Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je významnou sakrálnou stavbou s bohatou a spletitou históriou. Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky, v ňom nažíva v pokoji takmer 85 000 obyvateľov rôzneho náboženského vyznania. Nebolo to tak vždy: dejiny mesta, ktoré má v erbe tri červené ruže, pamätajú aj veľmi krvavé obdobia, keď sa do nich pod pláštikom náboženstva opakovane premietala mocenská politika.
Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.
Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Založenie a Rané Obdobie
V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať r. 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec. Po nástupe reformácie sa špitálsky kostol, uvádzaný v písomnostiach pod názvom ecclesiae hospitalensis, stal kostolom evanjelického slovenského obyvateľstva Prešova.
Obdobie Minoritov
Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v r. 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Okrem kostola dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi.
Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou. V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane.
Pravdepodobne v závere tejto barokovej prestavby minoritského chrámu, uskutočnenej iba vďaka štedrej finančnej pomoci veľkého mecéna tejto rehole - veľkovaradínskeho biskupa Štefana Keczera bolo postavené dnes už neexistujúce súsošie sv. Práce v interiéri kostola pokračovali ďalej a v r. 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Ich autorom bol dnes neznámy košický maliar. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode.
Fresky v chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove
Prechod pod Gréckokatolícke Biskupstvo
Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice. Autorom ikonostasu (1846) je sochár Juraj Román a viedenský maliar Albert Fikas, obrazy namaľovali Jozef Miklossy (1792-1841) a Michal Mankovics (1785-1853). Ignác Roskovics (1854-1915) je autorom malieb nad vchodom do oboch kaplniek. Mikuláš Jordán (1892-1972) namaľoval nástenný obraz Stretnutie Simeona so Synom Božím a obraz na kazateľnici Kristus rozsievač.
Z liturgických predmetov je cenný kalich od zlatníka Jána Szylassyho, evanjeliár od neznámeho majstra, biskupská berla, ktorú venoval biskupovi Jánovi Vályimu (biskup v r. Pod chrámom je rozsiahla krypta.
| Udalosť | Rok |
|---|---|
| Postavenie mestskej nemocnice s kaplnkou | 14. storočie |
| Výstavba nového špitálskeho kostola | 1429 |
| Odovzdanie kostola minoritom | 1673 |
| Baroková prestavba kostola | 1753-1754 |
| Kostol patrí gréckokatolíckemu biskupstvu | 1818 |
Obdobie Útlaku a Obnovy
V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev. V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta.
V r. 1977-1980 sa pristúpilo k jeho generálnej renovácii, ale k rozsiahlejšej rekonštrukcii celého komplexu došlo až v r.
Návšteva Jána Pavla II. a Súčasnosť
Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej gréckokatolíckej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď vykonával oficiálnu návštevu Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. Pápež sv. Ján Pavol II. navštívil katedrálu 2. júla 1995. V ďalších rokoch boli zhotovené sarkofágy pre blahoslavených hieromučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM (2001) a Vasiľa Hopka (2003), umiestnené pod oltármi v bočných kaplnkách. Nachádzajú sa v nich ich relikvie.
V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna. Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých.
Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv.
Prešov je sídlom gréckokatolíckej eparchie od roku 1818. Jej katedrála je od roku 2008 sídelným chrámom hlavy Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorým je od 27. januára 2024 vladyka Jonáš (Jozef) Maxim MSU. Poloha sídla metropolie zohľadňuje dlhodobú skutočnosť, že väčšina gréckokatolíkov žije na východnom Slovensku.
Pápež Benedikt XVI. povýšil 30. januára 2008 Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, pričom povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu a metropolitné sídlo a za prvého prešovského arcibiskupa metropolitu vymenoval vtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Mons. Jána Babjaka SJ.
tags: #katedralny #chram #svateho #jana #krstitela #greckokatolicka