani najmenší náznak, ktorý umožňuje odpustenie. Stačí, ak vykročíme. Ešte lepšie povedané: Ak aspoň túžime vykročiť. Tak nás učí Ježiš (a František) hľadať spôsoby, ako sa k nám môže dostať Božie odpustenie, ako môžeme zažiť milosrdenstvo.
Ježiš sa v celom svojom živote prejavuje ako pravý, „dokonalý“ človek. Pozýva nás a dáva nám príklad, ako ho máme nasledovať. Priniesol nám lásku, novozákonné agapé, ktorá pochádza z jeho učenia a príkladu. Chce, aby sme túto lásku aj my praktizovali, lebo práve táto láska pretvára nás, naše vzťahy a svet. Každý, kto nasleduje Krista, dokonalého človeka, stáva sa sám dokonalejším.
Musíme vedieť a veriť, že v Božích očiach sme vzácni, úplní a dokonalí. Aj ľudia, ktorí nám akokoľvek ublížili, sú v Božích očiach vzácni. Bez ohľadu na to, kto nám ublížil, či člen rodiny, priateľ, spolupracovník alebo sused, stojíme pred otázkou: Ako to budem riešiť? Jediné riešenie je chcieť odpustiť.
Odpustenie je ústredným motívom kresťanskej viery, je stredobodom Ježišovo účinkovania a poslania. Učí nás odpúšťať vždy znova, neobmedzene, nie jedenkrát, ani sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát. Pápež František vo svojej katechéze na generálnej audiencii 30. 3. 2016 povedal: Je krásne, keď je nám odpustené, ale aj Ty, ak chceš, aby ti bolo odpustené, odpúšťaj! K tomu potrebujeme vieru a nádej.
Sebareflexia
Položme si niekoľko otázok:
- Objavujem krásu, dobrotu i autentickosť iných ľudí? Viem prijať druhých ľudí takých, akí naozaj sú? Mám dosť odvahy na to, aby sme jeden druhému dokázali povedať o svojej zraniteľnosti?
- Sú moje reakcie plné povzbudenia, keď sa iní s nami delia o svoje starosti?
- Viem sa vo viere radovať z poznania, že všetci sme Bohom milovaní? Súcitím s chudobnými, chorými a ľuďmi na okraji spoločnosti?
- Viem prekonať svoje sklony posudzovať a odsudzovať ľudí?
- Som ochotná, ochotný odpustiť ľuďom, ktorí mi ublížili?
Modlitba
Pane Ježišu Kriste, ty ktorý si nás učil byť milosrdnými, ako je nebeský Otec, a ktorý si nám povedal, že vidieť teba, znamená vidieť jeho, ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zachea a Matúša z otroctva peňazí, cudzoložnú ženu a Magdalénu z hľadania šťastia len prostredníctvom stvorení , ty si priviedol Petra, aby plakal po svojom zapretí, a prisľúbil si raj kajúcnemu lotrovi. Učiň, aby každý z nás počul slovo povedané Samaritánke tak, akoby patrilo nám: Keby si poznala dar Boha! Ty máš viditeľnú tvár neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť odpustením a milosrdenstvom. Daj, aby bola cirkev v tomto svete tvojou viditeľnou tvárou aj tým, čo pociťujú slabosť, aby precítili opravdivý súcit voči tým, čo sú v nevedomosti a omyle. Zošli svojho Ducha a posväť nás všetkých jeho pomazaním, aby jubilejný rok milosrdenstva bol rokom milosti Pána a aby tvoja cirkev s obnoveným nadšením ohlasovala chudobným evanjelium, uväzneným a utláčaným slobodu a slepým, že budú znovu vidieť. O to prosíme skrze Máriu, Matku Milosrdenstva, teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Svätým Duchom na veky vekov.