Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. Mesto má viac ako 40 kostolov, ktoré svedčia o duchovnom a kultúrnom dedičstve tohto regiónu.
Medzi týmito sakrálnymi stavbami vyniká Kapucínsky kostol, známy aj ako Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho, alebo jednoducho Františkánsky kostol. Je to druhý najstarší kostol v Košiciach po Dominikánskom kostole.
Na potulke uvidíte aj to, čo nevidíte, aj keď sa na to pozeráte.
Dominikánsky kostol Košice
Milan Kolcun sprevádza v piatok (2. marec) o 14:00, 14:30 a 15:00, v sobotu (3. marec) o 10:00, 10:30, 13:00, 13:30, 14:30 a 15:00 a v nedeľu (4. marec) o 12:00, 12:30, 13:00, 14:00 a 15:00. Zoltán Balassa sprevádza v sobotu po slovensky o 12:30 a po maďarsky o 14:00. V nedeľu o 13:30 po maďarsky a 14:30 po slovensky. Začiatok každej potulky je pred Seminárnym kostolom, Hlavná 81.
Základné informácie a zaujímavosti
- Oproti Dómu sv. Alžbety je dlhší o viac než osem metrov.
- Kedysi mal prívlastok aj "vojenský" kostol.
História kostola
Pôvod a gotické obdobie
Dátum začiatku výstavby chrámu na tomto mieste nie je presne známy. Vieme, že tu stál kostol, ktorý vyhorel, a v roku 1333 páni z Perína (Perényiovci) dali postaviť súčasnú stavbu v gotickom štýle na ruinách starého chrámu. Patrocínium (zasvätenie patrónovi) patrilo sv. Mikulášovi. Výstavbu dokončili až v roku 1405.
S datovaním príchodu františkánskeho rádu do Košíc sú trochu problémy a nejasnosti. Barokový historiograf Ladislav Thuróczi ho vkladá do roku 1283, čo však nevieme ničím doložiť, zato však vieme, že spomenutý Thuróczi je nespoľahlivý historický prameň.
Maďarský historik Karácsonyi kladie teda počiatky stavby františkánskeho kostola v Košiciach do roku 1390, čo je vcelku akceptovateľný názor. Prvý raz je tento kostol výslovne spomenutý v pápežskej bule Bonifáca IX. z 9. marca 1402, z ktorej vyplýva, že kostol františkánov je ešte nedokončený.
Kostol františkánov bol síce prostou, ale veľmi pôsobivou stavbou, do ktorej sa zmestilo až 2000 veriacich a je dodnes asi najdlhším kostolom v Košiciach - v tomto parametri predčí aj Dóm svätej Alžbety.
V rokoch 1980 až 1981 sa robil na jeho fasáde pamiatkový výskum, pričom boli objavené zvyšky pôvodnej plastickej výzdoby západného portálu kostola. Objavené sošky boli zaradené do obdobia takzvaného "krásneho slohu" v gotike, ktorý u nás prevládal na prelome 14. a 15. storočia a boli takej kvality, že viedli k domnienke, že stavebná huta, pracujúca na výstavbe tohto kostola, neskôr prešla na rozbiehajúcu sa stavbu Dómu svätej Alžbety, kde vytvorila plastickú výzdobu portálov brán.
Obdobie reforácie a vojenské využitie
Rok 1556 bol pre Košice katastrofický, keďže pri požiari vyhorelo takmer celé centrum vrátane Dómu sv. Alžbety, Urbanovej veže a Kostola sv. Mikuláša. Ten na rozdiel od iných stavieb ostal neopravený a zriadili v ňom vojenský sklad. V rokoch 1600 až 1640 sa počas reformácie dostal do vlastníctva protestantov.
Návrat katolíkov a funkcia katedrály
V roku 1640 sa vrátil katolíckej františkánskej reholi. V rokoch 1650 až 1671, keď Jáger dobyli tureckí dobyvatelia, sa jágerský biskup premiestnil so svojím úradom do Košíc. Z pôvodného kostola sv. Mikuláša bola opravená iba svätyňa, v ktorej slúžil biskup svoje omše. V tomto období bol kostol v pozícii katedrály.
Baroková prestavba a ďalšie požiare
Po neskoršom návrate katolíkov (teda i františkánov) sa začalo s opravou kostola a zasvätili ho sv. Antonovi Paduánskemu. Rekonštrukčné práce sa konali v rokoch 1718 až 1724 a kostol získal terajšiu barokovú podobu. V roku 1778 ho však postihol ďalší požiar, pri ktorom sa roztavili štyri zvony aj vežové hodiny.
Zrušenie rádu a seminárny kostol
Keď cisár Jozef II. rozpustil rády žobravých mníchov, v Košiciach zanikol aj rád Františkánov. V roku 1804 vzniklo v Košiciach biskupstvo, ktoré vyžadovalo vlastný seminár. Týmto bol poverený Sebald Swoboda a tak sa tento kostol stal seminárnym. Počas napoleonských vojen bol však obsadený a opäť slúžil ako vojenský sklad.
Opätovná funkcia katedrály
V 19. storočí, počas opravy Dómu sv. Alžbety, sa kostol biskupského semináru opäť stal katedrálou.
Krypty Františkánskeho kostola
Zaujímavé podzemie tohto kostola bolo pomerne nedávno, v roku 1997, vyčistené, pričom bola objavená rozsiahla centrálna krypta, na ktorú sa už medzičasom zabudlo. Podľa našich najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov (modernou slovenčinou Perínskych, alebo pánov z Perína).
V kryptách františkánskeho kostola môžeme nájsť podrobný opis v práci pátra Urbana Fridricha, ktorú napísal o františkánskych kláštoroch a vydal v roku 1759. V tom čase mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Z tých väčších prvá bola zriadená pod svätyňou. Túto kryptu rehoľní otcovia s dovolením predstaveného rádu v roku 1559 prehliadli a našli v nej práchnivejúce kosti a rozpadávajúce sa časti odevov.
Do tejto krypty bol 15. júla 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy, ktorý zomrel v Jasove a bol zakladateľom košickej univerzity (Benedikt Kišdy zomrel 22. júna 1660 a bol pochovanbý v kostole jágerskej kapituly 15. júla v Košiciach). Druhá veľká krypta bola uprostred lode. Táto bola zriadená v roku 1723. Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.
Košická mestská rada sa v roku 1771 sťažuje na zápach vychádzajúci z krýpt kostola františkánov, ohrozujúci verejné zdravie, a nakoľko jej právna moc sa na tento kostol nevzťahuje, prosí od miestodržiteľskej rady k tomuto sa vzťahujúce rozhodnutie o náprave. V tom istom roku vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy cirkevnú vizitáciu v Košiciach a obmedzil pochovávanie do krýpt.
Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855. Tohto zosnulého neskôr preniesli do kryptovej kaplnky vybudovanej na Rozálii pre rodinu Horváth Kerndl Dessewffy.
Tabuľka pochovaných vo Františkánskom kostole v rokoch 1729 až 1777
| Rok | Počet pochovaných | Významné osobnosti |
|---|---|---|
| 1729-1730 | 12 | - |
| 1731-1735 | 15 | Generál David Ulheim, Generál František Renaud |
| 1736-1740 | 4 | - |
| 1741-1745 | 1 | - |
| 1746-1750 | 7 | - |
| 1751-1755 | 26 | - |
| 1756-1760 | 5 | - |
| 1761-1765 | 26 | Vrchný župan abovskej župy Anton Čáki, Barón Ján Renaud |
| 1766-1770 | 31 | - |
| 1771-1775 | 27 | - |
| 1776-1777 | 12 | - |
Architektonické a umelecké aspekty
Františkánsky kostol má dosť veľa zhodných rysov s Dómom sv. Alžbety. Týkajú sa historickej, i umeleckohistorickej stránky. Mnohé gotické detaily, ktoré sa na kostole zachovali dodnes, tomu nasvedčujú. Keď neskôr kostol prestavovali v barokovom štýle, podieľal sa na jeho sochárskej výzdobe chýrny Šimon Grimming.
Teoreticky by mali byť františkánske kostoly prostejšie, ako dominikánske. No napriek tomu je to v Košiciach opačne, aj keď musíme povedať, že gotickú podobu dominikánskeho kostola nepoznáme, no pravdepodobne bola skromnejšia.
Dnes je Seminárny kostol sv. Antona Paduánskeho (Františkánsky kostol) významnou sakrálnou pamiatkou Košíc, ktorá svedčí o bohatom duchovnom a kultúrnom dedičstve mesta.
tags: #kapucinsky #kostol #kosicceostoly #kosice