Trnava, prezývaná aj "Malý Rím", je mestom s bohatou históriou a množstvom architektonických pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, umožňuje zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Vďaka svojim kostolom si Trnava vyslúžila prívlastok Malý Rím.
Už stredoveká Trnava mala päť kostolov: farský kostol, Dóm sv. Mikuláša, gotický dominikánsky kostol, ranobarokový univerzitný kostol sv. Jána Krstiteľa, kostol Panny Márie Nanebovzatej v kláštore klaristiek, františkánsky kostol sv. Jakuba a gotický kostolík sv. Heleny pri mestskom xenodóchiu. V 17. storočí pribudol renesančný kostolík sv. Jozefa, nazývaný paulínsky. V 18. storočí pribudol pôvodne trinitársky barokový kostol Najsvätejšej Trojice, teraz jezuitský, a kostol sv. Anny, uršulínsky. Na prelome 18. a 19. storočia mali v Trnave kaplnku aj pravoslávni srbskí obchodníci. Na začiatku 19. storočia pribudla synagóga ortodoxných Židov, koncom 19. storočia synagóga Židov-neológov. V rokoch 1923-1924 postavili si evanjelíci moderný chrám. Dva nové kostoly postavili na trnavských predmestiach v polovici 20. storočia: na Tulipáne kostol Božského Srdca a na Kopánke kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov. Staré veduty zdôrazňujú veže týchto chrámov, ktoré ako ihly a smerovky charakterizujú MALÝ RÍM.
Medzi najvýznamnejšie kostoly v Trnave patria:
- Dóm sv. Mikuláša
- Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
- Kostol sv. Heleny
- Kostol sv. Jakuba
- Kostol Najsvätejšej Trojice
- Kostol sv. Anny
- Kostol sv. Jozefa
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Evanjelický kostol a.v.
Prvým spoločným podujatím arcibiskupa Pázmánya, jezuitov a palatína Mikuláša Eszterházyho bola stavba univerzitného kostola sv. Jána Krstiteľa v rokoch 1629-1637.
TRNAVA - KATEDRÁLA JÁNA KRSTITEĽA fotopohľadnica
Katedrála sv. Jána Krstiteľa v Trnave
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa - univerzitný
Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou ranného baroka u nás. Svojou umeleckou hodnotou presahuje hranice Slovenska. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. Chrám postavili trnavskí jezuiti na základoch zbúraného stredovekého kostola a kláštora dominikánov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril výstavbu kostola talianskym majstrom architektom Antóniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629.
Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom svätyne. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby s lunetami, v kaplnkách, po oboch stranách lode sú krížové klenby. Vzácnosťou celého interiéru je hlavný mohutný drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom významných talianskych umelcov G.B. Rossa, G.Torniniho a P. Contiho. Časť stropných malieb je od viedenského maliara J.Grubera z obdobia okolo roku 1700. Pod chrámom sú krypty. Vchod zo svätyne krypty zakrýva veľká mramorová tabuľa s textom z roku 1700.
Kostol plnil nielen duchovné poslanie, uskutočňovali sa tu aj významné teologické rozpravy, promócie. V úzkej nadväznosti na kostol vybudovali jezuiti svoje kolégium, gymnázium a univerzitu. Budova mala vlastný vodovod a kanalizáciu. Napriek tomu, že v budove sa spájalo viac funkcií a že ju stavali vyše sedemdesiat rokov, je to dosť ucelený stavebný komplex, akých je na Slovensku málo.
V dňoch 11.-14. septembra 2003 Ján Pavol II. zavítal do Bratislavy, Trnavy, Banskej Bystrice, Rožňavy a do bratislavskej Petržalky. V "slovenskom Ríme", do ktorého pôvodne podľa programu nemal prísť, navštívil Katedrálu sv. Jána Krstiteľa. Sochu pápeža Jána Pavla II. nakoniec odhalili v nedeľu 16. októbra 2005.
Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy - množstvo architektonických pamiatok. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením. Návštevníci si môžu prezrieť mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä známe trnavské kostoly.
Architektúrou z obdobia neoslohov druhej polovice 19. storočia a začiatku 20. storočia Trnava takmer nemá, okrem neorenesančnej fasády Gymnázia na Hollého ulici a budovy Okresného súdu na Hlavnej ulici. O niečo bohatšia je secesná architektúra. Architektúru slušnej úrovne predstavuje budova Okresnej knižnice, postavená roku 1914.