Mariánska hora v Ľutine: História a význam pútnického miesta

Ľutina, mariánske pútnické miesto, sa nachádza len 27 km od Prešova, sídla Prešovského arcibiskupstva, smerom k Starej Ľubovni, v blízkosti mesta Sabinov. Leží na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka. Toto miesto je významné pre gréckokatolíkov na Slovensku a má bohatú históriu spojenú so zjaveniami a budovaním svätostánkov.

Zjavenie na Ľutinskej hore

Tradícia hovorí, že 19. augusta 1851, na sviatok Premenenia Pána (podľa Juliánskeho kalendára), sa Zuzane Fekete zjavil na Ľutinskej hore biskup podobný svätému Mikulášovi. Išla zbierať huby so svojimi troma deťmi. Na mieste, kde dnes stojí Kaplnka sv. Mikuláša s prameňom Svätý kríž, sa jej zjavil biskup a karhajúcim hlasom ju napomenul, že v taký veľký sviatok má byť v chráme a nie zbierať huby.

Svätec jej povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby? Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Nechce sa zúčastňovať svätej liturgie a namiesto chvál svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť svätý kríž. Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi.“ Potom svätec zmizol.

Deti nič nevideli, ale boli prestrašené. Svätec sa jej zjavoval aj na ceste a v lese, aby splnila jeho príkazy. Povedal jej, že ak nepostavia na určenom mieste kríž, onemie. Nakoniec sa Zuzana odhodlala povedať všetko miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi, ktorý jej spočiatku neveril.

Uzdravenie a výstavba kríža

Jedného dňa sa Zuzane doma opäť zjavil svätec s posledným upozornením. Následne onemela, čo potvrdili aj traja lekári, ktorí zistili, že je telesne a duševne zdravá. Otec Rojkovič sa rozhodol dať urobiť kríž a postavil ho tam, kde to podľa Zuzany svätec prikázal. Sám ho čoskoro posvätil. Pri posviacke Zuzana zvolala zreteľným hlasom: „Opäť ho vidím“. Otec Rojkovič ju upokojil so slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím“.

Výstavba kaplnky Panny Márie

Po týchto udalostiach sa Zuzane opäť zjavil svätý Mikuláš a požiadal ju, aby odovzdala otcovi duchovnému odkaz, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Panne Márii. Na dôkaz im dal Mariánsku ikonu. Táto udalosť pomohla ľuďom uveriť v zjavenia. Nasledovalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom, ktoré výsledky poslali do Ríma.

24. mája 1855 pápež Pius IX. udelil odpustky veriacim, ktorí navštívia tento chrám. Po tomto schválení sa začala celoštátna zbierka na stavbu kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky (Nanebovzatia Panny Márie). Ľudia putovali cez Viedeň, Budín, Transilvániu a Podkarpatsko. Každý prinášal zo sebou kamene, z ktorých potom postavili kaplnku a oporný múr pod ňou. Množstvo pútnikov v tých časoch dosahovalo 55-60 tisíc.

Ďalší rozvoj pútnického miesta

Prvá oficiálna púť sa v Ľutine uskutočnila v roku 1855 po vydaní Apoštolského bréve pápeža Pia IX. V roku 1878 sa vybudovali kaplnky Sv. Anny a Sv. Kríža a v roku 1930 kaplnka sv. Mikuláša nad prameňom vody na mieste prvého zjavenia.

• Kaplnka Sv. Anny: Počas púti sa tu slávili molebeny za zdravie a požehnanie veriacich.
• Kaplnka Sv. Kríža: Tu sa konali panychídy za zosnulých.

Do roku 1865 bola Ľutina filiálkou farnosti Hanigovce a v spomínanom roku tu bolo prenesené sídlo farnosti. V roku 1896 sa pristúpilo k vybudovaniu nového chrámu, dnešnej baziliky, ktorá bola dokončená a posvätená v roku 1903.

Narušenie a obnova pútnickej tradície

Pútnickú tradíciu narušila násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. V rokoch 1950-1968 sa zastavili gréckokatolícke mariánske púte. V roku 1968 bola znovu obnovená činnosť cirkvi a počet pútnikov sa začal opäť zväčšovať.

V rokoch 1981-1984 sa veriacim podarilo urobiť generálnu opravu chrámu. Autorom vnútornej maľby, okien, bohostánku a ikôn vo svätyni je akademický maliar Mikuláš Klimčák. Ostatné zariadenie interiéru navrhol Ing. Arch.

Povýšenie chrámu na Baziliku Minor

V roku 1988 Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil chrám a priľahlé objekty na hodnosť BAZILIKA MINOR.

JÁN PAVOL PP. Medzi vynikajúce stavy prešovskej eparchie v Československu právom sa zaraďuje farský chrám Panny Márie Nanebovzatej v Ľutine, umelecky vyzdobený, ku ktorému veriaci eparchie a susedných diecéz často putujú uctiť si obraz Bohorodičky - Matky Jednoty - a s dôverou prosiť o jej nebeskú pomoc.

Rozšírenie baziliky a úpravy areálu

V roku 2007 sa prvý prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ rozhodol zväčšiť baziliku. Počas prestavby bola rozšírená o dve bočné lode so samostatnými vstupmi. Súčasťou pravej - východnej lode sa stal zrekonštruovaný barokový ikonostas z Chrámu sv. Paraskevy z Novej Polianky z roku 1766.

3. novembra 2010 sa začalo s úpravou bývalého farského sadu, kde vyrástli dve nové kaplnky a dvanásť spovednic. 20. augusta 2011 bol významný aj vďaka tomu, že bazilika bola obohatená o relikviár s relikviou (krvou) bl. V tom istom roku sa začalo s prestavbou Ľutinskej hory a výstavbou Miniskanzenu drevených chrámov.

Februárová fatimská sobota v roku 2012 sa v pútnickej Ľutine začala výnimočne, keď prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v Kaplnke sv. Mikuláša uložil a požehnal relikvie sv. arcibiskupa Mikuláša.

V júli 2013, pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia miestneho chrámu za baziliku minor, bazilika dostala nový šat v podobe rozmerných mozaík Božieho milosrdenstva, svätého Jána Pavla II. a ďalších svätých.

Cesta svetla a Chrám svätej Rodiny

V roku 2015 ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Prešovský arcibikup a metropolita Ján Babjak SJ navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou. Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta.

V roku 2016 mystička Myrna Nazzour zo Sýrie navštívila Ľutinu. O opravu kaplnky svätého Mikuláša pri prameni sa pričinil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ.

Chronológia významných udalostí v Ľutine

tags: #kardinal #dziwisz #na #marianskej #hore