Mary, queen of heaven: Duccio's Maestà (renewed)
Katedrála Narodenia Panny Márie v Rožňave
Rožňava dosiahla vrchol svojho hospodárskeho postavenia v stredoveku vďaka bohatstvu zlatonosných a strieborných rúd. Katedrála, stredoveká stavba postavená v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol, bola dokončená v roku 1304.Na prelome 15. a 16. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza sa uskutočnila rozsiahla nákladná neskorogotická prestavba kostola. Kostol svojou veľkosťou nepostačoval stále rastúcemu počtu obyvateľstva, preto sa pristúpilo k stavbe kaplnky sv. Kríža. Portál kaplnky s erbom Tomáša Bakócza pochádza z roku 1516.
V roku 1776, kedy Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupstvo, sa uskutočnili veľké interiérové prestavby a úpravy kostola. Kostol mal pôvodne len malú strešnú vežičku, ktorá po zasiahnutí bleskom zhorela. V katedrále sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok.
Katedrála Narodenia Panny Márie v Rožňave
Milánsky Dóm (Katedrála Narodenia Panny Márie)
Všetci poznajú milánsku katedrálu ako Duomo. Ak by ste ju hľadali pod jej skutočným názvom Metropolitná katedrálna bazilika Narodenia Presvätej Bohorodičky, zrejme by vás aj mnohí z rodených Milánčanov poslali… inam. Milánsky dóm je najväčším gotickým chrámom a štvrtou najväčšou katedrálou na svete (11.700 m2). Je to aj najväčší kostol v Taliansku.
Milánsky dóm
Stavba dómu zabrala pol tisícročia. Začala sa oficiálne v roku 1386 a chrám bol vysvätený roku 1418, no len s jednou dostavanou loďou. Čelná fasáda, ako ju poznáme dnes, bola dokončená až za napoleónskej nadvlády v 19. storočí. Na stavbu bol použitý vzácny mramor z Candoglie v údolí Val d´Ossola (Piemont), ktorý nenájdete na takmer žiadnej inej budove na svete. Všetok vyťažený materiál putoval výhradne na stavbu milánskeho dómu a na jeho rekonštrukciu. Mramor má ružovskastý až zlatistý nádych.
So stavbou katedrály začal vtedajší milánsky panovník, knieža Gian Galeazzo Visconti. Podľa legendy vraj v jeho časoch sužovala tehotné ženy v meste záhadná choroba, na následky ktorej novorodené deti hromadne umierali. Samotný Visconti tak prišiel o troch potomkov. Preto sa rozhodol postaviť veľkolepý kostol na najposvätnejšom mieste v centre Milána a zasvätiť ho práve Narodeniu Panny Márie.
Fasádu dómu zdobí 3.400 sôch, 135 chrličov a 700 menších figúr a reliéfov. Aj v tomto má milánsky dóm svetový primát - ako stavba s najväčším počtom sôch. Sochy zobrazujú predovšetkým svätcov katolíckej cirkvi, no ak sa na ne pozorne pozriete, nájdete medzi nimi aj strašidelné alebo veľmi kuriózne figúry.
Socha Madony na najvyššej veži katedrály
Osobitný význam má pre mesto socha Madonny na navyššej veži katedrály. „Madunina“, ako ju domáci láskavo nazývajú, je považovaná za ochrankyňu mesta. V 18. storočí bol dóm v podstate stále nedokončená stavba bez charakteristických vežičiek. Keďže, ako ste si možno všimli alebo nevšimli, katedrála nemá klasickú zvonicu, ktorá by dominovala, vtedajší arcibiskup rozhodol, že postaví na streche vysokú vežu. Na ňu roku 1774 vyniesli sochu Nanebovzatej Panny Márie, ktorá je dnes symbolom Milána a neodlúčiteľne patrí k mestu i chrámu.
Pred vstupom do katedrály si musíte kúpiť lístok v Duomo Info Point (budova napravo). Fast-ticket (prednostný a drahší vstup) v predajni hneď pri vstupe (pri toaletách). Vstup do katedrály - 3 eurá (zahŕňa aj vstup do priľahlého múzea a do Kostola sv. Vstup do podzemia (archeologická časť) - 7 euro (v cene je Vstup do katedrály, múzea, Kostola sv. Katedrála je otvorená denne od 8.00 do 19.00. Posledný vstup o 18.10. Otváracie hodiny sa môžu meniť v závislosti od bohoslužieb, kultúrnych podujatí a pod. V prípade veľmi nepriaznivého počasia je vstup na terasu pozastavený. Vstup do archeologickej časti je možný iba zvnútra katedrály, takisto vstup do Kostola sv.
Katedrála Panny Márie v Banskej Bystrici
Svojím pôvodom je to najstarší banskobystrický kostol, nazývaný tiež hradný, pretože bol súčasťou mestského hradu. V prvej polovici 14. storočia začalo slobodné kráľovské mesto Banská Bystrica stavať nový farský kostol. Z pôvodného hradného kostola z 13 storočia ponechali spodnú časť veže a západné priečelie.
Katedrála Panny Márie v Banskej Bystrici
V 15. storočí bol kostol zväčšený prístavbou kaplniek. Na južnej strane bola pred portál pristavená predsieň s rebrovou hviezdicovou klenbou, nad ktorou je empora otvárajúca sa do lode pri organovom chóre a Kaplnka Kristovho tela. Na západnej strane sakristie bola pristavená Kaplnka sv. Barbory. Tento chrám, ako aj ostatné bystrické kostoly mesta, sa vtedy zariadili prepychovo. Avšak túto nádheru zničil v roku 1500 veľký požiar, vtedy mesto vyhorelo takmer do tla.
Pri oprave bol kostol znovu zaklenutý, a to pruskými plackami. Klenba celého kostola je pokrytá maľbou Franza Schmidta zo 70. rokov 18. storočia. Hlavný oltár je mohutná stĺpová architektúra s obrazom Nanebovzatia Panny Márie od maliara Jána Lukáša Krackera. Štyri bočné oltáre sú jednoduché stĺpové architektúry zo 70. rokov 18. storočia.
V Kaplnke Kristovho tela na južnej strane je krídlový gotický oltár z 15. storočia prenesený z Kostola sv. Jakuba, z obce Jakub, ktorá je už súčasťou Banskej Bystrice, zasvätený sv. Jakuba. Na severnej strane, v Kaplnke sv. Barbory, je krídlový gotický oltár, dielo majstra Pavla z Levoče. V skrini má sochy Panny Márie, sv. Barbory a sv. Hieronyma. Scény zo života sv. Barbory, patrónky baníkov, sú i na vonkajších stranách krídiel. Oltár je prototyp hlavného oltára Kostola sv. Jakuba.
Katedrála Notre-Dame v Paríži
Katedrála Notre-Dame v Paríži (Cathédrale Notre-Dame de Paris) je gotická rímskokatolícka katedrála stojaca na východnej polovici ostrova Île de la Cité na rieke Seina. Označuje sa za srdce Paríža, zároveň je domovskou katedrálou parížskej rímskokatolíckej arcidiecézy. Jej názov sa prekladá aj ako Naša pani, alebo katedrála Panny Márie či Chrám Matky Božej.
Katedrála Notre-Dame v Paríži
O výstavbe katedrály rozhodol parížsky biskup Maurice de Sully v roku 1159, základný kameň položili v roku 1163. Stavba sa začala budovaním chóru, neskôr pribudli chrámové lode a priečelie, ktoré sa podarilo dokončiť v roku 1200. V roku 1245 dobudovali dve veže a po nich stavba pokračovala konštrukciou kaplniek v chrámových lodiach a v chóre. Celú katedrálu sa podarilo dostavať v roku 1345, po 182 rokoch.
Práve pre svoj unikátny prechod od neskoro románskej ku gotickej architektúre patrí katedrála k skvostom európskej stredovekej architektúry. Jej mohutné a vznešené priečelie delia piliere na tri časti, vodorovne je rozdelené na dve galérie. V spodnej sa nachádzajú tri impozantné hlboké portály - portál Svätej Panny Márie, portál Posledného súdu a portál Svätej Anny, nad ktorými je tzv. Galéria kráľov s 28 sochami kráľov Izraela a Judey. Stredná časť obsahuje dve veľkolepé okná, ktoré susedia s ružicovým oknom s priemerom desať metrov postaveným v rokoch 1220-25.
Počas Veľkej francúzskej revolúcie v roku 1793 bola katedrála zničená a vyrabovaná, drahé kovy na oltároch boli roztopené a katedrálu revolucionári vysvätili ako chrám rozumu. Rozbili všetkých 28 sôch biblických kráľov na priečelí budovy, pretože ich považovali za kráľov francúzskych. Naposledy tam 2. decembra 1804 pápež Pius VII. korunoval kráľa Napoleona Bonaparta.
Do osudu katedrály však zasiahol spisovateľ Victor Hugo a jeho román Chrám Matky Božej v Paríži publikovaný v roku 1831. Rekonštrukciou pamiatky bol poverený architekt Eugene Viollet-le-Duc. Hlavy zničených kráľovských sôch našli archeológovia pri výstavbe v 9. parížskom obvode. Dnes sú sochy opäť na svojom mieste.
Požiar katedrály Notre-Dame v Paríži vo Francúzsku vypukol v priestoroch strechy katedrály 15. apríla 2019. Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari v roku 2019, patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron prisľúbil, že vyhorená parížska katedrála Notre-Dame bude zreštaurovaná. Na obnovu poškodených a zničených častí chrámu boli povolaní „tí najtalentovanejší“ experti a pamiatkari. Na rekonštrukciu pamiatky prispeli aj rôzni podnikatelia a spoločnosti.
Ďalšie významné kostoly a katedrály na Slovensku
Okrem Katedrály Panny Márie v Banskej Bystrici existujú na Slovensku aj ďalšie významné kostoly a katedrály, ktoré si zaslúžia pozornosť:* Kostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí* Kostol Narodenia Panny Márie v Michalovciach* Gréckokatolícky Chrám Zoslania sv. Ducha v Michalovciach* Chrám Sv. Michala v TopoľanochKostol Narodenia Panny Márie v Spišskom Podhradí je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodne gotická a upravená v priebehu 17. a 18. storočia. Súčasný chrám Narodenia Panny Márie je podľa Hradského v poradí už tretím chrámom. Kostol postavili po roku 1258.
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie v Radvani
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, dvojloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a samostatne stojacou zvonicou z druhej polovice 13. storočia sa nachádza vo vyvýšenej polohe nad obcou. Kostolík postavili niekedy v druhej polovici 13. storočia v dominantnej vyvýšenej polohe nad riekou Hron (spomína sa rok 1287).
Kostol Narodenia Panny Márie v Radvani
Počas 17. storočia bol kostol fortifikovaný a bola postavená aj zvonica. V roku 1668 sa uskutočnili viaceré významné práce na kostole. Rovný strop dvojlodia bol nahradený krížovou klenbou podopieranou dvoma stredovými piliermi. Dokončená bola taktiež veža východne od kostola, ktorá bola spolu s baštami súčasťou jeho opevnenia.