K rôznym apokryfným evanjeliám, ktoré spomínajú cirkevní otcovia a starovekí cirkevní autori, patrí Evanjelium podľa Judáša. Vzhľadom na to, že Irenej píše svoje dielo v roku 180, Judášovo evanjelium muselo byť napísané ešte pred týmto dátumom, pravdepodobne po grécky, medzi rokmi 130 a 170. Nedávno vyšla najavo existencia kódexu zo 4. storočia, ktorý sa našiel v Egypte a obsahuje koptský text Judášovho evanjelia.
Kódex obsahuje aj tri ďalšie gnostické spisy. Je potrebné povedať, že existencia Judášovho evanjelia je známa už niekoľko desaťročí, vlastne už od jeho objavu v roku 1970 v Egypte. Uvádzam to z toho dôvodu, aby sa predišlo domnienke, že by sa jednalo o doteraz nepoznanú celosvetovú senzáciu.
Odkaz Irenea z Lyonu
O existencii textu Judášovho evanjelia máme informáciu už zo staroveku. Irenej, biskup v Lyóne, ktorý žil približne v rokoch 130-202 po Kristovi vo svojom diele Adversus Haereses (Proti herézam) uvádza: „Tvrdia, že zradca Judáš celkom poznal tieto veci a on sám, keďže poznal pravdu ako nikto iný, vyplnil tajomstvo zrady. Skrze neho všetky veci na zemi a na nebi boli vyvolali takto zmätok. Vytvorili fitkívnu históriu tohoto druhu, ktorú formulovali do Judášovho evanjelia" (Adversus Haereses, 31.kniha, 1 kapitola). Irenej píše: „Ďalší (kainiti) vyhlasujú, že Kain nadobudol svoje bytie z moci Najvyššieho a vyznávajú, že Ezau, Kórach a Sodomiti a všetci takíto ľudia sú vzájomne spriaznení. Preto - dodávajú oni - boli prenasledovaní Stvoriteľom, aj keď nikomu nebolo ublížené. Múdrosť totiž mala vo zvyku brať si od nich pre seba to, čo jej patrilo. Tiež hovoria, že zradca Judáš bol s týmito vecami veľmi dobre oboznámený a že on sám, poznajúc pravdu ako nikto iný, vykonal tajomstvo zrady. Kvôli jeho vine, hovoria, všetky veci, pozemské i nebeské, boli narušené. To sú tí, ktorí o tom napísali vymyslený príbeh, ktorý nazývajú Evanjelium podľa Judáša.“ Zmieňuje sa o ňom aj svätý Epifán zo Salamíny a Theodoret z Kýru.
Pozadie vzniku Judášovho evanjelia
V pozadí vzniku Judášovho evanjelia Irenej vidí sektu Kainitov, ktorí svoj pôvod odvodzovali od starozákonnej postavy Kaina, brata Ábela. O sekte kainitov nevieme nič viac, než čo nám hovorí Irenejov text. Nevie sa, či to bola nezávislá skupina alebo či bola časťou širšej gnostickej sekty. Aj odborníci zapojení do projektu publikovania Judášovho evanjelia uvádzajú, že autorom kódexu sú pravdepodobne gnostickí kresťania. Text napísali preto, aby podopreli svoje učenie a odôvodnili svoje odlišné učenie a liturgiu než prináša bežné kresťanstvo.
Na základe tohto nového objavu sa dozvedáme, že Judášovo evanjelium zaznamenáva domnelé zjavenie Ježiša Judášovi Iškariotskému „tri dni pred slávením Veľkej noci“. Rovnako ako v prípade Evanjelia Márie Magdalény ide o dielo bez akéhokoľvek historického obsahu, ktoré používa Judášovo meno na odovzdávanie okultného učenia zasvätencom sekty. Po tom, čo spomína, že Ježiš vykonával svoju pozemskú službu tým, že konal zázraky a niekedy sa učeníkom ukazoval v podobe dieťaťa, rozpráva o dialógu medzi Ježišom a učeníkmi. Ježiš sa smeje tomu, čo robia (vďakyvzdávanie nad chlebom) a oni sa hnevajú. Judáš je jediný, kto správne reaguje na to, čo Ježiš žiada, a hovorí mu: „Viem, kto si a odkiaľ prichádzaš. Prichádzaš z nesmrteľného kráľovstva Barbeló a ja nie som hoden vysloviť meno toho, kto ťa poslal.“ (Barbeló je prvotná emanácia Boha v gnostických, setovských kozmogóniách.) Nasledujú ďalšie stretnutia a rozhovory učeníkov a rozhovory Judáša s Ježišom, v ktorých sa hovorí o zložitých kozmických otázkach a takmer na konci sa uvádza, ako Ježiš hovorí Judášovi: „Ty predčíš všetkých, lebo obetuješ človeka, do ktorého som odetý.“ Spis nakoniec hovorí, že Judáš prijal od zákonníkov peniaze a vydal im Ježiša.
Tento nový text je dôležitý pre poznanie gnosticizmu 2. storočia, no z hľadiska historického neprináša o Ježišovi a jeho učeníkoch nič, čo by sme nevedeli z evanjelií.
Ďalšie apokryfné evanjeliá
Je dôležité uviesť, že Judášovo evanjelium nie je jediným starovekým evanjeliom, ale poznáme ich niekoľko: Jakubovo evanjelium, Nikodémovo evanjelium, Petrovo evanjelium, Tomášovo evanjelium Ježišovho detstva, Evanjelium ebionitov, Evanjelium Nazirejcov… Z uvedených evanjelií však v prvotnom kresťanstve žiadne nedosiahlo všeobecné prijatie, preto ich nazývame ako nebiblické alebo nekánonické spisy, a preto dsa nenachádzajú v Biblii. Vymenované nebiblické evanjeliá neraz majú rovnakú literárnu formu, obsah aj postavy ako štyri biblické - kánonické evanjeliá. Je to z toho dôvodu, aby navodili dojem, že pochádzajú od niektorého z apoštolov alebo učeníkov Ježiša a tým získali na autorite a boli akceptované. Prvotné kresťanstvo však prijalo iba štyri evanjeliá za autentické a je to tak až dodnes: Evanjelium podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána.
Obsah Judášovho evanjelia
Pokiaľ ide o obsah Judášovho evanjelia, navodzuje mienku, že Ježiš v súkromí tajne rozprával s Judášom. Uvádzam aspoň niektoré slová na základe zverejneného anglického prekladu: „Ježiš povedal Judášovi: Postav sa bokom od ostatných a poviem ti tajomstvá kráľovstva. Pre teba je možné, aby si ich dosiahol, ale budeš veľmi žialiť. Lebo niekto iný ťa nahradí, aby počet dvanástich apoštolov znova získal plnosť s ich bohom."… „Judáš hovoril Ježišovi: V mojom videní som videl dvanásť apoštolov, ktorí ma kameňovali a tvrdo ma prenasledovali." … „Staneš sa trinástym a budeš prekliaty ďalšími pokoleniam, ale budeš nad nimi vládnuť. V posledných dňoch budú preklínať tvoj vystúpenie k svätému pokoleniu." Ďalšie texty sa snažia zbaviť Judáša zodpovednosti za zradu Ježiša.
Tabuľka: Porovnanie Judášovho evanjelia s kanonickými evanjeliami
| Aspekt | Judášovo evanjelium | Kanonické evanjeliá |
|---|---|---|
| Autorstvo | Gnostickí kresťania | Matúš, Marek, Lukáš, Ján |
| Dátum vzniku | 2. storočie | 1. storočie |
| Prijatie v Cirkvi | Neprijaté | Prijaté |
| Obsah | Tajné rozhovory Ježiša s Judášom, zbavenie Judáša zodpovednosti za zradu | Život, učenie, smrť a vzkriesenie Ježiša |
Postoj Cirkvi k postave Judáša
Pokiaľ ide o postoj Cirkvi k postave Judáša. Štyri biblické evanjeliá (Matúš, Marek, Lukáš, Ján) uvádzajú, že Judáš vedome a dobrovoľne zradil Ježiša. Tieto evanjeliá zhodne uvádzajú, že Ježišova násilná smrť nebola výsledkom náhody alebo nešťastnou zhodou okolností, ale patrí do tajomného Božieho plánu. Ale pokiaľ ide o postavu samotného Judáša, Cirkev vždy bola opatrná a nikdy sa nevyjadrila k jeho definitívnemu osudu. Katechizmus Katolíckej cirkvi uvádza: „Keď sa vezme do úvahy historická zložitosť Ježišovho procesu, ako to vysvitá z evanjeliových opisov, a nech by bola vina hlavných účastníkov procesu (Judáša, veľrady, Piláta) akákoľvek, ČO POZNÁ IBA BOH…" Zverejnené evanjelium iste vzbudilo záujem, ale pre kresťanstvo neznamená žiadnu novú pravdu.