Kláštor pod Znievom: História a pamiatky

Kláštor pod Znievom, nenápadná dedinka v Turčianskej záhradke na úpätí Lúčanskej Malej Fatry, je miestom s bohatou históriou a krásnou prírodou. Obec sa pýši bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok, ktoré lákajú návštevníkov z celého Slovenska i zahraničia.

Panoráma obce Kláštor pod Znievom so Znievskym hradom v pozadí

Historický prehľad

Kláštor pod Znievom je jedna z najstarších obcí v regióne Turiec. Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1113 a je zaznamenaná v Zoborskej listine kráľa Kolomana I. Vtedy sa spomína ako Vila Sancti Ipoliti (osada sv. Hypolita) podľa cirkevného patróna. Osada sa vyvinula z podhradia hradu Turiec - Zniev.

Názov tejto obce je úzko spätý s napätím medzi pohanstvom a kresťanstvom, ktoré sa odráža v jej vývoji. V blízkosti pôvodných pohanských osád a kultových miest vznikli obce, ktoré mali potlačiť pohanský kult a presadiť kresťanstvo. V Turci takto vznikol Kláštor pod Znievom, aby eliminovali osady Modly pri Martine, Veščany (dnes Valča), kde bývali veštci, či Háj pri Turčianskych Tepliciach.

V druhej polovici 13. storočia dostala mestské práva a vyvíjala sa ako zemepanské mestečko. Mešťania mali právo variť pivo a páliť lieh. Tunajší olejkári sa dostali až do Ruska, Poľska, Perzie a na Kamčatku. Farský kostol je zasvätený sv. Mikulášovi. Neskôr sa v Znieve začala výroba papúč, vznikla zámočnícka dielňa a malá továreň na výrobu konfekcie. Zniev má aj svoje európske prvenstvo. Získal ho v roku 1578, odkedy tu pôsobila prvá botanická záhrada liečivých rastlín.

Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku Kláštora pod Znievom bola existencia cesty vedúcej cez Diel (nad dnešným Vríckom) v pohorí Žiar, ktorá spájala kotlinu pri hornom toku rieky Nitry so širokou kotlinou rieky Turca a prechádzala práve územím našej obce. Už v tomto čase sa v Turci usadili zoborskí benediktíni, ktorých panovník aj hmotne dotoval.

Hraničná listina kráľa Kolomana z roku 1113 uvádza jediný majetok a to ”Villa sancti Ypoliti”, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Túto skutočnosť môžeme považovať za dôkaz centra väčšej občiny na území Kláštora pod Znievom už na prelome 10. - 11. storočia.

Premonštrátsky kláštor

Z prvého sa dozvedáme, že obec dostala meno od kláštora, ktorý tu bol založený. Belo IV. sa rozhodol založiť pod Turčianskym hradom kláštor Panny Márie pre rehoľu premonštrátov, ktorého založenie sa podľa známej kráľovskej listine datuje približne do obdobia roku 1251. Usídlenie sa rehole premonštrátov (v tej dobe známej v celej západnej Európe) a vybudovanie kláštora Panny Márie v Turci bolo požehnaním pre celý tento kraj stredného Slovenska.

Premonštrátski mnísi v duchu programu svojej rehole pracovali nielen na zúrodnení ľudských duší, ale i na zúrodnení kraja, v ktorom sa osadili. Vysušovali močiare a takto získanú pôdu menili na úrodné role. Vyrubovali alebo vypaľovali neprehľadné lesy a na ich miestach zriaďovali lúky, role a záhrady. V rámci svojich kompetencií premonštráti plnili v cirkvi aj staviteľskú funkciu.

Už v 13. storočí začala svoju činnosť staviteľská gotická škola, ktorá najskôr v Znieve vystavala budovy kláštora, prepoštského a farského kostola a neskôr vybudovala kostoly v Turci. Výsadné postavenie získal Zniev od roku 1251, kedy tu bol ustanovený konvent s právomocou hodnoverného miesta (locus credibilis). Obvod konventu zahŕňal komitáty Turiec, Orava, Liptov, Zvolen, Trenčín a plnil funkciu neskorších štátnych notárov a pozemkovoknižných úradov.

Znievsky hrad

Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej, čo okrem iných historických súvislostí dokazuje i skutočnosť, že len veľmi krátko po odchode Tatárov Belo IV. dňom 29. január 1243 datuje jednu svoju listinu ”apud castrum Turuz” - čiže „na hrade Turiec“, čo bol pôvodný názov hradu Zniev (od ktorého sa odvodil názov regiónu Turiec).

Postupom času jeho význam upadal a postupne sa dostal do držby prepozitúry (slúžil v prvom rade ako miesto, ktoré v prípade hrozieb malo slúžiť ako úkryt ľuďom zo širokého okolia, napr. v roku 1433, kedy husitské vojská spustošili dolnú časť Turca vrátane dnešného Martina).

V 15.storočí sa stal sídlom panstva Zniev, ktoré bolo vyňaté z právomoci turčianskej župy. Na panstve sa rozvíjalo dobytkárstvo, salašníctvo, lesné a poľné hospodárstvo, lov a rybolov. Už na začiatku 14. storočia vznikla v Znieve kláštorná stredná škola, ktorá poskytovala aj vyššie vzdelanie. V týchto tradíciách pôsobila aj vyššia teologická škola (ktorá bola genézou Trnavskej univerzity). Na začiatku 18. storočia vznikla v Znieve čoskoro chýrečná umelecko-rezbárska škola, jediná v súdobom Uhorsku. Mestečko Zniev sa zlatými písmenami zapísalo do národných dejín v roku 1869 založením prvého slovenského katolíckeho patronátneho gymnázia.

Gymnázium v Kláštore pod Znievom

V rokoch 1869-1874 tu bolo slovenské patronálne katolícke gymnázium, neskôr štátny maďarský učiteľský ústav. Riaditeľom gymnázia bol Martin Čulen. Ako profesori tu pôsobili Samuel Zachej, Gabriel Zaymus, Matej Korauš. Gymnázium vychovalo viacerých predstaviteľov slovenského národného života, pracovníkov v oblasti národnej kultúry. Gymnázium bolo zrušené v roku 1874.

Gymnázium v Kláštore bolo najmladšie spomedzi prvých troch slovenských gymnázií po Revúcej a Martine. Zo študentov znievskeho gymnázia vynikli budúci spisovatelia Anton Bielek a Ferko Urbánek. Znievske gymnázium navštevovalo počas jeho existencie 669 žiakov, martinské 671 a revúcke 566 žiakov.

Olejkárstvo

V roku 1732 dovolil prepošt obyvateľom mestečka postaviť pivovar a variť pivo, čím sa potvrdil mestský charakter Kláštora pod Znievom. Do popredia sa dostávala výroba olejov a olejčekov (zachoval sa tlačený receptár, v ktorom nachádzame 26 liekov pre ľudí a 5 pre dobytok). Olejkárstvo sa v neskoršom období stalo významným obchodným artiklom, s ktorým sa neobchodovalo len v rámci územia vtedajšieho Uhorska, ale turčianski olejkári podnikali i v ďalekom Rusku, Nemecku, Švédsku či iných európskych krajinách (v roku 1786 sa hovorí o približne 3000 olejkároch zo stolice Turčianskej).

Práve dŕžavie kláštorskej prepozitúry sa považuje za kolísku slávneho obdobia olejkárov, keďže výraznejší rozmach tohto odvetvia súvisel práve s príchodom jezuitov a ich vedomostí. Táto činnosť mala zásadný vplyv na charakter mestečka, ktoré sa transformovalo viac z poľnohospodárskej na mestskú, obchodnícku komunitu.

Turistické zaujímavosti

Kláštor pod Znievom ponúka návštevníkom množstvo zaujímavostí a pamiatok:

  • Zrúcaniny hradu Zniev: Pochádzajú z 13. storočia z čias kráľa Belu IV, kedy bol centrom kráľovskej rodiny.
  • Kláštor premonštrátov: Z polovice 13. storočia.
  • Kláštorný kostol premonštrátov zasvätený Panne Márii: Zo začiatku 13. storočia, renesančne upravený.
  • Farský kostol zasvätený sv. Mikulášovi: Z roku 1250. Vnútorné zariadenie je zo 16. storočia.
  • Kostol na kalvárii: Z roku 1728, renovovaný v roku 1816.
  • Rímskokatolícka fara: Postavená v barokovom slohu z roku 1726.
  • Budova matičného gymnázia z roku 1874: Dnes sa tam nachádza pamätná izba.

Bohatá kultúrna história obce je uchovávaná v malom miestnom múzeu - v Pamätnej izbe, ktorá vznikla v roku 1969 pri príležitosti osláv 100. výročia, vtedy už 10 rokov neexistujúceho, znievskeho gymnázia. Pamätná izba je situovaná v hornej časti obce pri farskom kostole. Izba ukrýva vzácne artefakty z čias 18. storočia. V múzeu je prezentovaná expozícia liečivých rastlín a replika olejkárskej skrinky.

Návštevníci môžu obdivovať aj artefakt z 18. storočia pochádzajúci z umelecko-rezbárskej školy, ktorým je rozložený nábytok - spálňa z umelecko-rezbárskej školy, ktorá bola v 18. storočí jedna z mála v strednom Uhorsku. Ďalšou vzácnosťou sú aj výročné správy z bývalého gymnázia.

Pri záujme skupín je potrebné sa ohlásiť počas pracovných dní na Obecnom úrade v Kláštore pod Znievom, najlepšie telefonicky na čísle 043/49 33 100.

Kalvária v Kláštore pod Znievom

Z hustého borovicového porastu na pahorku vyčnieva útla veža kostola. Areál kalvárie v Kláštore pod Znievom bol vybudovaný začiatkom 18. storočia, kedy miestny farár postavil aj kostol sv. Kríža - jeho dominantu. V roku 1816 dal kostol opraviť biskup Jozef Kluch a celý areál sa postupne dobudoval v 20. storočí.

Výhľad z kostola sv. Celý areál je ohradený múrom s tromi vstupmi a šiestimi (pôvodne siedmimi) kaplnkami. V nich sú umiestnené výjavy malieb z krížovej cesty, chránené železnou mrežou v tvare kríža. Kostol je postavený v barokovom slohu. Nachádza sa v ňom oltár z 18. storočia, ktorý zobrazuje výjav kladenia Ježiša Krista do hrobu. Po bokoch sú aj sochy Panny Márie, sv. Jána evanjelistu, sv. Kataríny a sv. Barbory. Steny kostola zdobia aj štyri veľké obrazy Krížovej cesty od majstra Jozefa Božetecha Klemensa z roku 1877 - olejomaľby na plechu.

Ak sa rozhodnete cestovať z Turčianskych Teplíc vlakom, tak vás iste poteší priame vlakové spojenie až do Kláštora pod Znievom (vlakové spojenie smerom na Martin). Trasa začína v obci pri cintoríne. Odtiaľ môžete ísť buď miernym kľukatým chodníkom popri jednotlivých kaplnkách krížovou cestou, alebo po turistickom chodníku po zelenej značke smerom na vrch Zniev. Tu odbočíte doľava a bránou vojdete do areálu kalvárie.

Každoročne sa tu koná púť na sviatok Povýšenia Kríža s procesiou z farského kostola sv.

Kalvária Kláštor pod Znievom

Súčasnosť obce

Kedysi významné mesto, dnes trošku zabudnutá obec na Turci, kde história dýcha na každom kroku a jej občania si ju hrdo pripomínajú. Svoju pečať tu zanechali jezuiti, neskôr i významní národovci a spisovatelia. Dnes je Kláštor pod Znievom obľúbenou destináciou pre turistov, ktorí hľadajú pokoj, krásnu prírodu a bohatú históriu. Obec má asi väčšina z nás zafixovaný ako pútnické miesto.

Nad obcou sa nachádza kalvária s Kostolom sv. Kríža, hneď pod ňou Kaplnka sv. Huberta a vedľa Lurdská kaplnka. Miestni hovoria, že najkrajšie je v obci na jar, keď je všetko zelené a rozkvitnuté.

Okrem bohatej histórie je Kláštor pod Znievom známy aj vďaka činnosti občianskeho združenia Dobrý Pastier, ktoré v obci pôsobí od roku 2008. V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku.

V Kláštore pod Znievom bude v auguste púť, ktorú založili jezuiti na podporu úcty k Panne Márii ešte v 17. storočí.

Významné osobnosti

V Kláštore pod Znievom pôsobilo a študovalo mnoho významných osobností:

Osobnosť Pôsobenie/Štúdium Význam
Martin Čulen Riaditeľ gymnázia Významný národný buditeľ
Samuel Zachej Profesor na gymnáziu Významný národný buditeľ
Gabriel Zaymus Profesor na gymnáziu Významný národný buditeľ
Matej Korauš Profesor na gymnáziu Významný národný buditeľ
Anton Bielek Študent gymnázia Spisovateľ
Ferko Urbánek Študent gymnázia Spisovateľ
M. Kukučín Študent učiteľského ústavu Spisovateľ
J.G. Tajovský Študent učiteľského ústavu Spisovateľ

tags: #kaplnka #klastor #pod #znievom