Ostrihom, po maďarsky Esztergom, leží tesne za hranicami Slovenska priamo oproti Štúrovu. Ledva 30-tisícovému mestečku dominuje pôsobivá Ostrihomská bazilika a Hradný vrch plný pamiatok. Rázovitá scenéria a všadeprítomná história robia z dvojice miest Štúrovo a Ostrihom ideálny cieľ jednodňového výletu len na skok od južného Slovenska. Vrtkavú históriu hranice symbolizuje Most Márie Valérie, ktorým sa dá dostať zo Štúrova do Ostrihomu.
Ešte predtým si však vychutnáte pohľad na katedrálu zo slovenskej strany. Most Márie Valérie si prešiel dramatickou históriou, kedy bol viackrát zničený a odznova postavený. V dnešnej železo-betónovej podobe vznikol v roku 1895 a následne bol dvakrát opakovane vyhodený do vzduchu. Po tom, čo ho v roku 1944 zničili ustupujúce nemecké vojská, neboli tieto dva brehy Dunaja až do konca tisícročia prepojené. Náhrada vo forme vernej kópie pôvodného mosta bola dokončená až na jeseň roku 2001. Dnes môžu vďaka Schengenu ľudia voľne prechádzať z jednej strany na druhú, či už pešo, alebo autom, pričom priľahlé nábrežie na slovenskej strane ponúka v noci aj cez deň pôsobivý výhľad na baziliku.
Most je dlhý 500 metrov a všetky pamiatky ležia bezprostredne za ním, výlet je tak ľahko zvládnuteľný pešo či na bicykli.
Centrum mesta tvoria budovy v barokovom, rokokovom a klasicistickom slohu. V minulosti toto miesto osídľovali Kelti, neskôr Rimania a po nich Slovania. Novodobejšia história sa začala písať v roku 1000, kedy tu bolo založené arcibiskupstvo. Zo Štúrova sa do Ostrihomu dostanete loďou, alebo cez krásny železný most Márie Valérie. Ak sa vyberiete do Ostrihomu fotografovať, určite choďte pešo. Najkrajší pohľad na Ostrihom je z nábrežia Štúrova. Odtiaľ naplno vynikne monumentálna architektúra baziliky Panny Márie a sv. Vojtecha.
Charakteristický je impozantnou architektúrou. Leží priamo na hraniciach so Slovenskom, oproti Štúrovu. Ostrihom bol jedným z hlavných hradísk Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Začiatkom 10. storočia sem prišli starí Maďari, mesto sa stáva sídlom veľkokniežaťa Gejzu. Štefan tu bol korunovaný za prvého uhorského kráľa. Narodil sa tu. Založil arcibiskupstvo a dal postaviť na hradnom vrhu baziliku svätého Štefana na mieste staršieho kostola. V roku mongolského vpádu v roku 1242 bolo nimi dobyté mesto, ale hrad ostal zachovaný.
História Ostrihomskej Baziliky
Najvýznamnejšou atrakciou je tu nepochybne Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha, všeobecne známa ako Ostrihomská bazilika. Ide o najväčší kostol v Maďarsku, čo je len jedno z mnohých prvenstiev, ktorými sa pýši. Týči sa na Hradnom vrchu, jednom z mála vyvýšenín v tejto nížinatej lokalite pred meandrom Dunaja, ktorá je akýmsi podstavcom vytvoreným z nánosov predchádzajúcich stavieb a svätostánkov. Jedným z nich je prvá maďarská katedrála, ktorú tu dal postaviť Svätý Štefan I. viac-menej na mieste tej súčasnej. Ten tu bol zároveň v roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa, čím sa Ostrihom stál na pár stoviek rokov hlavným mestom. Minulosť tejto lokality však siaha do ešte dávnejších čias. Žili tu Kelti aj Rimania a šlo o dôležité sídlo pre Veľkú Moravu aj Nitrianske kniežatstvo.
Aj po časoch kráľa Štefana čakal Ostrihomskú katedrálu dramatický osud, ktorú si pre predstavu len stručne zhrnieme. Po požiari okolo roku 1180 musela byť postavená odznova, no už zakrátko ju ohrozovali mongolské nájazdy. V roku 1304 ju v rámci mocenských sporov poškodil český kráľ Václav III. Renesančnú stavbu znova opravili a viac ako dve storočia zveľaďovali. Roku 1542 ju aj s celým Ostrihomom obsadila a potom dlho kontrolovala Osmanská ríša. Nasledovali dve storočia opakovaných obliehaní a krvavých bojov. Ostrihom sa definitívne vyslobodil z tureckého obsadenia až v roku 1683, avšak za vysokú cenu - celé mesto vrátane katedrály a podhradia bolo opäť raz spustošené. Osídľované bolo následne aj Slovákmi, ktorí sa časom pomaďarčili. Začiatkom 19. storočia sa do Ostrihomu vrátil arcibiskup, a tak aj sídlo Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré v čase najväčšieho rozmachu zahŕňalo veľkú časť dnešného Slovenska. Tunajšia veľká obrazáreň starého umenia preto obsahuje množstvo sakrálnych pamiatok aj z územia dnešného Slovenska.
V roku 1543 Ostrihom obsadili Turci a ostrihomský arcibiskup sa takmer na 300 rokov presťahoval do Bratislavy, hoci jeho oficiálne sídlo bolo v Trnave. V Osmanskej ríši bol Ostrihom sídla bega sandžbega - okresu. V rokoch 1594 - 1605 sa viedli o mesto neúspešné boje a mesto bolo takmer úplne zničené. V tomto osmanskom období sa usadilo v Ostrihome veľa Srbov, ktorí sa časom asimilovali. Mesto bolo oslobodené vojskami Jána Sobieskeho a Karola V. Lotrinského v roku 1683. Vedľa katedrály sa nachádza palác Esterházyovcov, v ktorom je veľké kresťanské múzeum.
Novodobá história Ostrihomskej baziliky začína v roku 1761, kedy prímas Barkóczy dostane naspäť hradné návršie od cisárskych vojsk. Začnú upratovať ruiny, pre vojsko ktoré sa tu naďalej udržuje bude postavený malý barokový kostolík. Do roku 1819 sa vďaka pokračujúcim pohnutým historickým udalostiam nič viac neudeje. V roku 1819 nový arcibiskup Alexander z Rudna prinavráti biskupské sídlo z Trnavy do Ostrihomu. Začína s veľkolepým projektom, ktoré by zabralo celé hradné návršie a stopy po 1000 ročných pamiatkach hradu by zanikli pod novodobými projektmi. Vďaka dvom svetovým vojnám sa z jeho plánov realizovala len samotná budova baziliky. Ostrihom stratil svoju obrannú funkciu v roku 1761 nariadením Márie Terézie. V rokoch 1770-71 nariadila panovníčka postaviť menší kostolík na vrchole. Kalvária - kríž Ježiša, krorý je na vrchole Sv.
V roku 1820 požiadal cisárskeho architekta vo Viedni Ludwig von Remy-ho o vyhotovenie projektov nového biskupského sídla. Pracovné tempo Remyho nebolo dostačujúce preto sa obrátil na jeho zamestnanca zo Šopronu Pavla Kühnel -la. On do štyroch mesiacov odovzdal hotové plány na celú výstavbu. Svätý Vojtech (okolo 957-997), v zahraničí známy pod birmovacím menom Adalbert, bol druhý pražský biskup. Pochádzal z rodu Slavníkovců.V roku 993 navštívil kráľovský dvor veľkokniežaťa Gejzu kde birmoval sv. Výstavbu riadil už chorľavý Kühnel, ako pomocníka si zavolal bratranca Jána Packh-ha, táto spolupráca vyhovovala aj biskupovi. Po roku 1824, po smrti Kühnel-a riadil celú výstavbu jeho bratranec sám. Po dokončení suterénu nasledovalo premiestnenie kaplnky Bakócz o 17 metrov ďalej. Toto riešienie sa mnohým nepozdávalo. Rudnay si získal týmto mnoho nepriateľov.
Po jeho náhlej smrti v roku 1831 celú stavbu pozastavili na osem rokov. Plány prerábali viac krát, ale proti tímto riešeniam ostro vystupoval Packh. V roku 1838 bol zvolený nový biskup zo Šopronu Jozef Kopácsy. Lenže, po obnovení prác zavraždia Packh-a v jeho byte. Počas výstavby Ostrihomu zároveň obnovujú aj biskupstvo v Eger. Kopácsy sa obrátil na tamojšieho biskupa o radu a ten mu odporučí Jozefa Hild-a. Po zmene architektonického vedenia boli vykonané mnohé úpravy. Vzdali sa plánov dvoch bočných budov vedľa bazilky. Zvýšili výšku bočných stien a ešte mnoho iných. Bola to značná strata času. V čase smrti Kopácsyho bola už hotová kupla a na vrchole bol kríž. V čase zvoleného nového prímaša v roku 1849 Jána Scitovsky-ho, budova ešte nebola dokončená ale dala sa používať. V podobnom stave bola ešte v roku 1856. V tomto roku ju 31 augusta vysvätili za účasti Františka Jozefa I. Počas tejto slávnostnej udalosti hral na organe František List vlastnú skladbu Missa solemmis. Po smrti Scitovskeho v roku 1866 a voľbe nového biskupa Jána Simora (1867), 1. novembra slávnostne uložili na svoje miesto posledný uzáverový kameň.
Počas rokov nahromadené staviteľské chyby, zmena vkusu zanechali značné škody na budove, ktoré si dal za úlohu nový biskup odstrániť. Samotná dokončená bazilika bola v tom čase 11. najväčšia stavba sveta. Dodnes je 3. najväčšou bazilikou. Prvá je vo Vatikáne, druhá v Londýne a tretia v Ostrihome.
Rozmery Baziliky
- Výška od podlahy krypty po vrchol kríža - 100 metrov.
- Výška kupoly v hlavnej lodi je 71,5 metrov.
- Celková dĺžka budovy - 107 metrov.
- Výška bočných stien 34 a výška malých veží je 57 metrov.
- Výška písmen latinského nápisu vo vnútri kupoly "Mária bola vzatá na nebesia radujú sa anjeli" je 198 cm.
- Výška dórskych stĺpov pri hlavnom vchode je 22 metrov.
Slávnostný zvon panny Márie má 4.5 tony. Je umiestnený v pravej vežičke. Za stĺpmi na prednej stene vidíme štyri obrovské erby biskupských staviteľov s nápismi... coepit - začaté (Rudnay) .. continuavit - pokračoval (Kopácsy) .. consecravit - vysvätil (Scitovsky) .. consummavit - dokončil (Simor) V popredí pri dórskych stĺpoch, nad prechodovým oblúkom, na nádvorí medzi hlavnou kupolou a malými vežami, pravo vidíme reliéf vysvätenie baziliky. Na ľavej strane je zvečnená udalosť pokladania základového kameňa. Nad hlavným vchodom vidíme biblický výjav "Ježiš volá Zachariáša" Na pravo a vľavo od hlavného vchodu pri bočných stenách vidíme sochy Ľudovíta I. Socha Panny Márie stojacej na kosáku polmesiaca, s uhorskou korunou na hlave a kráľovským žezlom v ruke a malým Ježišom . Socha je na 3,7 metrovom kamennom podstavci a jej výška je 2 metre. Socha bola postavená 1905 15. augusta, kanonikom Antalom Pórom. Autorom je známy sochár György Kiss (1852) Je tvorcom viacerých sôch v meste. Najznámejšia je socha svätej trojice pred radnicou mesta. Ako synovi stavbyvedúceho baziliky - otcom bol Bauer József syn Antal si počas búrlivých revolučných rokov zmenil meno, mu bolo umožnené cirkevné štúdium. Za túto príležitosť sa odvďačil mestu viacerými spôsobmi, jednou jeho vďaku bola aj táto socha. Ľudovít I. alebo Ľudovít Veľký z Anjou (maď. Lajos I. Nagy, poľ. Ludwik Węgierski (Andegaweński) (* 5. marec 1326 Vyšehrad - † 10. Zo strany Dunaja nad vstupným oblúkom sa zachovali len reliéfi anjelov od sochára Kis György. Sochy zdobiace strechu baziliky sa museli odstrániť. Kameň z talianska, ktorého bol vyhotovený nevyhovoval tunajším poveternostným podmienkam. To čo ostalo sa poškodilo počas 2. Svetovej vojny. Vedľa oblúka z pravej a ľavej strany vidíme dva kamenné reliéfy. Na jednom zobrazený Svätý Štefan ako dáva do rúk panny Márie patronát nad svojou krajinou. Ladislav I. Svätý (maď. I. László), (* 27. jún 1040 - † 29. júl 1095) bol knieža Nitrianskeho kniežatstva v rokoch 1063 a 1074 - 1077 (spoluknieža 1064 - 1074) a uhorský kráľ v rokoch 1077 až 1095. Bol synom uhorského kráľa Bela I. a poľskej princeznej Richezy (Adelheid).
Dnešnú podobu Ostrihomu definuje súčasná katedrála, odznova postavená v priebehu 19. storočia v klasicistickom štýle. Je inšpirovaná Bazilikou svätého Petra v Ríme, meria 118 metrov a jej múry sú v základoch hrubé až 17 metrov. My sme využili možnosť vyšľapať stovky schodov až na vrchol kupoly. Návštevníka okamžite po výstupe ohromí výhľad na celú okolitú krajinu vrátane sútoku Hrona a Dunaja, Štúrova na druhej strane a priľahlé pahorky, ale aj zvláštna ozvenia, ktorá v kupole doznieva až 9 sekúnd.
Najväčší chrám Maďarska zároveň patrí medzi najväčšie a najimpozantnejšie na svete. Okolie baziliky ponúka množstvo ďalších zaujímavých objektov. V areáli určite natrafíte na obrovský a veľmi fotogenický pomník, ktorý zachytáva arcibiskupa Dominika, ako kladie korunu na hlavu Štefana I. Historicky cenná je aj Bakóczova renesančná kaplnka, ktorá bola dodatočne zakomponovaná do tela chrámu.
Bazilika je tretím najväčším kostolom v Európe, rozprestiera sa na ploche 5 660 m2. Dlhá je 118 metrov, široká 49 metrov, výška kupoly je 71.5 metra. Stĺpy, ktoré podopierajú timpanon sú 57 metrov vysoké. Steny sú hrubé 17 metrov. Oltárny obraz, ktorý sa nachádza v nej je najväčším oltárnym obrazom na svete na jednom plátne. Namaľoval ho Michelangelo Grigoletti. Je veľký 13 x 6,5 metra. Na poschodí baziliky sa nachádza arcibiskupská klenotnica, v ktorej je zbierka stredovekých i novších sakrálnych predmetov, medzi ktorými sa nachádza aj renesančná Kalvária kráľa Mateja.
Vedľa baziliky sa vchádza do hradného komplexu. Archeológovia v ňom odokryli časť stredovekého kráľovského hradu, ktorý zničili Turci v roku 1543. Najcennejšou časťou hradného komplexu je románska Kráľovská kaplnka s ružičkovým oknom nad vchodom. Jej klenba patrí medzi najstaršie diela v strednej Európe. Vedľa baziliky stojí niekdajší Kráľovský palác s Hradným múzeom. So stavbou starých hradieb sa začalo už v 10. storočí. Okrem iného sa v Ostrihome nachádza Kresťanské múzeum, ktoré disponuje bohatými a vzácnymi dielami maliarstva a sochárstva.
Význam Pre Slovensko
Všetko sa to začalo nešťastnou bitkou pri Moháči v roku 1526, keď Osmania rozprášili uhorské vojská a postupne obsadzovali jeho južné územie. Uhorské kráľovstvo sa tak zúžilo len na oblasť dnešného Slovenska a Burgenlandu, pričom Bratislava sa stala jeho hlavným mestom a Trnava jeho hlavným cirkevným sídlom. Do nej sa v roku 1543 presídlil ostrihomský arcibiskup aj s kapitulou. Celý komplex aj s okolitými budovami mal pripomínať vatikánske Námestie svätého Petra.
Na Hradnom vrchu v Ostrihome sa už viac ako 150 rokov týči Katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha, ktorú v roku 1822 začal Alexander Rudnay stavať, no jej dokončenia sa nedožil. Ani ďalší dvaja jeho nástupcovia, ktorí vo výstavbe baziliky pokračovali. Na priečelí impozantnej stavby návštevníka upúta latinský pozlátený nápis CAPUT, MATER ET MAGISTRA ECCLESIARUM HUNGARIAE, v preklade Hlava, matka a učiteľka uhorskej cirkvi. Naznačuje, aký veľký význam má chrám i celé miesto pre našich južných susedov. Predtým z jej výzdoby však poobíjali všetky hlavy na soškách, keďže korán zakazuje znázorňovanie ľudských tvárí.
Tie ľudské slovenské poklady sú uchované v krypte pod katedrálou. Okrem Alexandra Rudnaya, rodáka z Považian pri Novom Meste nad Váhom, tu odpočíva aj ďalší cirkevný hodnostár, veľký podporovateľ bernolákovcov Juraj Palkovič, ktorý prežil detstvo v neďalekých Doľanoch pri Trnave. S naším krajom je spojený aj ďalší ostrihomský arcibiskup Ján Černoch, rodák zo Skalice, ktorý v roku 1916 korunoval za rakúsko-uhorského cisára Karola I.
V stredoveku zmienky hovoria o siedmich kostoloch na hradnom návrší. Približne na mieste dnešnej baziliky stála katedrála Svätého Vojtecha, bola postavená okolo roku 1010. Pri severnej veži dnešnej baziliky sa nachádzal kostol Svätého Štefana Protomartýra. Ďalším kostolom bola dobová kruhová kaplnka Svätého Štefana. Pozostatky kaplnky svätého Víta boli odhalené iba nedávno. Piatym je hradná kaplnka svätého Vojtecha III. v paláci Arpádovcov. V novoveku bola postavená katedrála Panny Márie a svätého Vojtecha (bazilika-esztergom.hu), ktorá je dominantou Ostrihomu. Postavili ju v rokoch 1822 - 1869 v klasicistickom štýle na mieste stredovekého kostola (bazilika-esztergom.hu), ktorý bo spustošený v roku 1543.
Vraví sa, že každá cesta vedie do Ríma. A po tejto ceste sa vydáme aj my v rámci našich tipov na výlet. Nenasmerujeme si to však do večného mesta, ani do malého Ríma - nášho krajského mesta Trnava, ale do porovnateľného mesta s Piešťanmi, ktorému Trnava môže vďačiť za svoju veľkolepú históriu.
Najlepšia a najrýchlejšia cesta vedie po diaľnici a R1, pričom vám odporúčame zísť z nej do Šoporne a pokračovať na Šaľu a Nové Zámky. Na tejto trase je totiž menej dedín než na ceste z Nitry do Nových Zámkov a je aj o 50 kilometrov kratšia. V Bajči odpočte vľavo na Štúrovo a opäť vás čaká plynulá jazda až k brehom Dunaja. Potom už stačí len prejsť cez most a nasmerovať si to do centra Ostrihomu.