Monumentálna sakrálna stavba sa vyníma na Univerzitnom námestí a v súčasnosti je kostol Katedrálnym chrámom Trnavskej arcidiecézy. Najväčší kostol v Trnave dominuje svojmu okoliu svojou majestátnosťou a impozantnosťou.
Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Trnave je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou raného baroka na Slovensku. Chrám postavili trnavskí jezuiti na základoch zbúraného stredovekého kostola a kláštora dominikánov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril jeho výstavbu talianskym majstrami Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom v roku 1629.
Zvonku pôsobí veľmi jednoducho, interiérová výzdoba chrámu hýriaca farbami a zlatom, je naozaj dych berúca. Dominantou interiéru je monumentálny hlavný celodrevený oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Hlavným prvkom sieňovej výzdoby je bohatá štuková ornamentika a tiež štyri veľké maľby zo života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, od jeho narodenia až po martýrsku popravu.
Výtvarnú výzdobu klenby chrámu vytvoril v rokoch 1699 - 1700 taliansky sochár Pietro Antonio Conti a rakúski maliari Carl Ritzch a Franz Iohanes Graffenstein. Prvé tri bočné kaplnky z východnej strany kostola na západnú sú v rokoch 1639 - 1655 vytvorené talianskymi sochármi Giovanim B.
Významným medzníkom v histórii chrámu je rok 2003, kedy chrám navštívil pápež Ján Pavol II. Túto udalosť dodnes pripomína aj jeho bronzová socha pred chrámom. Katedrála je pre turistov otvorená sezónne.
V roku 1977 pápež Pavol VI. ustanovil Trnavu za sídlo arcibiskupstva. O rok neskôr bol chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu pápežom Jánom Pavlom II. V posledných rokoch boli zreštaurované všetky bočné kaplnky. V súčasnosti prebieha záverečná etapa komplexného reštaurovania výtvarnej výzdoby klenby Katedrály sv.
Nástenné maľby, ktoré tvoria vizuálne najdominantnejšiu súčasť valenej klenby kostola sú dielom rakuských umelcov Carla Ritzcha a Franza Iohanesa Graffensteina.
Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa v Trnave najčastejšie povie univerzitný kostol, veď od svojho vzniku je tento chrám v tesnej duchovnej aj geografickej blízkosti Trnavskej univerzity. Naša historická predchodkyňa bola založená v roku 1635 a len dva roky nato - v roku 1637 - vysvätili vtedy ešte nedokončený kostol, v ktorom sa konávali univerzitné dišputy aj promócie.
Najväčším a najhonosnejším chrámom Trnavy je dvojvežová Katedrála sv. Jána Krstiteľa, prvá stavba na území Slovenska postavená v novom štýle - baroku, podľa vzoru jezuitského Univerzitného kostola vo Viedni. Výstavba tohto monumentálneho chrámu neznamenala len prestíž pre mesto, ale zároveň sa stala vzorom nového konceptu sakrálnej architektúry v celej krajine.
Jezuitov do Trnavy povolal ostrihomský arcibiskup František Forgáč, ktorý pre nich našiel budovy bývalého dominikánskeho kláštora a Kostola sv. Jána Krstiteľa (predtým patriaceho rytierskemu rádu johanitov). Avšak kláštorná budova bola vo veľmi zlom stave, podobne aj kostol, kde v lodi spadla klenba. O zlom stave budov hovorila aj listina cisára Mateja II., ktorou ich pridelil jezuitom. Tí sa postarali aspoň o adaptáciu kláštora, takže už 1. augusta 1616 tu mohol nový ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň otvoriť kolégium.
Jezuiti plánovali aj výstavbu nového chrámu, ktorá sa však pre nepokoje počas povstania Gabriela Betlena začala realizovať až v roku 1629. Donátorom chrámu, ktorý financoval stavbu, bol krajinský palatín Mikuláš Esterházi. Jezuiti zbúrali starý dominikánsky kostol a už 29. mája 1629 sa začalo s úpravou staveniska pre novostavbu. Mikuláš Esterházi zveril stavbu nového kostola talianskym majstrom Antoniovi a Pietrovi Spazzovcom.
Na základných stavebných prácach sa podieľali remeselníci z Trnavy i z okolia, okrem mestskej tehelne dodávala tehly i komunita anabaptistov (habánov) z Dechtíc. No výtvarnou výzdobou boli poverení aj ďalší umeleckí majstri spoza hraníc, na okázalej štukovej výzdobe pracovali vyše pol storočia talianski štukatéri G. B. Rooso, G.
O priebehu stavebných prác na novostavbe kostola máme len málo správ. Dozvedáme sa o nich napríklad z denníka jezuitu a prvého rektora Trnavskej univerzity Juraja Dobronokiho, ktorú v roku 1635 založil kardinál Peter Pázmaň. Murárske práce boli zhruba skončené v lete 1637, takže sa mohlo pristúpiť k vysviacke chrámu. Prvú svätú omšu v chráme slúžil nový ostrihomský arcibiskup Imrich Lóši. Následne na to sa začalo so stavbou hlavného oltára, ktorý bol dokončený v roku 1640.
Dominantou interiéru je monumentálny hlavný oltár, považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Hlavný oltár je ranobarokovým skvostom vyhotoveným v rokoch 1637 - 1640. Hlavný oltár je štvoretážový, vertikálne delený bohato pozlátenými stĺpmi, horizontálne je zdobený pozlátenými rímsami. V druhej etáži dominuje maľba predstavujúca krst Krista v Jordáne, v strede tretej etáže je vyobrazené narodenie sv. Jána Krstiteľa a v hornej časti oltára je maľba zobrazujúca Pannu Máriu na návšteve u sv. Alžbety. Celý oltár i sochy sú polychrómované.
Kazateľnica na ľavom chrámovom pilieri pochádza z roku 1637. Na parapete sú plastiky cirkevných otcov a socha Madony, na baldachýne v podobe kráľovskej koruny je socha Krista s krížom, na stene sv.
Okrem výtvarného bohatstva bola neoddeliteľnou súčasťou všetkých slávnostných bohoslužieb i akademických slávností hudba. Pre početný hudobný súbor bola vytvorená dvojpodlažná hudobná tribúna. Hlavný zdroj finančných prostriedkov nákladnej stavby poskytoval mecén, palatín Mikuláš Esterházy z Galanty, a v jeho práci neskôr pokračoval syn Pavol.
Aj preto sa pod chrámom rozprestiera krypta, ktorá slúžila ako pohrebné miesto pre rodinu Esterháziovcov a iných popredných šľachticov Uhorska a prirodzene aj pre zosnulých členov jezuitského rádu. Jezuiti prisľúbili Mikulášovi Esterházimu pochovávanie príslušníkov jeho rodiny až po štvrtú generáciu za obety, ktoré priniesla pri výstavbe chrámu. V roku 1641 tu bola s neobyčajným prepychom pochovaná palatínova manželka Kristína Ňáriová a v roku 1645 aj sám donátor chrámu Mikuláš Esterházi.
V krypte boli pochovaní aj štyria synovia palatína Mikuláša Esterháziho - Ladislav, František, Gašpar a Tomáš, ktorí padli v bitke s Turkami 26. augusta 1652 pri Vozokanoch.
S ich smrťou sa spája aj kliatba Mikuláša Esterháziho. Z ďalších známych členov rodu tu boli pochovaní Daniel, Alexander a Štefan Esterházi. Spomedzi členov jezuitského rádu pochovaných v krypte kostola treba spomenúť pátra Jána Simonidesa, ktorý bol 31. októbra 1674 v Turej Lúke zavraždený z nenávisti ku Katolíckej cirkvi. Zo strany jezuitov bolo najmä v 1. polovici 20. storočia vyvíjané úsilie o jeho blahorečenie.
Pravdepodobne už v prvej polovici 18. storočia sa uskutočnila oprava chrámových striech, pri ktorej bola odstránená sanktusová vežička, ktorá bola na strechu vrátená až pri rekonštrukcii v 90. Ku komplexnému reštaurovaniu katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa sa pristúpilo až po roku 1989.
Nižšie uvádzame tabuľku s prehľadom dôležitých udalostí:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1629 | Výstavba Katedrály sv. Jána Krstiteľa |
| 1637 | Konsekrácia Katedrály sv. Jána Krstiteľa |
| 1977 | Trnava ustanovená za sídlo arcibiskupstva |
| 1978 | Chrám sv. Jána Krstiteľa vyhlásený za katedrálu |
| 2003 | Návšteva pápeža Jána Pavla II. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa |
Architektúra a Interiér
Dvojvežový jednoloďový chrám s rovným uzáverom svätyne má dĺžku 61 m, šírku 28,1 m a výška lode a svätyne je 20,3 m. Zvonku pôsobí veľmi jednoducho, interiérová výzdoba chrámu hýriaca farbami a zlatom, je naozaj dych berúca. Interiér trnavskej katedrály je tak vyzdobený dielami talianskych, rakúskych i slovenských majstrov.
Dominantou interiéru je monumentálny hlavný celodrevený oltár, ktorý je považovaný za najväčší ranobarokový oltár strednej Európy. Najvýznamnejším umeleckým dielom je monumentálny oltár. Štvoretážový oltár delený pozlátenými stĺpmi je dielom slovensko-rakúskej skupiny majstrov a v jeho strede dominuje obraz s názvom Krst Ježiša Krista.
Hlavným prvkom sieňovej výzdoby je bohatá štuková ornamentika a tiež štyri veľké maľby zo života patróna kostola, sv. Jána Krstiteľa, od jeho narodenia až po martýrsku popravu.
Interiér Katedrály sv. Jána Krstiteľa.
Pohľad na Katedrálu svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
