Veľké Dvorany: Historický Pohľad na Obec s Ohľadom na Synodu

Obec s 684 obyvateľmi leží v Podunajskej nížine, na Nitrianskej tabuli, 8 km západne od Topoľčian. Nachádza sa v časti Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Bojnianka, ktorý pramení v horách v chotári Bojnej ako krasový prameň.

Poloha Nitrianskeho kraja na mape Slovenska.

Geografické Charakteristiky:

• Pôda je mäkká a hlinitá.
• Odlesnený chotár tvoria mladotreťohorné uloženiny, pokryté sprašovými hlinami.
• Pôdy sú ilimerizované a hnedozeme, veľmi produkčné.
• Priemerné ročné množstvo zrážok je 600 - 700 mm, podnebie je mierne, stredozemné.

Ročný úhrn teplôt dosahuje do + 10°C a je charakteristický pre južnú časť okresu Topoľčany (do 300 m nadmorskej výšky). Úhrn zrážok sa pohybuje od 550 do 600 mm, pričom približne 60 % zrážok spadne v letnom období a 40 % v zimnom období. Výpar na Nitrianskej pahorkatine presahuje 700 mm ročne, čo spôsobuje ročný deficit 200 - 300 mm zrážok.

Vodné toky trpia nedostatkom humusu, preto je potrebné zabrániť rýchlemu odtoku spôsobenému reguláciou tokov, ako aj jej znehodnoteniu znečistením. Snehová pokrývka trvá v priemere menej ako 100 dní a dosahuje nízku výšku (okolo 25 cm).

Poľnohospodárstvo a Rastlinstvo

V chotári sa v 18. storočí spomínajú vinice, ktoré však boli slabo úrodné a do 19. storočia zanikli. Znovu boli vysadené až v roku 1963 tunajším JRD. Podobne chmeľnice boli vysadené v rokoch 1960 a 1965 za pomoci mesta Žatec miestnymi družstevníkmi. Údaje o pestovaní chmeľu pred rokom 1960 nie sú známe, ale ludanické panstvo oddávna varilo pivo, a je možné, že aj vo Veľkých Dvoranoch sa na tento účel pestoval chmeľ.

Darí sa tu pšenici, jačmeňu a cukrovej repe. Výskyt jarných mrazov zabraňuje rozšíreniu náročnejších teplomilných rastlín. Po roku 1950 boli lúky veľkostatku a roľníkov rozorané a zrušené medze.

Fauna a Životné Prostredie

Odlesňovanie a s ním súvisiaca zmena podnebia a rastlinného krytu spôsobili ústup lesnej fauny z nížin a pahorkatín a postup stepnej fauny. Prenikli sem mnohé živočíchy teplomilnej a ponticko-panónskej fauny. Životné prostredie vodných živočíchov bolo v posledných desaťročiach najviac narušené znečistením a reguláciou potokov. Zanikli viaceré vhodné priestory pre túto skupinu živočíchov a značné zníženie ich počtu, čo najviac pociťujú rybári.

Názvy Lokalít

Chotár obce sa skladá z viacerých lokalít, ako napríklad: Farská, Kameň, Kopidolina, Kruh, Lazy, Letištia, Lúky, Mlynská, Od blesovského, Pláža, Podvornica, Roviny, Selec, Važov háj, Zákruty a Žihľab.

Archeologické NáLezy

Archeologický výskum dokázal osídlenie chotára v neolite - sídlisko volútovej kultúry, ktorej nálezy boli objavené aj v širšom okolí. Medzi nálezmi z doby neolitu sa nachádza kamenný sekeromlat s okrúhlym otvorom. Podobne neolitický kamenný sekeromlat sa našiel v polohe Za majerom. V polohe Lopata sa našlo neolitické dlátko resp. sekerka. V novom vinohrade sa našiel rímsko-barbarský črepový materiál, mazanica, fragmenty ľudských kostí (I. keramika, do 60 cm nálezy kultúry s lineárnou keramikou, z doby laténskej a rímskej (II. sonda).

Črepy sú z hrubšieho materiálu, majú rôzne tvary výčnelkov a úza. Niektoré majú rytú lomenú vlnovku a odtlačok nechta. Ďalší nález predstavuje zlomok hlineného okraja z miskovitej nádoby s tuhovaným povrchom a fragment kamenného sekeromlatu. V polohe vinohrad sa tiež našli nálezy kultúry s lineárnou keramikou (mnoho črepov tenkostennej a hrubostennej keramiky, tehlovočervenej alebo okrovej farby s presekávanými výčnelkami, horizontálnymi úzami, zdobená na tele nechtovaním a vrypmi, jamkami a oblúkovými líniami). Uvedené nálezy svedčia o osídlení územia vo Veľkomoravskom období.

História Obce

Územie bolo osídlené už v praveku. Aj keď menej intenzívne, chotár bol obývaný aj v dobe Veľkej Moravy. V rokoch 906 - 907 do karpatskej doliny vtrhli staromaďarské družiny a rozvrátili Veľkomoravskú ríšu. Centralisticky posilňovali svoju moc a v roku 1000 vzniklo nové štátne zriadenie Uhorsko, ktorého súčasťou sa stal aj chotár obce. Osídlenie vzniklo v dobe ešte nerozdeleného kráľovského majetku v 10. - 12. storočí.

Názvy obcí ako Žihľab, Dvorníky, Dvorany, Dvorec svedčia o tom, že ich obyvatelia boli povinní vykonávať isté služby alebo zhotovovať určité výrobky pre potreby kráľovských hradov a županov. Medzi nálezmi je keramický materiál (črepy tehlovočervenej farby, tenkostenné, jemné, rôzne tvary výčnelkov a úza).

Dvorany patrili k majetkom, ktoré arcibiskup prepustil kapitule. Neskôr sa Dvorany stali kráľovským majetkom, ktorý pred rokom 1244 kráľ Bela IV. daroval Sybislausovi, synovi komesovmu otcovi. K starej rodovej šľachte patrili aj Ludányiovci, ktorí okrem rodového sídla v Ludaniciach v 13. storočí vlastnili aj iné majetky (Veľké Dvorany, Kovarce, Nitrianska Streda a Žihľadince). V roku 1244 túto donáciu potvrdil Sybislausovmu synovi Bogomerovi. V roku 1246 hraničil so zemami Šatitáre a Urmince.

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1285, kedy bola v držbe rodiny Czabai (jedna z vetiev Ludányiovcov). Vo Veľkých Dvoranoch sa usadil Bohumírov syn Sebeslauov, majetok neskôr zdedili jeho synovia Dominik, Bohumír a Ondrej. Počas celého 14. storočia šľachtici prežívali v pomerne skromných podmienkach, väčšinu ich majetku užíval nitriansky arcibiskup. Synovia Czabaia a komes Domenico predali Urmince Sebeslausovmu synovi Andreasovi, ktorý mu vrátil krajinský sudca Lampert z rodu Huntpoznanovcov.

Topoľčianske hradné panstvo vlastnila rodina Čákovcov, ale v roku 1321 po smrti Matúša III. Čáka aj toto panstvo prešlo do rúk kráľa. Týmto spôsobom časť Veľkých Dvorian prešla do rúk kráľa (resp. topoľčianskeho hradného panstva). V roku 1323 kráľ Karol Róbert daroval topoľčiansky hrad županovi Lampertovi. Na konci 14. storočia kráľ začal panstvo prenajímať a v roku 1389 ho daroval Frankovi a Šimonovi Széchényiovcom výmenou za panstvo Šaštín a Černovica. Takto sa Széchényiovci dostali k rozsiahlym majetkom, vrátane dielov aj hradné panstvo v Topoľčanoch (ale bolo to určite skôr).

Husiti a Ich Vplyv

Husiti na naše územie začali prenikať už v roku 1428. Na jeseň v roku 1431 spojené poľné roty sirotkov a táboritov prenikli z Považia cez Turiec do Topoľčianskeho kraja. Ján Tovačovský sa opevnil v Topoľčanoch. V septembri 1433 topoľčiansku posádku posilnili jednotky Jána Tovačovského. Zakrátko husiti vtrhli do okolia Prievidze a na Pohronie, a potom obsadili aj mesto Topoľčany. Husiti neraz navštívili aj Veľké Dvorany, ale hlbšiu stopu medzi obyvateľstvom nezanechali. Sympatie si získali medzi drobným zemianstvom a čiastočne pospolitým ľudom.

Husiti nešírili len svoje učenie, ale hlavne hrôzu a strach kvôli krutému rabovaniu, preto ich učenie na našom území nezakorenilo. Topoľčany sa stali stredisko ich prívržencov, kde sa zhromažďovali. Husiti neraz navštívili aj našu obec. Na konci apríla 1434 Csehovi vojaci zaútočili na hrad Topoľčany, ale dobyť sa im ho nepodarilo. Po vyjednávaniach a vyhrážkach sa hrad dostal do jeho rúk na jar 1435.

Pongrácz nemohol prevziať svoj majetok. Polovicu panstva vlastnil jeho zať Albert Lossonczy so synmi Štefanom a Ladislavom, ale zanedlho hrad obsadili žoldnieri Jána Jiskru z Brandýsa. Keďže Széchényi zomrel bez potomka, v roku 1478 panstvo prešlo do rúk palatína Michala Országha (de Gáth), ktorý zomrel v roku 1482. Jeho syn Ladislav, hlavný kráľovský lovec, panstvo zdedil.

Ludanické Panstvo a Jeho Vlastníci

Ludanické panstvo sa síce behom času zachovalo v pôvodnej veľkosti (Horné Ludanice, Chrabrany, Veľké Dvorany, Urmince), ale jeho vlastníci sa často menili. Ludanické panstvo síce behom času zachovalo v pôvodnej veľkosti, ale jeho vlastníci sa často menili. Počas celého 14. storočia získal Ludanické panstvo od Nitrianskeho biskupa Ladislav Ludányi, Petrov syn. Aj z toho vyplýva, že polovica obce bola v držbe mnohých zemepánov, medzi nimi aj nitrianskeho arcibiskupa. Ludányiovci sa v polovici 15. storočia odsťahovali na Moravu, a tí čo ostali si zmenili mená (Dovorányi, Hábori) podľa obcí, kde bývali. Neskôr sa všetky vetvy znova spojili v jednu rodinu. Medzi ďalších vlastníkov patrili rodiny Méréyovcov a Justhovcov. Ludanické panstvo sa skladalo z obcí Obdokovce, Dvorany nad Nitrou a Ludanice. Horda dediny vyrabovala a nakoniec podpálila. V roku 1475 vdova časť majetkov dala do prenájmu Mikulášovi Davorányimu do čias, kým Ján L. nebude dospelý.

Kráľ Matej daroval Mikulášovi Davoranczkymu (Dovorányi) a jeho synom Jánovi, Petrovi a Jurajovi. Ale konvent v Hronskom sv. Beňadiku 12. marca 1512 vyhlásil, že pri príležitosti uvedenia do majetkov Ludanice (na vymenovaného Petrom Ludányim) v mene Ladislava, syna Hynka Ludányiho a Anny, dcéra Petra Ludányiho proti donácii Petrovi a Mikulášovi Zwkij (Suchý) Dovorani. V prípade, že zomrie bez potomkov, panstvo prejde do rúk Mikuláša, Petra a Juraja Zwkij Doworányiovcov. V listine zo dňa 26. apríla 1512, bol na rozkaz krajinského sudcu Štefana Báthoryho uvedený Juraj Zwky Davanani.

27. apríla 1512 ale kráľ Vladislav II. nariadil, aby do ludanického majetku bola uvedená Anna, vdova chrabrého Jána Cseha a jej syn František. Rodina Csehovcov pochádzala s Čiech, ako to vyplýva z jej priezviska.

Po katastrofálnej bitke pri Moháči 29. augusta 1526 do oslabenej krajiny vtrhli Turci a začala sa ich vyše 150 ročná okupácia väčšej časti Uhorska. Ludanice boli blízko k Turkom, ležalo dosť neďaleko od Ostrihomu, sídla sandžaku. Ale to neznamenalo, že by nepodnikali lúpežné nájazdy aj na naše územie.

V roku 1530 Turci prepadli aj Veľké Dvorany. Odohnali dobytok, odviezli potraviny a veľa ľudí odvliekli do otroctva. Ale v tomto období sa viackrát zmenil majiteľ obce. Kráľ Ferdinand I. 25. januára 1528 daroval všetky majetky Františka Cseha (syna Jána Cs.) a odovzdané Ambrózovi Dolgosovi (de Kozmafalva), jeho bratovi Jánovi so synmi Tomášom a Petrom za ich verné služby kráľovskému dvoru. František Cseh sa pridal na stranu protikráľa Jána Zápoľského a svojimi lúpežnými výpadmi z Trenčianskeho hradu páchal bezprávie.

Rodina Dolgosovcov (de Kozmafalva) pochádzala z Biharskej župy a do Nitrianskej župy sa v roku 1530 dostal Ján D. ženíbou s Annou Cseh (dcéra Františka Cs.). Proti vyššie spomenutému rozhodnutiu sa dňa 22. marca 1528 odvolali František Cseh (de Ludány) a Rafael Davorani, ale nebolo im to nič platné napriek viacerým urgenciám. V roku 1530 rodina Dolgosovcov bola uvedená do ludanického majetku. Neskôr sa dohodli na rozdelení majetku, hlavne, keď syn Tomáša Dolgosa Ján si za manželku vzal Annu, dcéru Františka Cseha. Teda Veľké Dvorany už dávnejšie neboli sídlom Dovorányiovcov. V roku 1598 obec mala 31 domov. Poddaní museli cirkvi odvádzať z úrody desiatok, roku 1601 vo Veľkých Dvoranoch to bolo 28 kôp pšenice, 6 kôp raže, 4 kopy jačmeňa a 4 kopy ovsa.

Michal Dovorányi sa jediný zachránil pred krvilačnými Turkami, lebo unikol na dvor príbuzného Štefana Lossonczyho. Rodina Babindálovcov (z Babindála v Tekovskej župe) sa presťahoval do Ludaníc. Babindály neskôr so zbraňou v ruke z kaštieľa v Ludaniciach vyhnal Berényiho s manželkou. Rod Lossonczyovcov po meči vymrel Štefanom (novohradský župan, temešvársky hradný kapitán), ktorého v roku 1552 chytili Turci a sťali ho. Melichar Balaša mal zálusk na celé topoľčianske panstvo. O to viac, keď rod Országhovcov vymrel roku 1567 Krištofom O. a oženil s Ilonou Zrínyi (vdova Krištofa Országha). Ale nakoniec Štefan Balaša so synom Melicharom tento diel predali Forgáchovi. Práve on preniesol sídlo panstva do novopostaveného kaštieľa v Tovarníkoch.

Okolo roku 1575 Babindályovci z dvorianskeho majetku vyhnali Františka Berényiho, maloletého syna Andreja Berényiho, ktorého druhá manželka, vdova Michala Dovorányiho ustanovila za dediča majetku. František B. dostal drobný majetok v Obdokovciach. Dokonca Babindály zbúral kláštorný kostol v Ludaniciach a z jeho stavebného materiálu dal postaviť opevnenie ludanického kaštieľa. Potomkami Tomáša Dolgosa a jeho manželky Anny Cseh vymreli rodiny Dolgosovcov, Babindályovcov a Szelcsényiovcov.

Napriek tomu, že v 2. polovici 16. storočia v okrese Topoľčany boli zväčša dosť rozsiahle usadlosti s veľkým výsevom obilia, Veľké Dvorany mali menšie usadlosti, ako v okolí. Podobne malé usadlosti boli v susedných Urminciach a neďalekých Tvrdomesticiach. V roku 1598 obec mala 31 domov. Poddaní museli cirkvi odvádzať z úrody desiatok, roku 1601 vo Veľkých Dvoranoch to bolo 28 kôp pšenice, 6 kôp raže, 4 kopy jačmeňa a 4 kopy ovsa.

Michal Dovorányi sa jediný zachránil pred krvilačnými Turkami, lebo unikol na dvor príbuzného Štefana Lossonczyho.

Tabuľka: Prehľad Majiteľov Ludanického Panstva

tags: #kardinal #s #opaskom #na #synode