Katechizmus Katolíckej Cirkvi: Sprievodca vierou od Spolku svätého Vojtecha

Katechizmus Katolíckej Cirkvi (KKC) je rozsiahly dokument, ktorý verne a organicky podáva učenie Svätého písma a živej tradície Cirkvi. Autentický učiteľský úrad, ako aj duchovné dedičstvo otcov, učiteľov, svätcov a svätíc Cirkvi sú v ňom obsiahnuté. Berie do úvahy náukové vyhlásenia, ktoré Duch Svätý v priebehu stáročí vnukol Cirkvi, a pomáha osvecovať nové situácie a problémy, ktoré sa v minulosti neobjavili.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi je označovaný za posledný dokument Druhého vatikánskeho koncilu. Svojím obsahom a určením sa KKC radí medzi tzv. veľké a univerzálne katechizmy.

Štruktúra a obsah Katechizmu

KKC, podobne ako Tridentský katechizmus, sa delí na štyri časti, ktoré Ján Pavol II. prirovnal „k štyrom vetám veľkej symfónie“:

1. Vyznanie viery (v čo Cirkev verí)
2. Slávenie kresťanského tajomstva (sviatosti)
3. Život v Kristovi (život v Duchu a Božie prikázania)
4. Kresťanská modlitba (čo a ako sa Cirkev modlí)

Vznik a význam Katechizmu

Impulz na jeho zostavenie vznikol pri príležitosti spomienky na 20. výročie skončenia koncilu, keď Ján Pavol II. dňa 25. januára 1985 zvolal mimoriadne zasadnutie Biskupskej synody, kde synodálni otcovia vyjadrili želanie, aby sa pripravil koncept katechizmu katolíckeho učenia, ktorý by bol orientačným bodom pre miestne katechizmy. Kompendium katolíckej viery, ktoré vzniklo na základe požiadavky biskupov na ich mimoriadnom zhromaždení, Ján Pavol II. považoval za najzrelšie a najbohatšie ovocie koncilového učenia.

Vydanie Spolku svätého Vojtecha

Katechizmus Katolíckej Cirkvi bol vydaný aj v novom darčekovom vydaní v pevnej väzbe a so zlatou razbou pri príležitosti štvrťstočnice od prvého vydania. Vydavateľstvo Spolok svätého Vojtecha prispelo k šíreniu tohto dôležitého dokumentu medzi veriacimi na Slovensku.

Informácie o vydaní:

• Autor: kolektív autorov
• Vydavateľstvo: Spolok svätého Vojtecha
• Počet strán: 918
• ISBN: 9788081612589
• Typ väzby: viazaná / tvrdá obálka
• Rozmer: 150 x 210 mm
• Rok vydania: 2017
• Jazyk: slovenský

Význam náboženskej výchovy

V dnešnej pluralistickej a sekularizovanej spoločnosti je veľmi dôležité poukázať na potrebu náboženského pôsobenia v nej. Nábožnosť (religiozita) človeka je schopnosť zachytiť a spoznať existenciu Najvyššej bytosti, ktorá riadi celý svet. Je to pripravenosť človeka prežívať sám seba, svojich blížnych a svet, premýšľať vo vzťahu ku skutočnosti Boha a správať sa primeraným spôsobom. Náboženská pedagogika spolu s náboženskou psychológiou sa snažia poukázať na to, že religiozita človeka je celkový viacrozmerný jav, ktorý zahŕňa citovú zložku, poznávaciu zložku a zložku správania človeka. Preto je vyučovanie náboženstva alebo náboženská výchova ako výchovno-vzdelávací predmet na školách taká potrebná.

Pod náboženskou výchovou rozumieme proces, kde sa kladie dôraz na postupný rozvoj osobnosti, aby bola stále oddanejším a aktívnejším učeníkom Ježiša Krista. Znamená to, že nielen oboznamuje s faktami, ale dáva aj vysvetlenie k týmto faktom a vedie dieťa tak, aby samo, z pozície viery, jednotlivé fakty hodnotilo.

Ciele náboženskej výchovy

Náboženská výchova v školách sa zameriava na dosiahnutie týchto cieľov:

• Kultivácia osobnosti žiakov, ktorá má byť pomocou tohto vyučovacieho predmetu vytváraná a formovaná
• Rozvíjať schopnosť orientácie v kresťanských hodnotách
• Rozvíjať systém postojov a názorov k jednotlivým cirkevným sektám a iným náboženstvám a k prírode z pohľadu veriaceho človeka
• Osvojiť si nevyhnutné starozákonné a novozákonné biblické poznatky
• Pozitívne formovať osobnosť žiaka prostredníctvom rôznych udalostí, cirkevných slávností, výročí osobností a pod.
• Podnecovať aktivizáciu, dynamizáciu a integráciu rozumových, emocionálnych a vôľových vlastností žiaka a orientovať ho na duchovné hodnoty, a to najpodstatnejšie
• Vzbudiť neformálny záujem o Božie slovo, modlitbu, vôbec o duchovné hodnoty a aktívny kresťanský život Cirkvi
• Orientácia absolventa školy vo farnosti, národe, vo vlasti a vôbec vo svete

Náboženská výchova má na zreteli, aby si veriaci boli stále viac vedomí prijatého daru viery. Pritom je potrebné dosiahnuť určité ciele v znalostiach, zručnostiach, vzoroch konania. V náboženskej výchove ide vždy na jednej strane o učenie a nácvik a súčasne o náboženskú tvorivosť.

Je veľmi potrebné, aby školské vyučovanie náboženstva figurovalo ako školský predmet s tými istými požiadavkami systematickosti a prísnosti, ako je to pri ostatných predmetoch. Má predkladať kresťanské posolstvo a kresťanskú udalosť s tou istou hĺbkou a serióznosťou, s akou iné disciplíny predkladajú svoje poznatky. Školské vyučovanie náboženstva pomocou interdisciplinárneho dialógu kladie základy, posilňuje, rozvíja a dopĺňa výchovné pôsobenie školy. Vyučovanie náboženstva pomáha veriacim žiakom lepšie pochopiť kresťanské posolstvo vo vzťahu k existenčným problémom doby, či spoločnosti, ako aj k hlavným zásadným morálnym problémom, s ktorými sa dnes ľudstvo stretá.

Žiaci, ktorí sú v situácii hľadania alebo náboženských pochybností, môžu sa pomocou školského vyučovania náboženstva presne dozvedieť, čo je viera v Ježiša Krista, aké odpovede dáva Cirkev na ich otázky, a tak majú príležitosť lepšie si premyslieť svoje životné rozhodnutia. Keď sú však žiaci neveriaci, školské vyučovanie náboženstva naberá charakter misijného ohlasovania evanjelia, aby sa mohli rozhodnúť pre vieru, ktorej potom pomôže v ďalšom raste a dozrievaní katechéza v rámci určitého spoločenstva veriacich.

Povinnosti rodičov

Výchovná úloha rodičov je taká dôležitá, že ak chýba, ťažko ju možno nahradiť. Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí. Rodina je vhodným miestom na výchovu k čnostiam a prirodzeným prostredím na uvedenie ľudskej osoby do solidarity a do spoločenských zodpovedností. Milosťou sviatosti manželstva rodičia dostali zodpovednosť a výsadu evanjelizovať svoje deti. Už od prvých rokov života ich majú uvádzať do tajomstiev viery, lebo sú svojim deťom prvými hlásateľmi evanjelia.

Rodičia majú začať s výchovou detí k viere už v ich najútlejšom veku. Táto výchova sa uskutočňuje už vtedy, keď si členovia rodiny pomáhajú rásť vo viere svedectvom kresťanského života podľa evanjelia. Rodinná katechéza predchádza, sprevádza a obohacuje iné spôsoby poučovania vo viere. Je poslaním rodičov naučiť svoje deti modliť sa a pomáhať im odhaliť svoje povolanie Božích detí. Rodičia ako prví zodpovední za výchovu svojich detí majú právo vybrať pre ne takú školu, ktorá zodpovedá ich vlastnému presvedčeniu. Rodičia majú povinnosť v rámci možností voliť také školy, ktoré im budú čo najlepšie pomáhať v ich úlohe kresťanských vychovávateľov.

Náboženská výchova sa vyučuje v prvom aj v druhom stupni základných škôl, ako aj na stredných školách v prvej polovici štúdia. Náboženská výchova v školách má byť účinnou pomocou pre rodičov v ich výchovnej úlohe viesť deti vo viere, nemôže ju však nahrádzať.

Cirkevné prikázania

Učiteľský úrad pastierov Cirkvi sa v morálnej oblasti zvyčajne vykonáva katechézou a kázaním na základe Desatora, ktoré vyjadruje zásady mravného života platné pre všetkých ľudí. Cirkevné prikázania sa nachádzajú v tejto línii mravného života, ktorý je úzko spätý s liturgickým životom a ním sa živí. Záväzný ráz týchto pozitívnych zákonov vynesený pastorálnou autoritou Cirkvi má za cieľ zabezpečiť veriacim naozaj potrebné minimum ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu.

Päť cirkevných prikázaní nám chce svojimi minimálnymi požiadavkami pripomínať, že nemožno byť kresťanom bez morálneho úsilia, bez konkrétnej účasti na sviatostnom živote Cirkvi a bez solidárneho spojenia s ňou. Tieto prikázania sú záväzné pre každého kresťana katolíka.

1. V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť celej svätej omše
   Prvé cirkevné prikázanie vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.
   Prikázané sviatky: Narodenie Pána (25.12.), Zjavenie Pána (6.1.), Nanebovstúpenie Pána (40. deň po Veľkej noci), Najsvätejšie Kristovo telo a krv (štvrtok po Nedeli Najsvätejšej trojice), Bohorodičky Panny Márie (1.1.), Nanebovzatie Panny Márie (15.8.), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.), Svätých apoštolov Petra a Pavla (29.6.), Všetkých svätých (1.11.)
2. Zachovávať prikázané dni pokánia
   Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu zabezpečuje obdobia askézy a pokánia, ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky a prispieva k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca. Pokánie sa prejavuje veľmi rozmanitými formami, najmä pôstom, modlitbou a almužnou. Tieto a mnohé iné formy pokánia môže kresťan praktizovať v každodennom živote, najmä v Pôstnom období a v piatky, dni kajúcnosti.
   Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. Veriaci majú povinnosť konať niektorý z týchto druhov pokánia:
   • Zdržovať sa mäsitých pokrmov
   • Vykonať skutok nábožnosti (svätá omša, bolestný ruženec, krížová cesta)
   • Čítanie Svätého písma aspoň 10 minút
   • Navštíviť chorého s konkrétnym prejavom pomoci
   • Vykonať sebazápor (napr. zrieknuť sa televízie, fajčenia, alkoholu a pod.)
   
   Popolcová streda a Veľký piatok sú dni prísneho pôstu, t. j. v tento deň je zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a len raz za deň je možné dosýta sa najesť. Tento pôst viaže od 18. do 60. roku života. Veriacich od 14. do 18. roku a veriacich nad 60 rokov viaže iba zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Deti do 14. roku života neviaže žiaden pôst, avšak v kresťanskej výchove treba deti viesť k pôstu. Chorých a prípadne fyzicky ťažko pracujúcich neviaže zdržiavanie sa od jedla. V tieto dva dni sa zdržiavanie mäsitých pokrmov nedá nahradiť iným skutkom pokánia.
3. Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť
   Tretie prikázanie na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu prijatím sviatosti zmierenia, ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste, a na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie. Každý veriaci, keď dosiahol vek usudzovania, je povinný vyspovedať sa zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka a v každom prípade prv, ako pristúpi k svätému prijímaniu. Hoci spoveď zo všedných hriechov nie je striktne potrebná, Cirkev ju veľmi odporúča, lebo ona nám pomáha formovať si správne svedomie, bojovať proti nezriadeným náklonnostiam, nechať sa liečiť Kristom a robiť pokroky v živote podľa Ducha Svätého.
4. Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi
   Sviatosť manželstva je znakom spojenia Krista a Cirkvi. Dáva manželom milosť milovať sa láskou, akou Kristus miloval svoju Cirkev; takto milosť sviatosti zdokonaľuje ľudskú lásku manželov, posilňuje ich nerozlučiteľnú jednotu a posväcuje ich na ceste do večného života. Manželstvo sa zakladá na súhlase manželov, t. j. na vôli vzájomne a definitívne sa darovať s cieľom žiť podľa zmluvy vernej a plodnej lásky. Pretože manželstvo zaraďuje manželov do verejného životného stavu v Cirkvi, je potrebné, aby jeho slávenie bolo verejné, v rámci liturgického slávenia farnosti, pred miestnym farárom, alebo pred kňazom či diakonom, ktorého správca farnosti delegoval, ako aj pred dvoma svedkami a zhromaždením veriacich. Manželstvá sa majú sláviť vo farnosti, v ktorej jedna z uzavierajúcich stránok má trvalé alebo prechodné bydlisko, alebo sa tam zdržiava. Manželstvo, ktoré pokrstený katolík uzatvorí len pred civilnými úradmi, je pred Bohom a Cirkvou neplatné. Zároveň mu takýto (civilný) manželský zväzok nedovoľuje pristupovať k sviatostiam Cirkvi.
5. Podporovať cirkevné ustanovizne
   Katolícka cirkev môže na základe vrodeného práva nezávisle od občianskej moci nadobúdať, vlastniť, spravovať a scudzovať časné majetky na dosahovanie cieľov, ktoré sú jej vlastné. Vlastnými cieľmi sú najmä: usporadúvať božský kult, starať sa o slušné materiálne zabezpečenie kléru a iných služobníkov, vykonávať diela posvätného apoštolátu a dobročinnej lásky najmä voči chudobným. Piate cirkevné prikázanie ustanovuje, že všetci veriaci, či už klerici alebo laici, majú účasť na správe cirkevných majetkov a sú povinní prispievať, každý podľa svojich možností, na hmotné potreby Cirkvi.

Katechizmus Katolíckej Cirkvi je dôležitým zdrojom informácií a usmernení pre všetkých, ktorí chcú lepšie porozumieť katolíckej viere a žiť podľa nej. Vydanie Spolku svätého Vojtecha v Trnave prispieva k jeho dostupnosti pre slovensky hovoriacich veriacich.

tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #trnava #spolok #sv