Katedrála svätého Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša v Trnave: História a významné organy

Mesto Trnava by bolo možné prirovnať k akejsi výstavnej sieni sakrálnych stavieb. Medzi nimi vynikajú dve dominanty: Katedrála svätého Jána Krstiteľa a Bazilika sv. Mikuláša.

Katedrála svätého Jána Krstiteľa

Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežový Kostol sv. Jána Krstiteľa. Monumentálna sakrálna stavba sa vyníma na Univerzitnom námestí a v súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy. Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku.

Chrám postavili trnavskí jezuiti na základoch zbúraného stredovekého kostola a kláštora dominikánov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril jeho výstavbu talianskym majstrami Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom v roku 1629. Dvojvežový jednoloďový chrám s rovným uzáverom svätyne má dĺžku 61 m, šírku 28,1 m a výška lode a svätyne je 20,3 m.

Zvonku pôsobí veľmi jednoducho, interiérová výzdoba chrámu hýriaca farbami a zlatom, je naozaj dych berúca. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný celodrevený oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Hlavným prvkom sieňovej výzdoby je bohatá štuková ornamentika a tiež štyri veľké maľby zo života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, od jeho narodenia až po martýrsku popravu. Výtvarnú výzdobu klenby chrámu vytvoril v rokoch 1699 - 1700 taliansky sochár Pietro Antonio Conti a rakúski maliari Carl Ritzch a Franz Iohanes Graffenstein. Prvé tri bočné kaplnky z východnej strany kostola na západnú sú v rokoch 1639 - 1655 vytvorené talianskymi sochármi Giovanim B.

Významným medzníkom v histórii chrámu je rok 2003, kedy chrám navštívil pápež Ján Pavol II.. Túto udalosť dodnes pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom. Katedrála je pre turistov otvorená sezónne.

V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok neskôr bol chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. Významným medzníkom v jeho existencii bola i návšteva Jána Pavla II. V posledných rokoch boli zreštaurované všetky bočné kaplnky. V súčasnosti prebieha záverečná etapa komplexného reštaurovania výtvarnej výzdoby klenby Katedrály sv.

Nástenné maľby, ktoré tvoria vizuálne najdominantnejšiu súčasť valenej klenby kostola sú dielom rakuských umelcov Carla Ritzcha a Franza Iohanesa Graffensteina.

Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa

Katedrála sv. Jána Krstiteľa sa v piatok 24. júna 2022 o 9.30 h rozozvučala oslavným spevom. V úvodnom liturgickom sprievode kňazov nielen z Trnavskej arcidiecézy a sídelného arcibiskupa Jána Oroscha, ako aj emeritného arcibiskupa Jána Sokola kráčali aj hostia: chargé d'affaires Apoštolskej nunciatúry na Slovensku Andrij Yevchuk, obaja biskupi Nitrianskej diecézy - Mons. Viliam Judák a Mons. Peter Beňo, administrátor Spišskej diecézy, biskup Ján Kuboš a za Žilinskú diecézu sídelný biskup Tomáš Galis.

Hlavný celebrant v úvode pripomenul úmysel svätej omše, obetovanej za všetkých administrátorov diecézy, ako aj za všetkých kňazov, ktorí v nej pôsobili. V homílii hlavný celebrant, trnavský arcibiskup Ján Orosch pripomenul, akým darom bolo nielen pre rodičov, ale aj pre Cirkev narodenie svätého Jána Krstiteľa - v celých dejinách spásy nie je nik väčší ako on. Darom boli aj všetci doterajší administrátori diecézy: Pavol Jantausch, prvý biskup, ktorý s nadšením budoval diecézu a potrebné zázemie - aj privolaním rehoľníkov na jej územie.

Hrdinom bol Michal Buzalka, jeho pomocný biskup, ktorý si zažil svoje zo strany štátnej moci, počas náročnej situácie Cirkvi v komunizme. Trnavský arcibiskup Ján Orosch spomenul, akou obrovskou pomocou bol pre kňazov aj nástupca biskupa Jantauscha Ambróz Lazík i to, akú úctu mal voči Júliusovi Gábrišovi pápež sv. Ján Pavol II.

Po svätom prijímaní zaznel slávnostný hymnus „Teba, Bože, chválime“. Hlavný celebrant pogratuloval emeritnému arcibiskupovi Jánovi Sokolovi k meninám, tiež k 65. výročiu kňazskej vysviacky, ktoré si v týchto dňoch pripomína. Rovnako blahoželal aj prítomnému spolubratovi v biskupskej službe Jánovi Kubošovi, administrátorovi Spišskej diecézy. Otec arcibiskup poďakoval aj prítomným za vytvorenie krásnej atmosféry v katedrálnom Chráme sv. Jána Krstiteľa.

Pred záverečným požehnaním prepošt Kolegiálnej kapituly sv. Mikuláša v Trnave Stanislav Vojtko oznámil prítomným kňazom a veriacemu ľudu, že kanonici podali návrh na menovanie štyroch nových honorárnych kanonikov, ktorý trnavský arcibiskup Ján Orosch akceptoval a zároveň ich v piatok 24. júna, pri príležitosti storočnice vzniku Trnavskej apoštolskej administratúry, aj menoval. Títo kňazi si z rúk arcibiskupa Jána Oroscha zároveň prevzali menovacie dekréty a insígnie. Sú nimi: vdp. Blažej Čaputa, farár dekan v Novom Meste nad Váhom, vdp. Attila Jozsa, farár dekan v Hurbanove, vdp. Dušan Kolenčík, kancelár a hovorca arcidiecézy a vdp. Ján Vido, notár - arcidiecézny ekonóm.

Trnavský arcibiskup Ján Orosch v záverečnom slovku priznal, že Cirkev aj arcidiecéza potrebujú pomocníkov, keďže „biskup starne a sily nestačia“ - preto sa teší na takýchto šikovných pomocníkov. Slávnosť ukončili apoštolským požehnaním arcibiskupa a pápežskou hymnou. Liturgiu hrou na organ sprevádzal Mgr. art. Marek Cepko.

Bazilika svätého Mikuláša

Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša. Nazýva sa niekedy aj ako Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol. Ale keďže sa Trnava rozrastala, tak v roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle. Stavba bola dokončená v roku 1421. Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky.

Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Bolo to v čase, keď Turci napadli Uhorsko a Trnava a náš kostol sa stali až do roku 1820 centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom.

Z pohľadu architektúry treba spomenúť niekoľko prvkov. Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.

Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. V tom čase bola severná veža o tretinu nižšia. Po veľkom požiari ju v roku 1676 zvýšili do rovnakej výšky južnej veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory. V chráme sa nachádzajú 2 organy.

Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Je dielom známeho staviteľa organov Valentina Arnolda. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.

V kostole máme tiež viacero kaplniek. Pri vstupe sú dve podvežové kaplnky, a to Kaplnka sv. Michala archanjela pod severnou vežou a Kaplnka Božského Srdca Ježišovho pod južnou vežou. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv.

Exteriér Baziliky sv. Mikuláša

V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor. Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11.

História organov v Bazilike sv. Mikuláša

Hudobné nástroje využívajúce vzduch sa nezávisle od seba vyvíjali na celom svete. Organ ako hudobný nástroj však do Európy pravdepodobne prišiel z Byzancie. Postupom času sa začal využívať na kráľovských dvoroch na zvyšovanie pompéznosti ceremónií a neskôr ako hudobný nástroj k tancu. Organy sa v chrámoch začali vyskytovať po roku 800. Na Slovensku sa v takej forme, ako ich poznáme dnes, stavali vo významných mestách v priebehu 15. storočia. Podľa záznamov z daňových registrov vieme, že výroba organov bola jednou z 36 registrovaných profesií na území Trnavy v 2. polovici 16.

Najstaršia správa o mestskom organe z roku 1510 pochádza práve z inventárneho súpisu Baziliky sv. Mikuláša. Organ v Bazilike sv. Mikuláša postavil vážený mestský občan Valentin Arnold. O jeho spoločenskom postavení svedčí jeho skoré prijatie za mešťana len po dvoch rokoch v meste (na občianstvo sa v tomto období čakalo zvyčajne 10 rokov), ale aj to, že sa stal súčasťou 12-člennej mestskej rady. Stavbu organu financovala Ostrihomská kapitula, ktorá mala v čase jeho vzniku svoje sídlo v Trnave. Pri opätovnom presídlení do Ostrihomu si uplatňovala nárok aj na organ. No mesto a fara použili ťažko vyvrátiteľný argument: pri umiestňovaní organa bolo nutné vysekať do múrov kostola dieru. V prípade, že by sa organ musel premiestniť na iné miesto, zostalo by po jeho demontáži prázdne miesto s poškodenou stenou.

Zachoval sa v pôvodnom stave až dodnes (okrem mechov a vzduchových rozvodov), je umiestnený práve v stene kostola a je tak najstarším organom v Trnave. Organ umiestnený na chóre Baziliky sv.

Ak chcete zažiť atmosféru ako spred 200 rokov, navštívte nedeľnú svätú omšu v Bazilike sv. Mikuláša, ktorá začína o 9.00.

Prehľad dôležitých dátumov a udalostí:

tags: #katedrala #v #trnave #organ