Katedrála Notre-Dame: História a prehliadka

Katedrála Notre-Dame v Paríži (Katedrála Panny Márie, chrám Matky Božej) sa môže pochváliť titulom najnavštevovanejšej pamiatky vo Francúzsku. Leží v samom srdci Paríža, na ostrove Cité.

História katedrály Notre-Dame

Miesto, na ktorom dnes stojí Katedrála Notre Dame, bolo už v minulosti významným a posvätným. Za čias Rímskej ríše (4. storočie) tu stál chrám zasvätený Jupiterovi a neskôr 2 baziliky.

Základný kameň sa položil v roku 1163 a bol dostavaný až o 182 rokov neskôr, čím sa stal jednou z najdlhšie stavaných katedrál. Stavba Notre-Dame sa začala v roku 1163 a skončila sa v roku 1345. Na kostru a strechu tohto svätostánku sa spotreboval celý les, konkrétne 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Predpokladá sa, že stromy rástli už v 9. storočí.

Katedrálu začali stavať na podnet biskupa Mauricea de Sully v roku 1163 a dokončili ju v polovici 14. storočia. Katedrála Notre-Dame bola dejiskom mnohých dôležitých náboženských i politických udalostí. Odohrávali sa v nej korunovácie kráľov - napríklad v roku 1431 kráľa Henricha VI., v roku 1558 sa stala svedkom veľkolepej svadby škótskej kráľovnej Márie Stuartovej s budúcim francúzskym kráľom Františkom II. a v roku 1455 sa v katedrále Notre-Dame začal rehabilitačný proces s Janou z Arku.

Pohroma počas revolúcie

Počas Veľkej Francúzskej revolúcie bola katedrála Notre Dame takmer zničená. Počas revolúcie bola katedrála Notre-Dame vyplienená a zničená. Celú ju vyrabovali, drahé kovy roztavili a k tomu ešte i všetkých 28 judských kráľov, ktoré boli na priečelí katedrály pripravili o hlavy. Revolucionári sťali hlavy sochám judských kráľov a katedrála bola predaná v dražbe.

Notre Dome slúžil chvíľu i ako skladisko vína. Počas krušných rokov 18. storočia katedrála na chvíľu stratila svoju pôvodnú funkciu. Náboženské stavby boli vnímané ako symboly moci cirkvi a monarchie a mnoho z nich bolo poškodených alebo zničených. Revolucionári založili kult rozumu - myšlienkový systém, ktorým chceli nahradiť kresťanstvo ako štátne náboženstvo.

Záchrancovia katedrály

O záchrannú katedrály sa pričinil aj cisár Napoleon Bonaparte, ktorý sa tu sám korunoval za francúzskeho cisára spoločne so svojou vtedajšou manželkou Jozefínou. Počas tejto ceremónie boli zničené steny pozakrývané obrovskými tapisériami, vitrážové okná a rozety boli vysklenené.

Najväčšiu vlnu záujmu a snách vzbudil o niekoľko rokov neskôr Victor Hugo. V roku 1831 francúzsky spisovateľ Victor Hugo vydal jeden z najznámejších románov francúzskeho romantizmu Chrám Matky Božej v Paríži. Ten práve písal nový román a rozhodol sa, že príbeh situuje práve do tejto katedráli. Príbeh sa odohráva v Paríži v roku 1482 a katedrála Notre-Dame hrá v diele ústrednú rolu. Vo svojom románe o krásnej cigánke Esmeralde a hrbáčovi Quasimodovi vykreslil na 21 stranách krásy tejto katedrály. Práve vďaka Hugovmu majstrovskému dielu francúzsky ľud začal volať po rekonštrukcii a zachovaní katedrály.

Hlavným architektom rekonštrukcie bol Viollet - de Duc, ktorý sa v polovičke 19 storočia rozhodol zmeniť vzhľad katedrály. Nechal postaviť dve 69 metrov vysoké veže. Pričom tá severná je o niečo vyššia. V Južnej veži sa zas nachádzajú zvony. Ten najväčší je Emanuel. Má 13 ton a je považovaný za národnú kultúrnu pamiatku.

Požiar

Dňa 15. apríla 2019 celý svet so zatajeným dychom a hrôzou v očiach sledoval ohňové peklo, ktoré uchvátilo túto nádhernú gotickú stavbu. Prekvapivo sa tak stalo počas renovačných prác. Nedodržanie bezpečnostných opatrení vyústilo do obrovského požiaru, ktorý vypukol v priestoroch strechy. A ohňové plamene ničili túto národnú kultúrnu pamiatku od 18: 50 až do 3: 30 nasledujúceho dňa.

Na záchrane katedrály Notre-Dame v Paríži pracovalo približne 400 hasičov. požiar katedrály Notre-Dame v Paríži vo Francúzsku vypukol v priestoroch strechy katedrály 15. apríla 2019. Požiar bol zistený okolo 18.50 SELČ. Úplne zničil prakticky celú strechu a sanktusník, 96 metrov vysokú neogotickú vežu z 19. storočia.

Požiar parížskej katedrály Notre-Dame šokoval celý svet a informovali o ňom hlavné spravodajské médiá na všetkých kontinentoch.

Na náročnej rekonštrukcii gotickej katedrály sa podieľalo 250 firiem a 2000 pracovníkov z celého sveta. Podľa Elyzejského paláca stála jej obnova približne 700 miliónov eur, pričom celú čiastku poskytli darcovia z celého sveta. Celkovo ich bolo 340-tisíc a na obnovu poslali viac ako 846 miliónov eur.

Slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame v Paríži sa konalo 7. decembra 2024. V piatok na námestí pred katedrálou improvizovane vystúpil americký spevák Pharell Williams so svojím hitom Happy. Na slávnostné otvorenie dorazila aj napríklad prvá dáma Spojených štátov Jill Bidenová. Nechýbali ani bývalí francúzski prezidenti François Hollande a Nicolas Sarkozy či britský princ William.

Po nedávnom demontovaní lešenia je veža gotickej katedrály, ktorá sa pred piatimi rokmi zrútila, opäť viditeľná na parížskej panoráme. Sanktusník je identický s predchodcom z 19. storočí podľa návrhu architekta Eugena Viollet-Le-Duca.

Rekonštrukčné práce by mali pokračovať ešte dva až tri roky. Záverečné fázy renovácie zahŕňajú aj vyčistenie interiéru - ide o plochy s rozlohou približne 42-tisíc štvorcových metrov.

Očakáva sa, že rozpočet rekonštrukcie bude nižší ako plánovaných 550 miliónov eur. Ďalších 150 miliónov zostane nevyužitých z obrovskej zbierky peňažných darov po požiari.

Za úspechom rekonštrukcie stojí aj práca jedného nadšenca, ktorý katedrále zasvätil svoj život. Belgický historik umenia Andrew Tallon (12. marec 1969 - 16. november 2018) vytvoril rozsiahlu databázu pozostávajúcu z obrázkov, textov a máp dokumentujúcich architektúru a život vo Francúzsku v 12. a 13. storočí. Na zmapovanie interiéru a exteriéru použil Tallon laserové skenery. Andrew Tallon zhromaždil vyše miliardy dát. Súbor zozbieraných dát bol podľa nej pre rekonštrukciu mimoriadne cenný.

Príčina požiaru doteraz nebola úplne objasnená, oheň mohla spôsobiť závada v elektroinštalácii či ohorok cigarety. Na centrálnej vežičke sa vtedy dlhodobo vykonávali reštaurátorské práce.

V polovici apríla 2019 však katedrálu spustošil rozsiahly požiar. Pri neskoršej rekonštrukcii jej strechy použili aj stredoveké techniky, na počesť pôvodných staviteľov katedrál. Prezident Emmanuel Macron ihneď po požiari sľúbil obnovenie katedrály do piatich rokov, nakoniec sa opravy trochu natiahli.

Samotná obnova chrámu sa začala v roku 2021. Výroby súčiastok do hodinového stroja v katedrále, ktorý zničil požiar, sa ujal petrohradský závod na výrobu hodiniek, známych za sovietskych čias aj Čechom a Slovákom pod značkou Raketa.

Macronov návrh odmietli V tom istom čase navštívil katedrálu aj prezident Macron a uviedol, že v jej oknách by sa mali objaviť moderné vitráže. Jeho vyhlásenie však vyvolalo vlnu pobúrenia u verejnosti, pamiatkari tento koncept zamietli v lete tohto roku.

Zaujímavosti o Notre Dome

Katedrála Notre-Dame je jedným z najznámejších chrámov sveta a krásnym dielom gotickej architektúry. Vyniká najmä západná fasáda, ktorá je vstupným bodom pre návštevníkov. Návštevníci si môžu všimnúť rôzne portály - portál posledného súdu, portál Panny Márie, aj portál svätej Anny. Na katedrále sa nachádzajú aj chrliče, ktoré nielen poskytujú ochranu budove tým, že zabraňujú tečeniu vody v blízkosti stien, ale katedrálu majú chrániť aj symbolicky.

• Katedrála Notre-Dame je medzi turistami veľmi obľúbená - ročne ju navštívi ( lo) 13,6 milióna turistov.
• Pôvodný projekt stavby katedrály Notre-Dame počítal s oveľa vyššou a zdobenejšou verziou, než je tá súčasná.
• Na rozdiel od iných svetových pamiatok postavených v rovnakom období, na výstavbe Notre Dame sa nepodieľali otroci a ani trestanci. Cirkev si prenajala skutočných remeselníkov, ktorí dostávali za svoju prácu mzdu. No keďže v tých časoch nemali veľa peňazí, väčšinu dní ich platili odmenou v podobe muštu. Práve kvôli tomu používali kamenári pri práci rôzne značky. A práve podľa nich potom mnísi na konci dňa vedeli spočítať, koľko kusov kameňa ktorý z nich spracoval a toľko mincí alebo muštu mu vyplatili.
• Robotníci používali počas výstavby používali namiesto žeriavov podobný systém, ako je pri kolesách na behanie v klietkach pre škrečky.
• Všetky zvony na katedrále majú svoje mená. Hlavným z nich je Emmanuel. Je najmohutnejší a váži 13 ton. Slúžil na oznamovanie dôležitých udalosti ako napríklad zvolenie nového kráľa.
• Pred katedrálou sa nachádza tzv. bod nula.

Charakteristickými ozdobami Notre Dame boli aj zaujímavé sochy chrličov vody. Tie síce vyzerajú staro, ale nie sú to pôvodné gotické prvky. Dve hlavné veže vyzerajú ako dvojičky. Fasádu pôvodne zdobili sochy 28 biblických kráľov. Tie počas revolúcie zhodili dole a symbolicky im odťali hlavy. Až pri jednej z neskorších renovácií objavili 21 z nich a dali ich dokopy.

V katedrále sa nachádza veľmi vzácna relikvia v podobe tŕňovej koruny, ktorú mal údajne Ježiš na hlave počas ukrižovania. Medzi najcennejšie relikvie, ktoré sa zachovali po požiari patrí tŕňový veniec, o ktorom sa verí, že to bola Ježišova tŕňová koruna položená na jeho hlavu pred ukrižovaním. Počas požiaru ju zachránil známy francúzsky kňaz, ktorý je súčasťou tímu parížskych hasičov. Tá je dnes umiestnená v múzeu Louvre. Ďalej sa zachovala tunika sv.

Na vrcholku vežičky, ktorú úplne zničil požiar, sa nachádzal medený kohút. Ten nebol len jej ozdobou, ale v jeho útrobách sa nachádzali malé kúsky z troch relikvií - tŕňovej koruny, patrónky Paríža svätej Genevieve a svätého Denisa. Veriaci totiž verili, že odrazy slnka im dodajú duchovné posvätenie.

Portály katedrály sú taktiež pokryté hustou výzdobou. Nachádza sa na nej množstvo malých podobizní svätcov. Odborníci pri podrobnejšom skúmaní odhalili, že niektoré sochy nesedia do celkového dizajnu týchto fasád.

Strecha, ktorú tento požiar kompletne zničil, pozostávala z dreva z francúzskych lesov. Jedna z najstarších častí Notre-Dame bola jej drevená kostra. Pozostávala najmä z dubového dreva francúzskych stromov, ktoré boli vyrúbané medzi rokmi 1160 a 1170. Pracovníci vyrúbali 21 hektárov dreva a asi 13 000 stromov. Drevená časť stavby však zhorela počas požiaru, ktorý Notre-Dame zachvátil v roku 2019.

V kostole sa nachádza najvyšší a najväčší organ vo Francúzsku. Ten sa skladá z 8000 malých píšťal, ktoré vydávajú ojedinelý zvuk.

V streche katedrály sa v čase požiaru nachádzalo dvestotisíc včiel. Išlo o 3 vzácne druhy tohto nesmierne užitočného hmyzu.Parížski chovatelia im tak ich chovom chceli vzdať úctu .

Väčšina katedrály bola navrhnutá pomocou pravidla zlatého rezu. Vďaka tomu spĺňajú jednotlivé krivky prototyp umeleckej dokonalosti. Zlatý rez predstavuje najmä v európskej kultúre dokonalosť v architektúre a umení. Geometrické tvary odvodené od čísla zlatého rezu sa považujú za veľmi estetické. Predpokladá sa, že pochádza už zo staroveku.

V parížskej katedrále Notre-Dame prebehla korunovácia kráľa Henricha VI. Katedrála Notre-Dame je skutočnou ikonou Paríža a Francúzska a je známou po celom svete.

Notre-Dame je katedrálou rímskokatolíckej cirkvi, no je postavená na kedysi pohanskom meste. Pod základmi katedrály v minulosti stálo rímske mesto Lutetia.

Okno, ktoré sa nachádza na pravej strane katedrály Notre-Dame v Paríži, bolo dokončené v polovici 13. storočia. V okennej ružici je zachované pôvodné sklo, ktoré sa použilo počas stavby.

Medzi ozdobami na Notre Dame nájdete aj podobizeň svätého Denisa. Toho v roku 250 zajali Rimania, keď kázal o kresťanskej viere. V tom čase sa šírenie kresťanstva trestalo smrťou. A tento krutý osud postihol i tohto budúceho svätca. Vyriekli nad ním rozsudok, že mu na vrchu Montmartre odseknú hlavu. No keďže bolo zlé počasie, tak si to vojaci zjednodušili a popravu vykonali v polovici cesty. Po chvíli vraj jeho telo ožilo a zobralo si svoju pohodenú lebku. Po 6 km prišiel k rímskej žene Calutte. Podal jej svoju hlavu a mŕtvy padol na zem. Na tom mieste ho i pochovali a následne po niekoľkých rokoch postavili v tých miestach na jeho počesť baziliku sv. Denisa. Sochu sv.

Biscornet bol talentovaný mladý kováč, ktorý žil v 13. storočí vo Francúzsku. Dostalo sa mu veľkej cti, keď bol poverený vytvorením bočných dverí katedrály Notre Dame v Paríži. Mladík vytvoril naozaj prenádherné dvere, ktoré boli dovtedy nevídané a zaslúžil si veľký obdiv a slávu. No nesmeli sa otvoriť, pokým nebudú pokropené svätenou vodou.

Fasádu zdobí množstvo sôch a výjavov, ktoré boli vytesané do kameňa. Podľa istej legendy sa tam snažili stavitelia zakódovať pre budúce generácie rôzne odkazy.

Nech vás do Paríža láka čokoľvek, vynechať návštevu katedrály Notre-Dame jednoducho nejde.

Po vyše piatich rokoch rekonštrukcie možno parížsky chrám vidieť znova v plnej kráse - taký nádherný ho zrejme nepoznal ani sám Victor Hugo, ktorý mu svojím románom Chrám Matky Božej v Paríži zaistil večnú celosvetovú slávu.

Katedrála Notre-Dame, známa aj ako Chrám Matky Božej, patrí k symbolom Paríža a pred požiarom ju navštevovalo 13 miliónov ľudí ročne. Teraz sa očakáva, že by pamiatku mohlo ročne navštíviť aj 15 miliónov ľudí.

Vianočná atmosféra na trhoch pri katedrále Notre-Dame v Paríži.

Z dôvodu požiaru v roku 2019 je katedrála pre verejnosť zatvorená. Oplatí sa však prísť si ju aspoň pozrieť. Najlepšie je prejsť sa popri rieke, pretože katedrálu je krásne vidieť už z diaľky a pobrežie je príjemné a relatívne pokojné od zvyšku mesta.

Katedrála Notre Dame je dlhá takmer 130 metrov, široká 48 metrov a vysoká skoro 35 metrov. Každý z desiatich zvonov je pomenovaný po svätcoch. Najväčší zvon Emmanuel váži takmer 13 ton. Pred vchodom do katedrály nájdete nenápadnú bronzovú hviezdicu s nápisom Point Zéro. Sochy chrličov alebo chiméry, ktoré ale neslúžia na odvádzanie dažďovej vody, boli pridané na fasádu až v 19. storočí. V roku 2013 boli na strechu umiestnené včelie úle.

Pred vyše piatimi rokmi sa podarilo z horiacej katedrály zachrániť aj jednu z najvzácnejších relikvií - Kristovu tŕňovú korunu. Očakáva sa, že po opätovnom otvorení by mal záujem verejnosti o návštevu chrámu vzrásť ročne o dva až tri milióny návštevníkov.

Tabuľka: Dôležité udalosti v histórii katedrály Notre-Dame

Čo sa zmenilo, je aj systém vstupu. Davy ľudí sú organizované. Na všetko dohliadajú zamestnanci katedrály a ľudia navyše prechádzajú aj cez kontrolné detektory.

„Čakali sme v rade asi 30 až 40 minút. Samotná kontrola však bola rýchla. Skontrolovali, či nemáme niečo nebezpečné. Spomaľujú to skôr davy.

tags: #katedrala #notre #dame #prehliadka