Katedrála v Košiciach: História, rekonštrukcia a súčasné aktivity

Košice sa môžu pýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktorého neoddeliteľnou súčasťou sú aj sakrálne stavby. Medzi ne patrí aj Katedrála Narodenia Presvätej Bohorodičky, ktorá je dôležitým centrom náboženského a kultúrneho života v meste.

História košických synagóg

Židia boli integrálnou súčasťou Košíc od roku 1841, keď prvé tri židovské rodiny dostali povolenie usadiť sa v meste. Postupne sa mesto stalo významným centrom židovského náboženského života celého regiónu. V Košiciach stáli v druhej polovici 19. storočia synagógy, ktoré slúžili rôznym prúdom judaizmu.

Najstaršia košická synagóga

Budovu postavili podľa projektu Michala Répaszkého v roku 1866 ako jednoposchodový objekt odĺžnikovitého pôdorysu so štvorramennými schodiskami vo všetkých štyroch nárožiach, ktoré viedli na ženskú galériu. Architektonické riešenie najstaršej košickej synagógy bolo ovplyvnené maurským slohom. Vitráže boli dielom Mórica Horovitza. Trojosové hlavné priečelie bolo zvýraznené tromi vstupmi a veľkým neorománskym oknom a rozetou.

Ortodoxná synagóga

Na mieste dnešnej synagógy od roku 1843 stála malá modlitebňa. V roku 1883 tu bola postavená ortodoxná synagóga, ktorú po požiari v tom istom roku staviteľ Ján Balogh prestaval a rozšíril do dnešnej podoby v roku 1899. Ortodoxná synagóga, Puškinova ulica. Chrámovú stavbu z roku 1927 projektoval Lajos Oelschläger a postavila firma Huga Kabosa. Budova má obdĺžnikový pôdorys (25 x 35 m) a je postavená v uličnej radovej zástavbe spolu s modernou školou. Ortodoxná synagóga predstavuje osobitnú kombináciu historických prvkov a reminiscencií, prvkov orientálnej architektúry spolu s prvkami moderny. Synagóga bola od skončenia II. svetovej vojny využívaná ako skladisko.

Neologická synagóga

Neologickú synagógu, dnešný Dom umenia, postavila firma bratov Bárkányovcov podľa projektu maďarského architekta, Lajosa Kozmu. Budova je vynikajúcim príkladom medzivojnového maďarského neobaroka. Rozmery synagógy sú impozantné: výška kupoly je 37 m, jej eliptický pôdorys má rozmery 21 x 24 metrov. Kapacita budovy bola 1100 miest na prízemí a na polkruhovej ženskej galérii. Interiér je úplne zmenený od prestavby podľa návrhu významného slovenského architekta Leopolda Czihalu a Jána Gabríniho v roku 1958 pre účely Štátnej filharmónie. Z pôvodných hebrejských nápisov (citáty zo Žalmu 16,8 a Tóry) je zachovaný iba text v priestore pod kupolou, ktorá je zakrytá akustickým podhľadom.

Ďalšie sakrálne stavby

Prízemný objekt obdĺžnikového pôdorysu bol postavený v roku 1922, v päťdesiatych rokoch bol však radikálne prestavaný. Viacúčelový prízemný objekt celý podpivničený s pôdorysom tvaru "L". Uličná časť slúžila na bývanie, jeden priestor bol vyčlenený pre predajňu mäsa rituálne zabíjaných zvierat. Väčšiu časť dvorového krídla zaberá modlitebňa, vysvätená v roku 1904 a 1993. Sálový priestor má centrálne umiestnený drevený almemor a drevený svätostánok na východe.

Kostol Krista Kráľa

Líniu modernej funkcionalistickej architektúry sa v demokratickom prostredí medzivojnového Československa podarilo udržať až do konca tridsiatych rokov 20. storočia. Skutočnosť, že v krátkom období rokov 1936 až 1941 sa v Košiciach realizovali tri sakrálne stavby troch cirkevných rádov v duchu architektúry moderny, svedčí o mimoriadnej rozhľadenosti tunajších investorov. Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa v Košiciach postavili na konci existencie prvej ČSR na nádvorí areálu objektov z 19. storočia, patriacich sestrám III. rádu sv. Dominika. Vysvätený bol v roku 1938. V tých časoch tu už prevádzkovali aj nové cirkevné dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok (teraz Gymnázium sv. Tomáša Akvinského). Celé nárožie Moyzesovej a Zbrojničnej ulice bolo súvislým dominikánskym areálom nachádzajúcim sa v severozápadnej časti MPR, hneď za stredovekým jadrom.

Architektonický štýl a interiér

Moderný kostol postavila v rokoch 1936 až 1938 firma Ing. Aloisa Nováka podľa projektu, ktorého autorom je český architekt Rudolf Brebta. Je jednoduchou architektúrou triezvych funkcionalistických tvarov s jednou loďou obdĺžnikového pôdorysu orientovanou východo-západne. Svätyňa je pomerne krátka s pravouhlým uzáverom, na severe prepojená s východným dvorným krídlom objektu Mojzesova 8, oratóriom na prízemí a galériou na poschodí. V južnej časti je na oboch podlažiach do pôdorysu včlenená sakristia. Poschodie sakristie, z ktorého sa vystupuje na kazateľnicu, sprístupňuje dvojramenné pravotočivé schodisko. Svätyňa je presvetlená zo severnej strany cez východné krídlo objektu Moyzesova 8 v časti galérie a oratória. Medzi oratórium a svätyňu je vložená kovová zasklená priečka. Na východnej strane je presvetlená dvojicou okien s polkruhovým ukončením, ktorých pôvodné vitráže nahradili jednoduché sklenené výplne. Svätyňu presvetľuje aj štukovým lemom orámovaný obdĺžnikový svetlík osadený do rovného stropu s výplňou v kombinácii drevo, kov a sklo. Sklo je vo dvoch tónoch žltej farebnosti. Medzi východné okná svätyne je osadený pevný oltár s podstavcom, menzou, predelou a nadstavcom z červeného mramoru. Pred nadstavcom je centrálne umiestnená mramorová socha Krista Kráľa. Nad otvorom medzi svätyňou a hlavnou loďou ukončeným rovným prekladom je v omietke vytvorený znak rádu lemovaný nápisom: LAUDARE, BENEDICERE, PRAEDICARE.

Bočné steny hlavnej lode na severnej aj južnej strane sú hladké s plochými lizénami, ktoré delia priestor na šesť polí. V jednotlivých poliach medzi lizénami sú združené okná s polkruhovým uzáverom. Západná empora je prístupná v severozápadnej časti lode dvojramenným pravotočivým schodiskom z umelého kameňa, do ktorého sa vstupuje z predsiene kostola. Pôdorysnú krivku empory nad vstupom, ktorej súčasťou je organ, podopierajú dva hladké stĺpy bez hlavíc nesúce preklad. Podlahu celého kostola tvorí dvojfarebné terazzo. Hnedočervený materiál podlahy prechádza aj do sokla, lizén, stĺpov a kazateľnice, ktorých omietky sú imitáciou mramoru. Súčasťou kostola je takmer v plnom rozsahu zachovaný dobový mobiliár s kvalitným dizajnom: drevené lavice, organ, polychrómované lampy či pochrómované mreže radiátorov. Plochý strop hlavnej lode kostola priečne rozčleňujú železobetónové nosné trámy, ktoré sú priestorovo previazané s plastickými lizénami bočných stien, vytvárajúc tak rytmicky členený priestor interiéru. Vnútorné členenie (strop je v každom konštrukčnom poli obohatený obdobnými svetlíkmi ako v svätyni) sa formou lizén prenáša ako priestorové kompozičné travé do exteriéru. Okná majú plastický lem, ktorý spolu so soklom, lizénami a korunnou rímsou vytvárajú jednoduché členenie exteriérovej fasády. Plytká sedlová strecha s plechovou krytinou nemá vežu, iba jej náznak nad hlavným vstupom, ktorý ukončuje kríž. Pod ním a železobetónovým prekladom tu viseli zvony. Po rekvirácii v roku1938 sa z pôvodných dvoch zvonov zachoval iba jeden. Vstupné priečelie vytvára predstupujúci portál, nad ktorým je okno s farebnou vitrážou v podobe kríža. Súčasťou tejto symetrickej kompozície sú dve trojice kruhových okien vo vertikálnej línii nad sebou a dva plytké rizality. V pravo­uhlom predstupujúcom portáli sú drevené dvojkrídlové kazetové dvere so zaskleným nadsvetlíkom a markízou. Južná bočná fasáda je takmer analogická so severnou. Jej súčasťou sú exteriérové dvojkrídlové kazetové dvere, jednoduché drevené dvere a drevené okno do sakristie.

Architektonický význam

Architektonické dielo architekta R. Brebtu nemá iba lokálny význam. Kvalitná funkcionalistická architektúra je zachovaná takmer intaktne vrátane vzácneho mobiliáru z obdobia vzniku v rokoch 1936 až 1938.

Rudolf Brebta

Rudolf Brebta - pôvodom český architekt pôsobil v Košiciach v 20. až 30. rokoch 20. storočia. Do roku 1923 bol zamestnancom stavebnej firmy Adolf Lipscher a spol., neskôr si otvoril samostatný ateliér na Skladnej. Projektoval viacero verejných stavieb: tzv. Masarykov sociálny dom - 15. pavilón FN (1928), ľudovú školu - Juh (1932), dnes ZŠ Gemerská, ľudovú školu a MŠ - Sever (1932), dnes FU TUKE, dievčenské reálne gymnázium sestier dominikánok na Zbrojničnej (1936), rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa na Moyzesovej (1938), Finančné riaditeľstvo na Hlavnej a Okresný súd na Mojmírovej ulici. Bol autorom projektu hlavného pavilónu ČSR pre Výstavu východu ČSR, ktorá sa konala v roku 1938, dnes Deliusov pavilón TUKE, a množstva obytných domov, väčšinou v spolupráci so stavebným podnikateľom A. Novákom. Projektoval aj rímskokatolícky Kostol sv. Cyrila a Metoda v Krásnej nad Hornádom (1929), žiaľ, jeho návrh sa nikdy nerealizoval. V roku 1932 realizoval jeho projekt chaty na Jahodnej stavebný podnikateľ F. Bursík. Spolu so sochárom J. Kubíčkom mal podiel na vytvorení sochy sv. Václava pred Urbanovou vežou (1936). V roku 1920 sa stal jedným zo zakladateľov Čs. športového klubu a jeho podpredsedom. Ing. arch.

Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda

Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda aktívne prispieva k duchovnému a kultúrnemu životu v Košiciach a okolí. Zbor sa pravidelne zúčastňuje na liturgických slávnostiach a koncertoch, čím obohacuje duchovný život veriacich a prispieva k šíreniu kresťanskej kultúry.

Významné udalosti a aktivity zboru

• 24. máj 2025: Zbor hudobne sprevádzal archijerejskú liturgiu v Michalovciach, ktorú celebroval vladyka Cyril Vasiľ.
• 10. máj 2025: Katedrálny zbor sprevádzal primičnú svätú liturgiu otca Daniela Dévalda.
• 27. apríl 2025: Účasť na prvej eparchiálnej odpustovej slávnosti ku cti sv. veľkomučeníka Juraja v Slovinkách.
• Veľkonočné trojdnie 2025: Zbor sprevádzal spevom liturgické chvíle.
• 18. február 2025: Zbor sa stal laureátom prestížneho ocenenia Fra Angelico za prínos kresťanskej kultúre.
• 7. február 2025: Nahrávanie pôstnych a veľkonočných skladieb s TV LOGOS TV.
• 29. december 2024: Účasť na vianočnom koncerte v Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky.
• 15. december 2024: Vystúpenie v Ľadovom Dóme na Hrebienku.
• 14. december 2024: Vystúpenie v kaštieli obce Sokoľany.
• 16. november 2024: Nahrávanie videoklipov pre TV Logos v Katedrále Narodenia Presvätej Bohorodičky.
• 26. október 2024: Účasť na Galavečeri Roku kresťanskej kultúry v Dome umenia v Košiciach.
• 12. október 2024: Oslavy 40. výročia vzniku zboru.
• 14. september 2024: Účasť na archijerejskej svätej liturgii v Michalovciach.
• 7. - 8. september 2024: Účasť na odpustovej slávnosti v Košickej katedrále.
• 5. september 2024: Nahrávanie relácie "Večer z nádvoria" pre TV Lux v Prešove.
• 1. september 2024: Spevácke sprevádzanie primičnej svätej liturgie o. Jozefa Havrilčáka.
• 17. - 18. august 2024: Účasť na archieparchiálnej odpustovej slávnosti v Ľutine.
• 11. august 2024: Spevácke sprevádzanie archijerejskej svätej liturgie počas Klokočovského odpustu.
• 5. júl 2024: Účasť na celoeparchiálnych oslavách sviatku sv. Cyrila a Metoda v Sečovciach.
• 14. - 16. jún 2024: Účasť na XXXIII. ročníku Festivalu duchovných piesní byzantského obradu v Prešove.
• 12. máj 2024: Účasť na 12. ročníku prehliadky speváckych zborov východného obradu vo farnosti Poráč.
• 5. máj 2024: Vysviacka Sergija Sabova za kňaza arcibiskupom Cyrilom Vasiľom v Chráme Božej Múdrosti.
• 21. apríl 2024: Účasť na eparchiálnej odpustovej slávnosti ku cti sv. veľkomučeníka Juraja v Slovinkách.
• 9. - 11. február 2024: Duchovná obnova speváckeho zboru v Herľanoch.

Tabuľka významných udalostí Katedrálneho zboru sv. Cyrila a Metoda

Podpora a rozvoj

Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda neustále pracuje na svojom rozvoji a podpore kresťanskej kultúry. Zbor aktívne hľadá možnosti, ako zlepšiť svoju činnosť a prinášať kvalitné hudobné zážitky veriacim a širokej verejnosti.

Podporte Katedrálny zbor sv. Cyrila a Metoda poukázaním 2 % z vašich daní a pomôžte tak rozvíjať jeho činnosť! Nové dokumenty potrebné na darovanie 2 % sú už dostupné na webovej stránke zboru.

tags: #katedrala #kosice #mojzesova