Belehrad, mesto s bohatou a búrlivou históriou, sa dnes hrdo týči ako hlavné mesto Srbska, kedysi hrdé na titul hlavného mesta celej Juhoslávie. Za toto privilégium zaplatilo ako jedno z posledných miest bombovými útokmi ešte začiatkom dvadsiateho storočia. Dnes je z mesta na Dunaji a Sáve moderné mesto, ktoré opäť vstáva z popola, ako hlavné mesto Srbska.
Jednou z najvýraznejších dominant mesta je Chrám svätého Sávu, impozantná pamiatka a jeden z najúžasnejších chrámov na celom Balkáne. Symbol hlavného mesta Srbska je bezpochyby jednou z najúžasnejších stavieb na celom Balkáne. Kostol sv. Sávu, pripomínajúci Hagiu Sofiu z Istanbulu, ktorá ho pri výstavbe inšpirovala, sa nachádza v samom centre mesta Belehrad - na náhornej plošine Vračar.
História chrámu
Kostol je zasvätený jednej z najvýznamnejších osobností srbskej histórie - zakladateľovi srbskej cirkvi sv. Sávovi (rod. Rastko Nemanjič). Kostol sv. Sávu postavili na mieste, kde Osmani v roku 1595 spálili pozostatky svätého Sávu. Kým ale samotný kostol začali stavať, prešlo takmer 400 rokov.
Základný kameň kostola položili v roku 1935. Ani potom nebola cesta k jeho vzniku vôbec ľahká, pretože po nej nasledovala druhá svetová vojna a problémy socialistickej Juhoslávie. Po vonkajšej stránke kostol dokončili v roku 1989 a detailmi ho skompletizovali v roku 2006.
Pripomeňme si, kto bol svätý Sáva. Svätý Sáva, vlastným menom Rastko Nemanjič, bol srbské knieža a pravoslávny mních, prvý arcibiskup autokefálnej srbskej cirkvi, zakladateľ srbského práva a diplomat. V roku 1219 ho patriarchát v exile v Nicei uznal za prvého srbského arcibiskupa a v tom istom roku napísal najstaršiu známu ústavu Srbska - Zakonopravilo nomocanon - čím si zabezpečil úplnú náboženskú a politickú nezávislosť. Sáva je považovaný za zakladateľa srbskej stredovekej literatúry a tiež jednu z najvýznamnejších postáv srbských dejín.
História neobyzantského kostola, ktorý mu zasvätili, je pomerne dlhá a búrlivá. Stojí na mieste, kde má byť pochovaný sv. Sáva. Srbsko bolo pod tureckou nadvládou asi päť storočí, počas ktorých sa Srbi neustále snažili vzdorovať okupácii. V roku 1595, po povstaní v severnom Srbsku, sa turecký veľkovezír Koca Sinan Pasha rozhodol poslať správu srbskému ľudu. Ako krutý čin požiadal o prevoz relikvií sv. Sávu do Belehradu z kláštora Mileševa. Potom ich verejne spálil na tom istom mieste, kde sa dnes nachádza kostol.
Architektúra chrámu
Kostol má tvar gréckeho kríža. Fasáda kostola je pokrytá hladkým bielym mramorom a žulou a zakončená niekoľkými medenými kupolami. Jeho hlavná kupola kostola je vysoká 134 metrov a na jej vrchole je 12-metrový zlatý kríž. Na menších kupolách je aj ďalších 18 krížov. Celkovo je tu 49 kostolných zvonov.
Dominanta, ktorú uvidíte takmer odvšadiaľ v Belehrade. Panoráme mesta dominuje nielen preto, že leží na vrchu Vračarskej planiny, ale aj pre svoju výšku 79 metrov. Odporúčam návštevu Kostola sv. Sávu minimálne dvakrát za deň. Počas poludnia sa totiž môžete započúvať do hypnotizujúceho zvuku 50 zvoniacich zvonov.
Kostol sv. Sávu, pripomínajúci Hagiu Sofiu z Istanbulu, ktorá ho pri výstavbe inšpirovala, sa nachádza v samom centre mesta Belehrad - na náhornej plošine Vračar.
V suteréne chrámu sa nachádza hrobka sv. Sávu. Treba vidieť, lebo to je ťažko opísať a bolo by o čom na jeden samostatný článok.
Ďalšie zaujímavosti v Belehrade
Belehrad je najväčším centrom srbskej kultúry a poskytuje veľké možnosti na kultúrne vyžitie. Sídlia tu mnohé múzeá. Dovedna ich je štyridsaťtri, rôznych zameraní a profilácií. Spomeňme aspoň tie významnejšie: Múzeum súčasného umenia, Historické múzeum Srbska, Múzeum histórie Juhoslávie, Múzeum obetí genocídy, Múzeum najvýznamnejšieho juhoslovanského literáta a nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Iva Andriča. V Belehrade sa nachádza aj múzeum svojho času nedoceneného srbského vynálezcu Nikolu Teslu. Zaujímavosťou je Múzeum africkej kultúry s veľkým počtom zbierkových predmetov z desiatich afrických štátov. Návštevníkov určite osloví aj múzeum letectva, kde sú vystavené ďalšie trofeje z čias bombardovania NATO.
Na svoje si v Belehrade prídu aj milovníci divadelného umenia. V meste si môžu vybrať z ponuky vyše štyridsiatich divadiel, z nich spomeňme aspoň Ateliér 212, ktorý má renomé aj v zahraničí.