* 22. januára 1924 Bošany (okres Partizánske) - † 24. októbra 2015 Nitra
Ján Chryzostom kardinál Korec, J. Em., emeritný nitriansky biskup, teológ, humanista, filozof, historik, etik, sociológ, spisovateľ, sa narodil 22. januára 1924 v Bošanoch, v obci ležiacej pod Tríbečskými vrchmi, severovýchodne od mesta Topoľčany v okrese Partizánske.
Dokument rozhovor Kardinala Jana Chryzostoma Korca na STV 1 rok 2001
Vstup do rehole a štúdiá
Dňa 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov - Spoločnosti Ježišovej. Ako externý študent chodil na Gymnázium v Kláštore pod Znievom, kde aj maturoval (1944). Od roku 1945 študoval filozofiu a teológiu na jezuitských inštitútoch v Ružomberku, v Trnave a na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. V Trnave pomáhal ako redaktor v redakcii Posla a Katolícke misie (1948).
Perzekúcia a tajná vysviacka
Po likvidácii reholí a kláštorov v povestnej „barbarskej noci“ z 13. na 14. apríla 1950 ho spolu s rehoľnými spolubratmi internovali v Jasove, potom v Podolínci a Pezinku. Po piatich mesiacoch internovania (v septembri 1950) bol donútený odísť do civilného života. Kňazskú vysviacku prijal tajne v Rožňave 1. októbra 1950 z rúk biskupa Róberta Pobožného.
Po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov bol ako 27-ročný 24. augusta 1951 tajne vysvätený za biskupa otcom biskupom Pavlom Hnilicom (konsekrácia sa uskutočnila na základe rozsiahlych fakúlt Svätého Otca Pia XII. pre naše krajiny). Od biskupského svätenia začal používať rozšírené meno Ján Chryzostom Korec. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne.
Život v ilegalite a väzenie
Po celý tento čas pracoval ako robotník. Pokračoval v civilnom zamestnaní ako úradník v Mototechne (1950 - 1951). V roku 1951 odišiel do Bratislavy, kde pracoval v Priemstave, potom ako robotník v Tatracheme. Pracoval v Ústave hygieny a chorôb práce z povolania (1951 - 1958), odkiaľ ho prepustili (1954). Po mnohých ťažkostiach sa zamestnal ako strážnik v podniku Prefa (1958 - 1959) a údržbár v Chemických závodoch Juraja Dimitrova v Bratislave (1959 - 1960).
V nasledujúcom období venoval svoju starostlivosť študentom teológie a privádzal ich ku kňazskej vysviacke. Pritom neúnavne pôsobil v dušpastierskej činnosti, najmä medzi vysokoškolskou mládežou. Od roku 1958 sa o neho začala zaujímať Štátna bezpečnosť. V predtuche svojho uväznenia tajne vysvätil za biskupa Dominika Kaľatu.
Dňa 11. marca 1960 bol zaistený a 21. mája odsúdený ako vlastizradca - pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, stratu občianskych práv a vypovedanie zo Západoslovenského kraja. Väzenie prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, v Ruzyni, vo Valdiciach pri Jičíne, bol zaradený do tretej nápravnovýchovnej skupiny (na samotkách, od 20. februára 1962 v brúsiarni skla), a v Ilave. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím.
Obdobie normalizácie a disentu
Napriek tomu sa oduševnene zapojil do obnovy náboženského života. Kratší čas pracoval v Družstve invalidov a v podniku Záhradníctvo mesta Bratislave (1968). Pre nález tuberkulózy však nastúpil od 15. júla 1968 na liečenie do nemocnice v Podunajských Biskupiciach, potom vo Vysokých Tatrách (od februára 1969). Po súdnej rehabilitácii a revízii rozsudku bol úplne oslobodený. Získal cestovný pas, a tak sa mu naskytla sa mu možnosť navštíviť Rím.
Vo Vatikáne ho 8. júla 1969 prijal pápež Pavol VI. na osobitnej súkromnej audiencii, na ktorej záver Svätý Otec, na prekvapenie mnohých, odovzdal „tajnému“ biskupovi Jánovi Korcovi oficiálne biskupské insígnie - daroval mu svoj vzácny prsteň, pektorál a dve mitry - po 18 rokoch od vysvätenia za biskupa (verejne ich však mohol použiť až po roku 1989).
Od roku 1970 krátko pôsobil ako duchovný správca Charitného domu v Pezinku a potom u sestier z Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa na Detskej klinike v Bratislave. Jeho rehabilitáciu však roku 1974 zrušili, cirkevný tajomník mu 31. decembra 1974 odňal štátny súhlas na výkon duchovnej služby, a preto pokračoval v práci v rozličných robotníckych povolaniach.
Zamestnal sa ako robotník opäť v Tatracheme (1974 - 1979) v Bratislave, odkiaľ zo zdravotných dôvodov odišiel a našiel si prácu v Kovospracujúcom podniku (1979 - 1982), ako opravár výťahov v Petržalke, a ako pomocný robotník v stolárskej dielni. Na odporúčanie lekárov mu od júla 1982 priznali úplnú invaliditu, do roku 1990 žil na invalidnom dôchodku.
Napriek všetkým ťažkostiam a nátlakom štátnych orgánov nezostal nečinný, pokračoval v stretnutiach s mladými, s rehoľníkmi aj s náboženskými aktivistami, každú voľnú chvíľu vypĺňal apoštolátom v rozličnej forme, ale i bohatou literárnou činnosťou. Nasledovali udalosti „bratislavského Veľkého piatku“ - sviečkovej manifestácie (25. marca 1988), ďalšie ataky ŠtB, hrubým násilím mu zabránili zúčastniť sa na púti v Šaštíne (17. septembra 1988).
Pád komunizmu a biskupská služba
Po zmene spoločenskej situácie r. 1989 sa J. Ch. Korec stal verejnou autoritou nielen pre cirkev, ale aj pre celú spoločnosť. Ako biskupa ho poverili dôležitými službami v miestnej i univerzálnej Cirkvi. Dňa 1. februára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal dátum 6. februára 1990, keď ho Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval za nitrianskeho sídelného biskupa. Správu Nitrianskej diecézy kánonicky prevzal 22. februára 1990 a spravoval ju do 16. júla 2005, potom ako emeritný biskup žil naďalej v Nitre.
Kardinálska hodnosť a úmrtie
Dňa 28. júna 1991 ho v konzistóriu ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála (menovanie ohlásili na všeobecnej audiencii 29. mája 1991) a pridelil mu titulárny kostol sv. Fabiána a Venancia v Ríme. Bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie, ktorému sa dostalo vďaka osobným kvalitám takej cti, že sa stal členom kardinálskeho kolégia. Odvtedy bol členom kongregácie pre Inštitúty zasväteného života a Spoločenstvá apoštolského života, ako aj členom pápežskej komisie pre kultúru.
Od 16. júla 2005 žil ako emeritný biskup v Nitre, býval v podhradí. Zomrel 24. októbra 2015 v Nitre. Po pohrebných obradoch dňa 31. októbra 2015 ho pochovali v dolnej časti Katedrály sv. Emeráma. Kardinál Ján Chryzostom Korec bol služobne najstarším biskupom Katolíckej Cirkvi. Od jeho biskupskej vysviacky v auguste 1951 uplynulo úctyhodných 64 rokov. No z toho iba tretinu mohol biskupskú službu vykonávať slobodne.
Literárna a vedecká činnosť
Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov rímkokatolíckej cirkvi na Slovensku a zaslúžil sa o udržanie, obnovu a povznesenie duchovného života, kultúry a literatúry. Vo svojich dielach sa javil ako teológ, kresťanský humanista, filozof, historik, etik a sociológ. Popri pastoračnej a vedeckej práci bol literárne činný od roku 1943. Jeho knižná tvorba predstavuje vyše 80 titulov, ktoré vyšli vo viacerých vydaniach a sú jedinečnou súčasťou slovenskej kresťanskej literatúry 20. storočia.
Jeho spisovateľská činnosť je obsiahnutá aj v množstve samizdatov a v rozličných časopisoch, ide o diela nábožensko-apologetického, filozoficko-spirituálneho, ontologicko-vieroučného, mariánskeho a kristologického chrakteru, ako aj o práce z oblasti pastoračnej teológie, kresťanskej filozofie a histórie i problematiky náboženského života na Slovensku. V širokej palete jeho diel sa objavujú práce ako aktuálne diskusie s prírodnými vedami, ktoré neraz prekračujú svoju vedeckú kompetenciu, a tým prispievajú k dezinformácii a svetonázorovej mäteži v základných životných otázkach. Ako veľký znalec ľudskej duše sa zamýšľal nad pôvodom človeka a jeho životnou cestou. Súčasne tvoril aktuálne práce, týkajúce sa problémov náboženského života a Katolíckej cirkvi na Slovensku.
V jeho asi šesťdesiatich dielach pomerne veľkého rozsahu má popredné miesto duchovná literatúra. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje trojzväzkové dielo zaoberajúce sa ťažkým obdobím Cirkvi na Slovensku Od barbarskej noci, ktoré preložili do poľštiny, nemčiny, taliančiny, angličtiny a francúzštiny. Veľká časť diela kardinála J. Ch. Korca počas bývalého režimu vyšla v samizdatoch a niektoré rukopisy sa dostali do zahraničia a vyšli knižne v Kanade u slovenských jezuitov v Cambridge, v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, v Rakúsku a v Poľsku.
Od roku 1990 sa stal ak kmeňovým autorom Literárneho týždenníka. Nezameniteľne sa zaslúžil o vznik samostatnej demokratickej Slovenskej republiky, ktorej vytvorenie verejne podporoval po celý čas vrcholiacich národnoemancipačných zápasov slovenskej inteligencie, spisovateľov, občianskych iniciatív, politických strán a hnutí od roku 1989 až do 1. 1.1993, keď Slovenská republika vznikla a bola medzinárodne uznaná. Jej existenciu, rozvoj, kresťansko-humanistickú a demokratickú orientáciu podporoval až do svojho úmrtia. Slovenský národ v ňom stratil jedinečnú charizmatickú osobnosť, obhajujúcu kresťanské a humanistické hodnoty, ľudský život a právo na dôstojnosť človeka bez ohľadu na majetkové pomery, ako aj výnimočného vzdelanca s národným a vlasteneckým cítením.
Ocenenia a uznania
Viaceré univerzity doma i v zahraničí Jánovi Chryzostomovi Korcovi udelili čestné doktoráty, a to:
- Legum doctor - Univerzita Notre Dame v South Bende, Indiana, USA (1986) - ako „prejav úcty opravdivému vzoru kresťanskej odvahy v otázkach ľudských práv“
- Doctor of Humane Letters Honoris Causa - Sacred Heart University Bridgeport, Connecticut, USA (1992)
- Doctor of Humane Letters - The Catholic University of America, Washington, USA (1993)
- Čestný doktorát poľskej univerzity za výsledky vo filozofii a v teológii, najmä v dialógu s marxizmom (2003) - Univerzita kardinála Stefana Wyszyńského, Varšava, Poľsko
- Britskej univerzity - Doctor honoris causa (2014) - Britská univerzita Liverpool Hope.
Ako výnimočná osobnosť získal viaceré vyznamenania za obranu ľudských práv, náboženskej slobody, vedeckú činnosť, osobnú statočnosť, neochvejnú obranu dôstojnosti a slobody človeka, ako aj identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií. Prezident Slovenskej republiky Michal Kováč mu udelil v roku 1995 najvyššie štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy a v roku 1999 prezident Rudolf Schuster Rad Andreja Hlinku I. triedy. V roku 1993 mu udelil prezident Francúzskej republiky François Mitterand vysoké francúzske vyznamenanie Rad čestnej légie II. stupňa.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, mu udelilo striebornú medailu za rozvoj a ochranu ľudských práv (1997), Matica slovenská v Martine Cenu Štefana Moysesa (1994), Pamätnú medailu Štefana Moysesa (1997) a najvyššie matičné vyznamenanie Zlatú medailu MS sv. Cyrila a Metoda (1999).
Niektoré vyznamenania udelené kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi:
| Dátum | Ocenenie |
|---|---|
| 18. 5. 1986 | Univerzita Notre Dame, Indiana, USA - “Čestný doktorát práv” |
| 22. 2. 1992 | Sacred Heart University Bridgeport, State of Connecticut - “Doctor Humane Letters - Honoris Causa” |
| 3. 7. 1993 | Francois Mitterand - prezident Francúzskej republiky “Rad čestnej légie II. stupňa” |
| 12. 11. 1993 | The Catholic university of America, Washington - “Doctor Humane Letters” |
| 16. 12. 1994 | Matica Slovenská, Martin - “Cena Štefana Moyzesa” |
| 31. 8. 1995 | Michal Kováč - prezident Slovenskej republiky “Rad Ľudovíta Štúra I. triedy” |
| 24. 10. 1997 | Matica Slovenská, Martin - “Pamätná medaila Štefana Moyzesa” |
| 10. 12. 1997 | Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Bratislava - strieborná medaila za rozvoj a ochranu ľudských práv |
| 12. 4. 1998 | Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra - “Doctor honoris causa” |
| 3. 9. 1998 | Národné literárne centrum, Bratislava - medaila “Cyrila a Metoda” za zušľachtenie slovenského písomníctva |
| 22. 1. 1999 | Matica Slovenská, Martin - najvyššie matičné vyznamenanie “Zlatá medaila MS sv. Cyrila a Metoda” |
| 6. 10. 2003 | Univerzita kardinála Stefana Wyszyńského, Varšava - čestný doktorát za výsledky vo filozofii a v teológii, najmä v dialógu s marxizmom |
| 26. 1. 2004 | Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra - Zlatá kniha, najvyššie ocenenie univerzity |
| 22. 11. 2004 | Trnavská univerzita, Trnava - “Doctor honoris causa” |
tags: #kardinal #jan #chryzostom #korec