História a Súčasnosť Obce Svätý Peter

Nedávne komunálne voľby boli charakteristické doteraz asi najväčším záujmom kandidátov o funkcie starostov, primátorov a poslancov. Mnohí sa pamätajú na voľby, ktoré boli len formálnou záležitosťou. Dnes občanom na voľbe starostu a poslancov záleží omnoho viac.

Občania sú viac zainteresovaní do diania v obci, omnoho citlivejšie a vnímavejšie posudzujú svojich volených zástupcov. V malých sídlach neplatia politické nominácie. Ľudia posudzujú najmä charakter, schopnosti a oddanosť obci, ktoré treba dokázať aj výsledkami.

V tomto kontexte sa pozrime na príklad starostu obce Svätý Peter a jeho pôsobenie v komunálnej politike.

Podobne ako Peter Zrubec, aj starosta obce Svätý Peter, Jozef Jobbágy, je výraznou osobnosťou v komunálnej politike. Jeho meno sa však spája aj s kontroverznými udalosťami a vyjadreniami.

Kontroverzie a Názory Starostu Jozefa Jobbágyho

„Podľa mňa veľa dostal,“ hovoril o treste deväť a pol roka za trojnásobnú vraždu starosta obce Svätý Peter Jozef Jobbágy. S vrahom Juhászom je kamarát a pravidelne ho navštevuje vo väzení.

Zdal sa vám duševne chorý? „Vôbec, ja som si na ňom nič nevšimol. Všetko ho zaujíma, aj teraz v base,“ hovoril Jobbágy. Rómovia ho podľa neho museli veľmi vytočiť.

Jobbágy kandiduje za poslanca parlamentu na kandidátke Most-Híd zo 73. miesta. „Bol to návrh základnej organizácie, pričom pán Jobbágy je starostom obce Svätý Peter už piate volebné obdobie.

Jobbágy tiež popisoval situáciu, keď sa chcela do dvoch domov v Svätom Petre presťahovať skupina olaských Rómov. Ako starosta zvolal do miestneho kultúrneho domu celú obec a navrhol riešenie, že obec domy odkúpi, aby ich nemohli kúpiť Rómovia. Kto súhlasil, mal zatlieskať.

Jobbágy chodí za Juhászom pravidelne do väzenia.„Keď sa ľudia dozvedeli, že idem za ním, päťdesiat alebo sto ich povedalo: pozdravujem ho, pozdravujem ho, pozdravujem ho, odovzdaj. Keď som mu povedal, aká je v obci situácia, tak plakal,“ hovorí Jobbágy.

Prečo to urobil? „Museli ho veľmi vytočiť. Keď sa chcela do dvoch domov v Svätom Petre presťahovať skupina olaských Rómov, starosta Jobbágy zvolal do miestneho kultúrneho domu celú obec a navrhol riešenie, že obec domy odkúpi, aby ich nemohli kúpiť Rómovia. Kto súhlasil, mal zatlieskať.

Vďaka znaleckému posudku dostal len deväť rokov. Bol vraj nepríčetný, no pred vraždou aj po nej sa správal racionálne.

Juhász je momentálne v leopoldovskej väznici, kde pracuje ako akýkoľvek iný zdravý väzeň. Nie je ani na špeciálnom oddelení, ktoré tam pre duševne chorých majú.

„Nie som odborník z tejto sféry, ale môže sa nahromadiť v človeku veľa.Uvažuje, že hurbanovských policajtov požiada, aby išli na psychotesty. Máte pre Juhásza pochopenie?

Nájsť v Hurbanove Rómov, ktorí by boli ochotní rozprávať o tom, čo sa stalo, alebo ako sa im žije, nie je jednoduché.„Oni sa na nás hnevajú, aj keď len sedíme na lavičke. My nemáme právo na nič. Mohol dostať viac, lebo mladých ľudí zabil, oni mohli ešte žiť,“ hovorí Rómka postávajúca pred mäsiarstvom.

Ľudia nie sú všetci rovnakí, ale oni berú aj dobrých, aj zlých do jednej kopy.

Ildikó Lakatošová sa z vražedného domu odsťahovala čo najskôr, ako to išlo: „Nebudeme hovoriť, bojíme sa, nechceme sa opäť ukrývať. Máme konečne pokoj a chceme, aby to tak aj zostalo.

Poloha Hurbanova na mape Slovenska

História Obcí s Názvom Svätý Peter

Je zaujímavé, že na Slovensku existuje viacero obcí s názvom Svätý Peter alebo s podobným názvom, pričom každá z nich má svoju vlastnú históriu a vývoj.

Borský Mikuláš a Borský Peter

Borský Mikuláš, dnes jedna z najväčších obcí v Senickom okrese, od 1. januára 1975 pozostáva z dvoch častí: Borský Mikuláš a Borský Peter.

Borský Mikuláš a jeho časť Borský Peter sa nachádza v severnej časti Záhorskej nížiny v Lakšárskych kopcoch, 15 km juhozápadne od Senice, okresného mesta. Nálezy z doby rímskej dokazujú, že v chotári obce sa pohybovali ľudia v prvých storočiach nášho letopočtu.

V 14. storočí sa spomína Borský Mikuláš ako Zenthmiklos, r. 1773 sa vyskytujú názvy Búr Swatý Mikuláš, Bur Sancti Nicolai, Bur Sancti Petri, Bur-Sankt-Nicklasz, Bur-Sankt-Peter, Bur-Szent-Miklós, Bur-Szent-Péter r. 1920 sa obec volala Burský Svätý Mikuláš, Burský Svätý Peterod r. 1960 Borský Mikuláš Borský Peter.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1394, zo záznamov novo - zriaďovanej zemepanskej správy, ktorá dopĺňala už fungujúcu cirkevnú správu. Najstarší názov Zenthmiklos a Zenthpeter je na listine Bratislavskej kapituly z 3. júla 1394.

Podľa tejto listiny a ďalších dokumentov patril Borský Mikuláš ako poddanská obec hradu Ostriež. Neskôr obec patrila holíčskemu panstvu a jeho vládnucemu rodu Czoborovcov, ktorí ju predali Habsburgovcom.

Patrónom obce bol svätý Mikuláš, ktorý sa v 18. storočí dostal aj do znaku obce. Starším symbolom obce bola bežiaca líška pod borovicou.

Obyvatelia obce popri poľnohospodárstve obchodovali s konopami po celom Uhorsku a Rakúsku. Venovali sa i stolárstvu, tesárstvu, ale aj murárstvu, obuvníctvu a iným remeslám.

V 16. storočí sa tu usadili Habáni, ktorí sa zaoberali hrnčiarstvom a výrobou nožov. Dodnes nám ich pripomína časť obce nazývaná Habány.

Obec nebola ušetrená ničivých tureckých nájazdov, bola viackrát vypálená a veľa ľudí odvlečených, dvakrát vyhorela počas Rákocziho povstania.

V r. 1668 dal Imrich Czobor na pieskovom vŕšku pri obci postaviť kaplnku Márie Magdalény. V r. 1785 sa v obci narodil najvýznamnejší predstaviteľ bernolákovského hnutia, básnik a prekladateľ z antickej poézie Ján Hollý, autor životopisu Cyrila a Metoda.

14. decembra 1897 bola otvorená cez obec železničná trať na úseku Kúty - Jablonica.

Pôtor

Obec, fara a miestny kostol zasvätený sv. Petrovi sa prvýkrát spomína v listine z roku 1297. Historický názov obce je Svätý Peter alebo iPeter, jej názov sa často menil, a dnešný názov Pôtor sa úradne používa od 12.

V rokoch 1332 -1337 sa uvádza „Petrus sacerdos Sancti Petri“, keď farár, ako desiatok platil z farnosti pápežským kolektorom šesť grošov do pokladnice Svätého Petra.

V roku 1548 zemepánom obce Pôtor bol Imrich a Ján Balassa o 50 rokov neskôr Žigmund Balassa. V rokoch 1554 - 1593 bola okupovaná Turkami, obec patrila do sečianskeho sandžaku. V rokoch 1571 - 1573 bola aj známym pútnickým miestom, ešte aj dnes sa najbližšia časť chotára na východ od obce nazýva Nad púťou a Pod púťou.

V roku 1559 už jestvoval evanjelický cirkevný zbor, dôkazom o tom je latinský písaný nápis na zvonici pri kostole, ktorý bol v roku 1599 vrytý do kameňa.

Obec patrila modrokamenskému a divinskému panstvu (1660) a už v roku 1674 opäť Balassovcom, grófovi Valentínovi. V roku 1731 časť obce patrila Karolovi Zichymu a časť Pavlovi Balassovi.

Urbárska regulácia, úprava poddanských pomer, ku ktorej došlo za vlády Márie Terérie, bola pre obec Pôtor napísaná 13. júna 1771 v Pôtri a pre obec Žihľava 25. Do roku 1918 patrila obec Pôtor a Žihľava do Novohradskej župy a do slúžnovského okresu Modrý Kameň (trval od roku 1913 do roku 1923).

Najstaršie známe pečatidlo obce je z roku 1726. Ako obecný znak používal Pôtor sv. Petra, patróna pôvodného kostola a zároveň je aj hovoriacim znakom obce.

Roku 1997 pri príležitosti 700. výročia Pôtra historický znak na návrh prof. PhDr. Jozefa Nováka, DrSc. Na erb obce spracoval a autorsky navrhol výtvarník Ladislav Čísárik.

Erb obce Pôtor

Plavecký Peter

V prvom zápise z roku 1394 sa spomína dnešná obec Plavecký Peter ako usadlosť Zent Peter - Zem Petra. Je uložená v sedle miernej vyvýšeniny Malých Karpát v kopci, ktorý sa volá Pod Žebráčkou.

Jej vznik sa spája s osídľovaním západných častí hrebeňov Malých Karpát Polovcami, ktorí tu vykonávali strážne služby za čias panovania kráľa Belu IV.

Názov obce sa niekoľkokrát menil. V roku 1408 bol Sanktus Petrus, 1773 Plawacky Svatý Peter, 1808 Plawecky Svatý Peter, 1871 Detrekö Szent Peter, 1917 Plavecký Svätý Peter a 1960 dnešný Plavecký Peter.

Z pred 13. storočia je zachovaných málo písomných správ. Je to tým, že územie medzi Malými Karpatami a riekou Moravou bolo výhradne majetkom panovníka a hralo dôležitú úlohu pri obrane Uhorska.

Dedina nebola ušetrená ani Bočkayho povstania v roku 1605, kedy bola vyrabovaná a vypálená. V roku 1619 bola obsadená Sedmohradskými vojskami, neobišlo ju ani Tökölyho povstanie v roku 1680, ako i nepokoje Františka Rákocyho II. v roku 1709, kedy bola obec celá i s kostolom znovu vyplienená.

V roku 1712 mala 45 domov a 300 obyvateľov, v roku 1828 mala už 105 domov a 780 obyvateľov s vlastným mlynom, šenkom a lisom na olej.

Za pomoci občanov bola v roku 1994 ukončená plynofikácia celej obce a súčasne sa obyvatelia podieľali na výstavbe nového Rímskokatolíckeho farského úradu, ktorý sa začal užívať v roku 1996.

Od mája roku 1990 je obec vyhlásená za Pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry a nachádza sa tu 26 objektov roľníckych domov, ktoré sú kultúrnymi pamiatkami.

Výrobcovia Cestovín v Piešťanoch: História a Súčasnosť

História výroby cestovín v Piešťanoch je úzko spojená s Ružovým mlynom. Tento dobre prosperujúci podnik, ktorý existoval už v medzivojnovom období, sa zaoberal predovšetkým výrobou múky a jej exportom do Nemecka a českých kúpeľných miest.

Prebytok finančných zdrojov viedol k plánom na rozšírenie výroby o cestovináreň a keksáreň. Po rozpade Česko-Slovenska sa cestoviny a trvanlivé pečivo stali nedostatkovým tovarom, čo podnietilo realizáciu pripravených projektov od F. Wimmera a A. Szónyiho.

Po realizácii projektov činila denná výroba 300 kg cestovín (stroje dodala švajčiarska firma Buhler z Uzwilu) a 200 kg keksov (strojové zariadenie vrátane pece dodala viedenská firma Werner u. Pfleiderer).

V období vojnovej Slovenskej republiky, kedy platilo viazané hospodárstvo a štátny obilný monopol, sa Ružovému mlynu mimoriadne darilo, pretože potraviny boli nedostatkovým a vyhľadávaným artiklom.

V roku 1946 bol k Ružovému mlynu dostavaný objekt čistiarne a predčistiarne obilia s technológiou švajčiarskej firmy Bühler. Zároveň bola technológia riešená tak, aby sa mohli vyrábať aj špeciálne múky pre výrobu cestovín (nízkolepkové) a pre výrobu trvanlivého pečiva (tzv. slabé).

Od komplexu mlynárskej výroby sa odčlenila výroba jačmenných krúpov založením firmy „LAVUS, lúpareň a vločkáreň, úč. spol. Piešťany,“ a to aj napriek tomu, že bola súčasťou objektov mlyna.

Kým počas Slovenskej republiky 1939-45 sa rozšírila výroba cestovín a keksov v pôvodných už vybudovaných objektoch, v rámci „dvojročnice 1947-48“ bola vybudovaná a uvedená do prevádzky nová budova „keksárne“, ako sa nazývala budova, kde sa vyrábalo trvanlivé pečivo.

To už bola výroba pod firmou „Piešťanský potravinársky priemysel, továreň na cestoviny a keksy, úč. spol. Piešťany“(PPP). Do starej budovy spoločnej „keksárne a cestovinárne“ bola dodaná a namontovaná nová cestovinárenská linka od švajčiarskej pobočky firmy Bühler v Uzwille. Kapacita tejto výroby sa tým opäť zvýšila.

Ľudovít Winter sa po návrate z táborov v Seredi a Terezíne čoskoro pustil s vervou do ďalšej potravinárskej výroby založením podniku „PANVITA, výroba dietetických a výživných potravných článkov.“ Jej výroba bola založená na finalizácii produktov mlynárskej výroby z Ružového mlyna a výrobňa bola v priestoroch „starého rínku“, teda v meste, na Námestí slobody.

Postupne sa výroba rozšírila o výrobky Dado (pre 3 až 5 mesačné), Silopan (pre 7 týždňové), preslávený BB puding pre dospelých a nakoniec Cerasil na črevné choroby.

Napriek určitým problémom pri získavaní surovín (neúroda obilovín v roku 1947) a pomocných materiálov, výroba bola slušne rozbehnutá a trh nenasýtený, teda predalo sa všetko čo sa vyrobilo.

Po „revolučných“ udalostiach vo februári roku 1948, ktoré mali svoje korene v dohodách víťazných mocností o povojnovom rozdelení vplyvu, sa situácia radikálne zmenila. Postupne prišlo k znárodňovaniu všetkých podnikov, bez ohľadu na počet zamestnancov.

Nasledovala centralizácia výroby a jej riadenia, ktorá zahŕňala aj potravinársky priemysel, znamenala prílev nových obyvateľov do Piešťan v rámci formujúceho sa veľkého národného podniku.

V rokoch 1948 - 1960 v snahe o zvýšenie efektívnosti výroby hlavnou metódou bola jej koncentrácia a zvyšovanie kapacity výrobných objektov.

Etapa koncentrácie a intenzifikácie výroby skončila a zákonite musela prísť etapa investícií. Novú techniku v oblasti manipulácie s hotovými výrobkami vyžadoval aj trh a spriemyselňovanie pekárenskej výroby.

V rokoch 1964-67 bola vykonaná kompletná rekonštrukcia technológie pšeničného mlyna v Sládkovičove na kapacitu 240 t/24 hod.

Rozvoj a koncentrácia cestovinárskej výroby bol nevyhnutný pre enormné požiadavky trhu a zmeny v stravovacích zvyklostiach slovenských rodín, ale aj rozvojom reštauračného a závodného stravovania, ktoré vyplývali s postupného rastu životnej úrovne obyvateľstva.

Táto najmodernejšia cestovináreň bola vybavená technológiu od talianskej firmy PAVAN. Vyrábal sa tam plný sortiment cestovín , vrátane dlhých cestovín, makarónov a špagiet pričom každá z troch liniek mala už vlastnú automatickú baliacu linku.

Osvetou zdravotníkov nastával postupný odklon o vaječných cestovín a trh vyžadoval viac bezvaječných, či z malým obsahom vajec. Pre udržanie kvality (nerozvaritelnosti) bezvaječných cestovín bolo treba hľadať riešenia v technológii výroby a sortimente spracovávanej pšenice na múku vhodnú pre bezvaječné cestoviny.

K tomu účelu v rámci celkovej prestavby a dostavby areálu Ružového mlyna v rokoch 1964 - 1975 (až 1990) bol postavený ďalší mlynský objekt, typový mlyn P63 na spracovávanie tvrdej pšenice, resp.

Vrecované múky pre veľké pekárne sa postupne nahrádzali dodávkou voľne ložených múk v automobilových cisternách, neskôr aj cisternovými RAY vagónmi.

Enormný záujem bol aj o balené múky 1 a 2 kg hmotnosti pre spotrebiteľský trh. V areály Ružového mlyna a závodu Piešťany tieto úlohy zabezpečoval technický rozvoj ktorý viedol Milan Čulen.

Súčasní výrobcovia cestovín v Piešťanoch

Informácie o súčasných výrobcoch cestovín v Piešťanoch sú obmedzené. Je však možné, že v meste pôsobia menšie prevádzky alebo reštaurácie, ktoré si cestoviny vyrábajú sami.

Spaghetti Leviathan: Kvalita a dostupnosť

Spaghetti Leviathan sa prezentuje ako miesto, kde nájdete kvalitné talianske jedlá za výhodné ceny. Ich filozofiou je používať kvalitné suroviny a pripravovať jedlá každý deň priamo v kuchyni. Zdôrazňujú, že v ich kuchyni nenájdete žiadne polotovary a na čerstvosť sú pedanti.

Spaghetti Leviathan sa stal obeťou podvodu, keď neznáma osoba rozposielala faktúry za reklamné služby pod hlavičkou ich firmy. Spoločnosť na to upozornila svojich klientov a informovala banky, políciu a prezidentku policajného zboru SR.

Ďalšie možnosti nákupu a stravovania

• Delikateso predajne: Exkluzívne predajne po celom Slovensku so zameraním na kvalitný a jedinečný sortiment produktov s pôvodom z celej Európy. Kamennú predajňu majú aj v Piešťanoch.
• Reštaurácie a pizzerie: Mnohé reštaurácie a pizzerie v Piešťanoch a okolí ponúkajú cestoviny a pizzu.

Výrobcovia a predajcovia v okolí Piešťan

• Novalim spol. s r. o., Horné Hámre: Výroba a predaj diétnych bezlepkových a nízkobielkovinových výrobkov. Múka, cestoviny, chlieb, pochutiny.
• Mlyn Pohronský Ruskov, a.s., Pohronský Ruskov: Výroba a predaj pšeničných múk a krmív. Distribúcia obilných vločiek, krúpov.
• Mlyn Šurany, s.r.o., Sládkovičovo: Výroba pšeničných múk, ražných múk a krmív. Skladovanie obilnín.
• MLYN - ZRNO - Miroslav Grznár, Veľké Hoste: Nákup obilnín: pšenica, raž, špalda. Výroba, balenie, predaj múk a múčnych zmesí na domáci chlieb.
• Tatranské mlyny - Ing. MPC Cessi a.s., Spišská Nová Ves: Pekáreň s cukrárňou. Cestovináreň.
• NEMATHIK - Ing. Peter Mácsik, Hurbanovo: Výroba trvanlivých sušených cestovín.
• J+J - Ing. Jozef Jobbágy, Svätý Peter: Vínna pivnica a reštaurácia.
• Kosmeľová Katarína, Námestovo: Výroba a predaj kváskového chleba, domácich cestovín, kaší, obilnín, čokolád.
• PRIMA - Ing. Voláková Blanka, Příbram, ČR: U Kamenného sloupu - vinotéka, predaj čokolády, kávy, korení, syrov, cestovín a iného tovaru.

Podvody a dobré meno firmy

Na slovenskom trhu pôsobí množstvo výrobcov cestovín, mlynov a predajcov potravín, ktorí ponúkajú široký sortiment produktov. Niektoré spoločnosti sa zameriavajú na tradičné postupy a remeselnú prácu, iné na inovatívne produkty a moderné technológie.

Dôležité upozornenie: Chceme vás informovať, že dňa 20. 3. s r.o. a požaduje uhradiť sumu za reklamné služby. Chceme vás informovať že sa jedná o podvod!

Niekto sa snaží pod hlavičkou našej firmy obohatiť, zároveň ale takto zneužíva dobré meno našej firmy. Upozorňujeme všetkých aby si pozorne skontrolovali akú sumu, na aký účet a za aké služby idú uhradiť faktúry, je možné že obeťou môže byť ktokoľvek z nás.

Túto informáciu sme telefonicky a listom poslali bankám, osobne na políciu a listom prezidentke policajného zboru SR. Banky reagovali vcelku dobre a viacerým sa peniaze vrátili.

Tabuľka: Výrobcovia a predajcovia cestovín a príbuzných produktov v okolí Piešťan

Komárňanský okres dostal v tomto roku na bytovú výstavbu 42,8 milióna korún a na infraštruktúru ďalších 4,8 milióna korún. Jednou z obcí, ktoré dosiahli za pomoci štátu dobré výsledky, je Svätý Peter.

Starosta obce Jozef Jobbágy považuje za prvoradú úlohu zníženie nezamestnanosti, ktorá v obci s 2700 obyvateľmi dosahuje približne 30 %. Sedemdesiat obyvateľov obce zamestnáva obecný úrad za pomoci finančnej podpory okresného úradu práce v rámci verejnoprospešných prác.

Podieľajú sa na výstavbe 9 bytových jednotiek, dokončovacích stavebných prácach na katolíckej, baptistickej a evanjelickej fare a dokončovaní bytovej jednotky pri futbalovom ihrisku. Vďaka nim sa začala výstavba novej ulice a dokončuje sa vyčistenie toku miestnej riečky.

Ďalším náročným projektom Svätopeterčanov je zavedenie pitnej vody z neďalekého Pavlovho Dvora do obce. Vodovod, z ktorého dostane do konca roka pitnú vodu vyše 6 tisíc obyvateľov Svätého Petra a susedných obcí Pribeta a Dulovce, bude stáť približne 21 miliónov korún.

Prednosta krajského úradu bol s dnešnou návštevou Svätého Petra spokojný. "Starosta obce Svätý Peter by mohol byť príkladom pre všetkých starostov, ktorí sa včas nechopili štátom núkaných možností.

tags: #jobbagy #svaty #peter