Syn Boží, Boh, Kráľ židovský, Spasiteľ... Všetky mená odkazujú na jedinú bytosť - Ježiša Krista. Z učenia tohto muža, ktorého spočiatku nasledovalo iba 12 apoštolov, sa stalo s viac ako 2,5 miliardami veriacich najrozšírenejším náboženstvom vo svete.
Kresťania veria v jedného Boha, v ktorom sú 3 osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Veria, že Ježiš Kristus bol Mesiášom. Bol to žid, ktorý žil vo Svätej zemi pred 2000 rokmi. Veria, že Kristus bol synom Boha, ktorého počala Panna Mária.
Via Dolorosa v Jeruzaleme
Čo hovorí Biblia o Ježišovi?
Pokiaľ budeme vychádzať z učenia Nového zákona, ktoré bolo spísané štyrmi rôznymi autormi (Matúš. Marek, Lukáš, Ján) ešte v dobe, v ktorej žili očití svedkovia Ježišovho života, môžeme si podľa neho zostaviť zhruba nasledujúci historický obraz postavy Ježiša Krista.
Ježiš bol Galilejec z Nazaretu, ktorý sa narodil v Betleheme v dobe sčítania ľudu, nariadeného cisárom Augustom. (V Biblii nie je žiadna zmienka o tom, kedy sa narodil. Vieme, že to bolo za panovania Herodesa Veľkého, ktorý zomrel pred prvým rokom nášho letopočtu. Podľa odborníkov, Ježiš sa narodil roku 6. až 4. pred naším letopočtom).
Rodičia Ježiša boli Mária a adoptívny otec Jozef. Adoptívny preto, lebo Mária počala Ježiša sama, podľa výpovedi vtedajších svedkov sa to stalo nadprirodzeným Božím zásahom (Matúš. ev. 1,18). Ôsmeho dňa, v súlade so židovskými tradíciami, bol obrezaný a toho istého dňa mu bolo dané meno Ježiš (Lukáš. ev. 2,21).
Ako dvanásťročný sa raz Ježiš počas sviatkov Márii a Jozefovi stratil. Našli ho až po troch dňoch v jeruzalemskom chráme, kde sa rozprával s dospelými Židmi, a tí žasli nad jeho múdrosťou.
Ježiš bol pokrstený vo veku 30 rokov (Lukáš. ev. 3,21-22). Verejné vystúpenie Ježiša sa začalo Jánovým pokrstením Ježiša v Jordáne. Pri krste zostúpil na Ježiša v podobe holubice Svätý Duch a z neba zaznel hlas hovoriaci "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie". Po krste zaviedol Duch Ježiša do pustatiny, kde sa 40 dní postil a kde ho pokúšal diabol.
Ježiš si vybral dvanásť učeníkov, ktorí ho sprevádzali za života a ktorých pripravoval k šíreniu jeho učenia po jeho smrti. Uzdravovanie nemocných, vyháňanie zlých duchov, chodenie po vode či do tej doby neslýchané podobenstvá (Matúš. ev. 7,29)si v krátkej dobe získali radu nasledovníkov. Práve preto sa ho snažili náboženskí vodcovia zbaviť - považovali ho za príliš nebezpečného pre židovskú náuku.
Ježiš bol zradený jedným zo svojich učeníkov, Judášom. Bol zajatý a postavený najskôr pred náboženských hodnostárov a nakoniec pred rímskeho správcu - Piláta Pontského. Ježiš bol obžalovaný vo fiktívnom procese, bol odsúdený najskôr k trestu bičovaním a potom pod nátlakom veľkňazov, tiež k smrti ukrižovaním (Jánovo ev. kap.18-19). Tretieho dňa po smrti vstal z mŕtvych, čo je do dnešného dňa považované za základ kresťanskej viery.
Nazaret
Začiatok tejto nekonečne dlhej pozemskej a potom aj nebeskej nite treba hľadať v Nazarete. Boh poslal anjela Gabriela ako svojho posla do Nazaretu, k panne, menom Mária. Bola zasľúbená s Jozefom, mužom z rodiny kráľa Dávida. Gabriel prišiel k Márii a povedal: “Raduj sa, Mária! Boh je s tebou. Vyvolil ťa”. Mária sa zľakla a uvažovala, čo majú tieto slová znamenať. Gabriel pokračoval: “Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Boh ťa má rád. Dostaneš dieťa, porodíš syna. Dáš mu meno Ježiš. Bude veľkým a bude sa nazývať Syn Najvyššieho”. Mária sa spýtala: “Ako sa to môže stať, veď nepoznám muža”. Gabriel odpovedal: “Zostúpi na teba Duch svätý, sila Najvyššieho. Pre Boha nič nie je nemožné”. Tu povedala Mária: “Som služobnica Pána. Nech sa stane, čo Boh chce” (Lukáš 1,27-38)
Jozef bol spravodlivý a zbožný muž. Videl, že jeho zasľúbená Mária očakáva dieťa. Pretože ju mal rád a nechcel jej ukrivdiť, uvažoval, ako by sa od nej oddelil bez rozruchu. No v noci k nemu prišiel anjel a povedal mu: “Jozef, syn Dávidov, neboj sa. Vezmi Máriu k sebe. Dieťa ktoré očakáva je z Božieho ducha. Bude mať syna a dáš mu meno Ježiš. On zmieri národ s Bohom”. Tak sa naplnilo, čo povedal prorok Izajáš: “Hľa, panna počne a porodí syna, bude sa menovať Immanuel.
Bazilika Zvestovania Pána v Nazarete je postavená priamo na mieste, na ktorom Pannu Máriu navštívil anjel Gabriel, aby jej oznámil zázračnú zvesť, že sám Boh ju vyvolil za matku svojho jednorodeného Syna. Bazilika nás očarila nádherným a pritom jednoduchým interiérom, svojou veľkosťou a hlavne kupolou, vytvorenou v tvare kvetu. Vnútro chrámu predstavujú dva kostoly. Spodný kostol uchováva jaskyňu Zvestovania, ako príbytok Panny Márie. Tu mala žiť Panna Mária, ako dieťa. Podľa kresťanskej tradície, archaniel Gabriel jej mal práve tu vyjaviť, že počne dieťa a narodí sa jej Syn Boží. Vrchný kostol je zasvätený Márii, ako Matke Cirkvi.
Súčasná bazilika s kupolou vysokou 55 m bola postavená na mieste prvej svätyne, ktorá nad príbytkom Panny Márie vznikla už začiatkom 4. storočia. Svätostánok zničili moslimovia v 7. storočí. Druhý kostol postavili križiaci po dobytí Nazaretu v roku 1102. Ten zničil v roku 1260 mamelucky sultán Bajbars. V roku 1730 dostali františkáni povolenie postaviť nový kostol, ten však ustúpil súčasnej monumentálnej bazilike, dokončenej v roku 1969. Slovensko reprezentuje na nádvorí baziliky krásna mozaika Sedembolestnej Panny Márie od Dr. Jozefa Cincíka, amerického Slováka. Na mozaike je latinský nápis, v preklade: "Bolestná Matka, patrónka Slovenska, oroduj za nás".
Bazilika Zvestovania v Nazarete
- Kostol sv. Jozefa - Tento kostol je pripojený k Bazilike Zvestovania Pána spolu s františkánskym kláštorom. Vo vnútri kostola sa nachádza krypta, ktorá je zasvätená Svätej rodine. Ide o jaskyňu - príbytok a zároveň tesársku dielňu sv. Jozefa. V kostole sv. Pod kostolom sv. Jozefa sa nachádza jaskyňa, ktorá bola kedysi príbytkom a zároveň tesárskou dielňou Jozefa.
- Kostol sv. Gabriela, alebo tiež kostol Zvestovania - Tento grécky ortodoxný kostol Zvestovania, ako znie jeho ďalší názov, je pravoslávnym proťajškom katolíckej baziliky Zvestovania Pána. Podľa ortodoxnej tradície sa Mária nedozvedela správu o Ježišovom narodení doma, ale práve na tomto mieste, keď išla nabrať vodu. Kostol v roku 1750 vybudovala grécka cirkev nad podzemným prameňom, ktorý napájal aj Máriinu studňu. Ľudia veria, že sem chodil aj malý Ježiš s vedrom po vodu. Steny zdobia starodávne arménske obkladačky. Moderné dekoratívne maľby na stenách a stropoch kostola pochádzajú z 18. storočia.
Betlehem
Narodenie Ježiša Krista - Po prvom hriechu Adama a Evy bolo ľudstvo odkázané na život bez Boha. No už tam v raji Boh prisľúbil, že to nebude trvalý stav, že pošle na svet Vykupiteľa, ktorý znova otvorí brány neba pre ľudí. Počas stáročí ho Židia očakávali. Paradoxne, keď nadišiel čas, nebolo toho, kto by ho prijal do svojho domu. Rímsky cisár Augustus totiž nariadil sčítanie ľudu. Jozef s Máriou bývali v Nazarete, no zapísať sa museli v Betleheme, keďže odtiaľ pochádzal ich rod. Prekonali pritom dosť veľkú vzdialenosť, okolo 160 km. V tej dobe im táto cesta musela trvať niekoľko dní. Tiež treba brať do úvahy, že Mária bola v požehnanom stave, čakala dieťa. Nebolo to teda ľahké. V Betleheme bolo už veľa ľudí, všetky ubytovne a domy boli plné. A tak nakoniec skončili - ako sa to píše v Lukášovom evanjeliu - v maštali, neďaleko Betlehema.
Evanjelista Lukáš píše: V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta, vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirinius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel čas jej pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesto v hostinci.
Bazilika Narodenia v Betleheme
Bazilika Narodenia Ježiša Krista v Betleheme je postavená nad jaskyňou, ktorá je považovaná za miesto, kde sa narodil Ježiš. Zaujímavosťou baziliky je, že predstavuje svetovo najdlhšie neprestajne fungujúci kresťanský chrám.
Prvý dôkaz o uctievaní Ježišovej rodnej jaskyne pochádza z roku 160. Na začiatku 4. storočia poskytol rímsky cisár Konstantin I. Veľký kresťanom slobodu vierovyznania. Politické zmeny otvorili Svätú zem pútnikom. Prvým a najvýznamnejším z nich bola Konštantinova matka Helena. Prvé kresťanské svätyne vznikli vďaka jej pričineniu na miestach, spätých so životom Ježiša Krista. V roku 326. dala Helena postaviť nad jaskyňou kostol. Okolo roku 550. ho opravil a vyzdobil cisár Justinián.
Kostol Narodenia Pána je jediný kostol v Palestíne, ktorý odolal búrke času. Keď do Palestíny vtrhli v r. 614. Peržania, zničili všetky kresťanské kostoly - jedine tento v Betleheme ostal ušetrený. Peržania ušetrili baziliku z toho dôvodu, že našli na jej stenách maľby mudrcov od východu, ktorí boli vyobrazení v typických perzských odevoch.
Fascinujúci je už samotný vstup do baziliky Narodenia, cez Dvere pokory. V súlade s názvom, musíte sa hlboko skloniť, aby ste do kostola po jednom vošli. Vchod bol zmenšený až za Osmanov. Podľa jednej verzie preto, aby aj ten najurodzenejší pán musel zostúpiť z koňa. Podľa druhej vraj preto, aby dovnútra nemohli vbehnúť lupiči s kárami.
Hlavný oltár v bazilike Narodenia Pána patrí pravoslávnej cirkvi. Vstup do Jaskyne Narodenia Pána je za oltárom. Jaskyňa Narodenia Pána - má pravouhlý pôdorys, je dlhá 12 metrov a široká 3 metre. Práve v tejto jaskyni sa mala nachádzať maštaľ, kde Mária priviedla na svet Ježiša.
Presné mesto narodenia označuje štrnásťcípa strieborná hviezda v mramorovej podlahe jaskyne s latinským nápisom „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus“.
Kafarnaum
V Kafarnaume, ktoré bolo jedným z najbohatších miest Galilee, keďže bolo situované na dôležitej obchodnej ceste Via Maris, môžeš nájsť Petrov dom a vedľa neho synagógu. Židia vždy stavali novú synagógu na základoch tej pôvodnej a neskoršie vykopávky odhalili čadičové kamene základov z obdobia Ježiša Krista. Tam učil Božie slovo či vyhnal nečistého ducha. Len pár metrov od nej je Petrov dom, v ktorom uzdravil jeho svokru a kde sa zhromaždili také tisíce, že chromého museli ku Kristovi dopraviť cez strechu. Jedna z prvých bohoslužobných budov kresťanskej cirkvi bola postavená práve na základoch Petrovho domu.
Synagóga v Kafarnaume
Jeruzalem
Do Izraela sme sa vybrali nielen preto, aby sme pričuchli k judaizmu a spoznali bližšie židovský svet. Našim cieľom je aj kráčať v Ježišových šľapajách.
Počas našej púte sme mali možnosť navštíviť Jeruzalem, Betlehem, Qumrán, Masadu, Mŕtve more, Jericho, Nazaret, Ein Karem, Haifu, Kafarnaum, Tabghu, horu Tábor a horu Blahoslavenstiev a iné významné miesta a na týchto miestach pocítiť dotyk dejín našej spásy. Každého chytil za srdce moment, keď sa mohol dotknúť „hviezdy“ symbolizujúcej narodenie Jeižška v Bazilike Narodenia Pána v Betleheme, alebo stáť na Golgote v Bazilike Božieho hrobu v Jeruzaleme pri skale, do ktorej bola zasadená päta kríža, na ktorom prelial za nás P. Ježiš svoju krv, alebo v samotnom Božom Hrobe, či sa prejsť po krížovej ceste po „Via Dolorosa“, alebo byť na mieste, kde pán Ježiš na Kvetnú nedeľu vstúpil do Jeruzalema - v Betfage (Dome fíg) na Olivovej hore.
Chrámová hora v Jeruzaleme
Olivová hora - Pán Ježiš na Olivovej hore Krvou potil a prežíval posledné hodiny pred zajatím. V Jeruzaleme na hore Sion nájdeme miesto jej „usnutia“ - Dormicion a prázdny hrob Panny Márie neďaleko Getsemanskej záhrady, kde stojí majestátna Bazilika Agónie ( alebo Bazilika Národov). Ďalším silným zážitkom je návšteva Kostola Sv. Petra v Galikantu v Jeruzaleme, na mieste veľkňazovho domu Kajfáša, kde Peter tri krát zaprel svojho Majstra. Na už spomínanom Sione nemôžeme zabudnúť na miesto, kde P. Ježiš jedol veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi pri Poslednej večeri vo Večeradle. Na tomto mieste ustanovil sviatosti : kňažstva, Eucharistie a zmierenia. Každý pútnik sa zastaví na Olivovej hore, kde sa môže pokochať pohľadom na panorámu starého mesta, Údolie Cedron a židovský cintorín.
Žiadny pútnik tak isto nevynechá ani návštevu Západného múru, zvyšku hradieb, ktorými Herodes obklopil chrámové návršie, známeho pod názvom Múr nárekov. Tu sa Židia chodia 24 hodín denne modliť (muži oddelene od žien) a očakávajú príchod Mesiáša. Muži musia mať pokrývku hlavu tzv. kippu alebo klobúk a oblečení sú v čiernom obleku, fraku či dlhom kabáte. Ako symbol zasvätenia Bohu si muž nesmie strihať ani holiť vlasy nad ušami, preto niektorí ortodoxní Židia nosia na boku akoby dlhé vrkoče. Dominantou mesta je Omarova mešita (alebo Dom Skaly) na chrámovom návrší s kupolou pokrytou zlatom, ktorá patrí ku trom najposvätnejším miestam islamu.