Putovanie človeka na posvätné miesta má hlboké korene už v staroveku. V kresťanskej tradícií sa najčastejšie putovalo k Božiemu hrobu do Jeruzalema a ku hrobom apoštolov, najmä do Ríma. Na prelome 1. tisícročia sa začali formovať mariánske kultové miesta pri kostoloch európskych miest, do ktorých sa prinášali relikvie a obrazy zo Svätej zeme a z Byzancie.
Medzi najvýznamnejšie kultúrno-historické pamiatky v Topoľčanoch patrí rímsko-katolícky kostol. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o kostole je z roku 1285, kedy sa kostol uvádza ako fília podzoborského kostola sv. Martina. Kostol i faru v priebehu 13. až 15. storočia spravovali benediktíni. Nie je presne známe, komu bol kostol pôvodne zasvätený.
Avšak z roku 1559 sa z kanonickej vizitácie dozvedáme, že v Topoľčanoch bol v dobrom stave kostol sv. V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol. Mesto sa veľmi rýchlo obnovilo, avšak po ukončení týchto prác vypukol ešte väčší požiar, pri ktorom bolo zničené celé mesto. Od týchto čias, ako pamiatka na tieto katastrofy, sa stal patrónom mesta sv. Florián.
Pri tomto požiari bol znovu postavený barokový kostol, v roku 1740 vysvätený Žigmundom Berényim. Dnešný vzhľad kostola však pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby ukončenej v rokoch 1792 až 1802. Nový kostol zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie. V roku 1802 po ukončení všetkých stavebných úprav a vybavenia interiérov kostol posvätil belehradský biskup a prepošt ostrihomskej kapituly Jozef Vildt.
V roku 1634 grófka Katarína Forgáčová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva 4 prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva. Kardinál Ján Sczitovszky prišiel 15. augusta 1854 sochu posvätiť. Pri tejto príležitosti sochu korunoval a osobitným dekrétom vyhlásil farský kostol za mariánsku svätyňou.
Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma a padal sneh keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov. Keď prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli.
Na otázku p. farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky.“ „Šľahni ju bičom“, hovorí mu farár. Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu a kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Záhadná pani hneď zmizla. Keď prišiel farár domov ochorel a onedlho zomrel. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes.
Kočiš farára prišiel k topoľčianskemu richtárovi a vyrozprával mu všetko, čo sa prihodilo. Chýr o tom sa hneď rozletel po celom kraji a zástupy sa hrnuli zo všetkých strán. K 19. stor. sa viaže aj história topoľčianskej kalvárie. V súvislosti so vzrastajúcim významom mariánskej úcty v Topoľčanoch a okolí, a významom pútnického miesta, sa stala aktuálna požiadavka postaviť na dôstojné miesto reprezentačný súbor objektov predstavujúcich jednotlivé zástavky krížovej cesty .
A tak v rokoch 1853 - 56 bolo postavených 14 kaplniek krížovej cesty a v strede kalvárie jej dominanta - kaplnka Panny Márie so studničkou. Výstavba bola spojená s veľkou podporou veriacich a občanov mesta, ktorí sa finančne a materiálne podieľali na tejto stavbe. Dňa 28.septembra 1856 je posvätil novomestský prepošt Jozef Barinay za účasti 20 tisíc veriacich. Dominantná kaplnka Panny Márie v strede svahu má nad vchodom k prameňu na fasáde umiestnenú kamennú platňu z červeného mramoru s vrytým nápisom viažucim sa k vzniku kalvárie. Na vrchole svahu, nad celým areálom , je umiestnený murovaný baldachýn, kryjúci zrejme staršiu plastiku Krista na kríži, z ktorého zadnej strany je monumentálna pieskovcová socha piety.
Pieta pochádza z dielne známeho sochára Fraňa Štefunku. Na tom, že sa tento zámer podaril v nevšednej hodnote a kráse, mal nemalú zásluhu topoľčiansky dekan Vincent Kubica. V rokoch 1990 bola topoľčianska kalvária predmetom činnosti vandalov a dostala sa do veľmi neutešeného stavu. Nezištnou zásluhou Dr. Dorušáka , topoľčianskeho kanonika , bola uskutočnená komplexná obnova kalvárie a jej okolia . Výročná púť sa v Topoľčanoch koná okolo slávnosti Nanebovzatia Panny Márie (15.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch
Okrem Topoľčian, aj ďalšie lokality na Slovensku sa pýšia bohatou históriou pútnictva:
- Nitra - Kalvária: S románskou stavbou a prvým zápisom o kostole Matky Božej z roku 1248, je to miesto s hlbokými historickými koreňmi.
- Skalka: Najstaršie pútnické miesto na Slovensku, spojené so svätými Andrejom-Svoradom a Benediktom.
- Hronský Beňadik: S relikviou Kristovej Krvi a legendou o kráľovi Gejzovi, ktorý založil benediktínsky kláštor.
- Topoľčianky: Pútnické miesto zasvätené Karmelskej - Škapuliarskej Panne Márii.
Tieto miesta svedčia o hlbokej náboženskej tradícii a kultúrnom bohatstve Slovenska. Každé z nich má svoju jedinečnú históriu a legendy, ktoré priťahujú pútnikov a návštevníkov z celého okolia.
Ďalšie zaujímavé miesta v okolí Topoľčian:
- Kaštieľ v Oponiciach
- Ranč Y Solčany
- Oponický hrad
- Krytá plaváreň Topoľčany
- Letné kúpalisko Topoľčany
- Ranč pod Babicou Bojná
Oponický hrad
Tieto miesta ponúkajú rôznorodé možnosti pre rekreáciu, oddych a poznávanie histórie a kultúry regiónu. Či už hľadáte relax v prírode, športové aktivity alebo kultúrne zážitky, okolie Topoľčian má čo ponúknuť pre každého.
Veriaci putujú do Hronského Beňadiku, aby našli pokoj, uzdravenie a silu aj vďaka Relikvii Kristovej Krvi. Relikviou je kúsok z Veronikinej šatky s kvapkami Kristovej Krvi, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matejovi Korvínovi a ten za dôstojné miesto uloženia relikvie uznal Hronský Beňadik.
O vzniku tohto starého kláštora hovorí stará legenda. Podľa nej sa kráľ Gejza, ktorý veľmi rád poľoval v okolitých lesoch na divokú zver, stretol s istým človekom. Niektoré pramene hovoria, že to bol jeho príbuzný Šalamún, iné, že sa mu len podobal. Kráľ Gejza bol týmto stretnutím taký dojatý, že založil na tomto mieste benediktínsky kláštor a hneď ho aj obdaroval značným majetkom. Tak hovorí legenda, ale skutočné dejiny sú trochu iné.
Toto pútnické miesto utrpelo veľa i počas komunizmu, kedy boli zostatky kláštora barbarsky ruinované. K obnoveniu došlo až po r. 1989 a dnes sú využívané obe časti, tzv. Veľká Skalka (bývalý kláštor) i tzv. Malá Skalka (kostol sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika) najmä na každoročnej púti okolo 17.
Najstaršie doklady potvrdzujúce osídlenie v tejto oblasti pochádzajú z neolitu - mladšej doby kamennej. Teda človek tu žije už takmer 6000 rokov. Prvá písomná zmienka o existencii slovanských hradíšť je zo 6. - 8. storočia. Historický dokument z 9. storočia ANNALES FULDENSES spomína hradište, úlohou ktorého bolo strážiť horský prechod z Požitavia do Ponitria cez Tríbečské pohorie.
Dňa 17. júla 1224 nitriansky biskup Jakub I. slávnostne posvätil jaskyňu na Skalke, v ktorej žili svätí pustovníci a kde sv. Benedikt zomrel mučeníckou smrťou. Rovnako tu bolo založené opátstvo sv. Benedikta a postavený Benediktínsky kláštor s kostolom. Neskôr bolo toto miesto zverené Jezuitom, ale po zrušení jezuitského rádu bol kláštor i kostol opustený a postupne chátral.
V r. 1853 sa hlavne pričinením trenčianskeho farára Ľudovíta Stáreka zrúcaniny čiastočne obnovili. Dňa 17. júla 1853 na sviatok našich svätcov bol novo opravený kostolík, za účasti množstva pútnikov, vysvätený. Odvtedy sa na tento sviatok, alebo na nasledujúcu nedeľu schádzajú každoročne pútnici k úcte sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta na tomto mieste. postavením nového kostola na Skalke nad riekou Váh. Tento kostol bol postavený vďaka zbierke amerických a domácich Slovákov. Posviacka sa konala 12.
TOP 8 - Najkrajších miest v Topoľčanoch, ktoré musíš Navštíviť!
Kalvária v Topoľčanoch
tags: #kamen #pri #kostole #v #topolcanoch