Gréckokatolícky katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je významnou sakrálnou stavbou s bohatou a spletitou históriou. Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. výročie prvej písomnej zmienky, v ňom nažíva v pokoji takmer 85 000 obyvateľov rôzneho náboženského vyznania. Nebolo to tak vždy: dejiny mesta, ktoré má v erbe tri červené ruže, pamätajú aj veľmi krvavé obdobia, keď sa do nich pod pláštikom náboženstva opakovane premietala mocenská politika.
V krajskom meste Prešov sa na Hlavnej ulici v súčasnosti nachádza katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa. Na mieste, kde sa dnes nachádza gréckokatolícky Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa v Prešove, už koncom 14. storočia stála špitálska kaplnka postavená v neogotickom štýle. Spravovali ju augustiniáni, ktorí sa venovali starostlivosti o chorých a chudobných v nemocnici, ktorá stála hneď vedľa kaplnky. Bolo to vtedy pri Dolnej (južnej) bráne, ktorou sa vstupovalo do mesta. Nemocnica (špitál), ako aj chrám boli zasvätené Preblahoslavenej Panne Márii.
Založenie a Rané Obdobie
V 1. polovici 14. storočia bola postavená na južnom okraji Prešova budova mestského špitála, ku ktorej bola ešte v tom istom storočí pristavená menšia kaplnka. Na jej mieste začali stavať roku 1429 nový špitálsky kostol, zasvätený Panne Márii. V jeho susedstve sa nachádzala nemocnica a chudobinec. Po nástupe reformácie sa špitálsky kostol, uvádzaný v písomnostiach pod názvom ecclesiae hospitalensis, stal kostolom evanjelického slovenského obyvateľstva Prešova.
Obdobie Minoritov
Po nariadení panovníka Leopolda I. bol v roku 1673 kostol odovzdaný reholi minoritov, ktorí prišli do Prešova v tom istom roku. Okrem kostola minoriti dostali do vlastníctva aj nemocnicu - špitál. Na základe kráľovského rozhodnutia sa roku 1673 chrám s nemocnicou stáva majetkom poľských minoritov, ktorí zmenili účel nemocnice na kláštor. V 17. st. bol spojený s minoritským kláštorom a v 18. storočí barokovo prestavaný do súčasnej podoby. Minoriti zmenili účel nemocnice na kláštor - konvent koncom 17. storočia, keď sa po krátkej neprítomnosti opätovne vrátili v roku 1686. Kláštor zasvätili sv. Jánovi Krstiteľovi.
Minoritský kostol sa dočkal rozsiahlejšej prestavby až v polovici 18. storočia. Prestavbu viedol prešovský staviteľ Gašpar Urlespacher v r. 1753-1754. Sanktuárium orientovali na západ, hlavný vstupný portál bol premiestnený na východnú stranu (do ulice). Novovybudované hlavné priečelie bolo ešte väčšmi zvýraznené bohatou barokovou výzdobou. V priestore chrámovej lode boli vstavané dve bočné kaplnky, a to na severnej a južnej strane. Tretia kaplnka vznikla v priestore pod vežou, tiež na severnej strane.
Pravdepodobne v závere tejto barokovej prestavby minoritského chrámu, uskutočnenej iba vďaka štedrej finančnej pomoci veľkého mecéna tejto rehole - veľkovaradínskeho biskupa Štefana Keczera bolo postavené dnes už neexistujúce súsošie sv. Práce v interiéri kostola pokračovali ďalej a v r. 1757 vznikli štyri väčšie fresky zo života sv. Jána Krstiteľa. Ich autorom bol dnes neznámy košický maliar. Dodnes sú zachované na strope chrámovej lode.
Prechod pod Gréckokatolícke Biskupstvo
Postupom času, následkom intenzívneho prisťahovalectva z vidieka, vzrástol v Prešove a okolí počet gréckokatolíkov. V roku 1775 bolo v Prešove 132 gréckokatolíkov. Začiatkom 19. storočia v Prešove vzniklo nové centrum gréckokatolíckej cirkvi a sám cisár František I. súhlasil s vyčlenením samostatnej Prešovskej eparchie. Pápež Pius VII. bulou Relata semper erigoval v roku 1818 Prešovskú eparchiu, kde sa katedrálnym chrámom stáva chrám sv. Jána Krstiteľa. Kánonicky bolo Prešovské biskupstvo erigované až v roku 1818, keď konzistoriálna kongregácia Svätej stolice 9. septembra 1818 vydala nariadenie na zriadenie Prešovského biskupstva. 19. septembra 1818 tajomník kongregácie Rafael Monius po prvýkrát verejne prezentoval obsah buly, ktorá pojednávala o zriadení Prešovského biskupstva vyčlenením z Mukačevského biskupstva. Táto bula, nazvaná podľa úvodných slov Relata semper, bola slávnostne vyhlásená 22. septembra 1818 a potvrdená na zasadnutí konzistoriálnej kongregácie pápežom Piom VII. 2. októbra 1818. Bula prináša konkrétne ustanovenia, napr.: sídlom biskupstva bude mesto Prešov; za katedrálny chrám bol vyhlásený Chrám sv. Jána Evanjelistu (dnes je katedrála zasvätená sv.
Ďalšia úprava kostola sa realizovala až v r. 1835, keď už kostol patril od r. 1818 gréckokatolíckemu biskupstvu. Bol upravený oltár, vytvorený ikonostas, biskupský trón, kazateľnica a kanonické lavice. Autorom ikonostasu (1846) je sochár Juraj Román a viedenský maliar Albert Fikas, obrazy namaľovali Jozef Miklossy (1792-1841) a Michal Mankovics (1785-1853). Ignác Roskovics (1854-1915) je autorom malieb nad vchodom do oboch kaplniek. Mikuláš Jordán (1892-1972) namaľoval nástenný obraz Stretnutie Simeona so Synom Božím a obraz na kazateľnici Kristus rozsievač.
Z liturgických predmetov je cenný kalich od zlatníka Jána Szylassyho, evanjeliár od neznámeho majstra, biskupská berla, ktorú venoval biskupovi Jánovi Vályimu (biskup v r. Pod chrámom je rozsiahla krypta.
| Udalosť | Rok |
|---|---|
| Postavenie mestskej nemocnice s kaplnkou | 14. storočie |
| Výstavba nového špitálskeho kostola | 1429 |
| Odovzdanie kostola minoritom | 1673 |
| Baroková prestavba kostola | 1753-1754 |
| Kostol patrí gréckokatolíckemu biskupstvu | 1818 |
Obdobie Útlaku a Obnovy
V 50. rokoch bol chrám daný do užívania pravoslávnej cirkvi, keď bola v Československu zrušená gréckokatolícka cirkev. Naspäť sa jej vrátil v r. 1968, po znovuobnovení gréckokatolíckej cirkvi. Definitívne vyriešenie vlastníctva katedrály ukončilo rozhodnutie Ministerstva kultúry z 1. júna 1999, ktorým sa katedrála a ďalšie objekty previedli na Gréckokatolícku cirkev. V katedrále sa nachádzajú tri kaplnky, z toho dve, do ktorých sa vstupuje z lode katedrály a jedna, zasvätená Presvätej Bohorodičke - Čiernej Madone - do ktorej sa vstupuje z predsiene katedrály. Pod katedrálou sa nachádza krypta.
V r. 1977-1980 sa pristúpilo k jeho generálnej renovácii, ale k rozsiahlejšej rekonštrukcii celého komplexu došlo až v r.
Návšteva Jána Pavla II. a Súčasnosť
Nepochybne najvýznamnejšou udalosťou v histórii katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa i biskupského paláca, ako aj celej gréckokatolíckej diecézy bola návšteva pápeža Jána Pavla II. dňa 2. júla 1995, keď vykonával oficiálnu návštevu Slovenskej republiky v dňoch 30. 6. - 3. 7.
Socha Jána Pavla II. v Prešove, 4K Video
V roku 2003 bola v katedrále umiestnená verná kópia Turínskeho plátna. Na severnej stene katedrálneho chrámu je za sklom upevnená kópia Turínskeho plátna, ktorú Prešovská gréckokatolícka eparchia dostala ako dar od Turínskeho arcibiskupstva v roku 2003. Ide o faksimile, ktoré bolo vyrobené len v štyroch exemplároch.
V Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa nachádza aj relikvia Svätého Kristovho kríža, sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých ďalších svätých.
Od roku 2008, kedy bola Prešovská eparchia povýšená na archieparchiu a Prešov na sídlo Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris je Katedrálny chrám sv. Prešov je sídlom gréckokatolíckej eparchie od roku 1818. Jej katedrála je od roku 2008 sídelným chrámom hlavy Prešovskej gréckokatolíckej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktorým je od 27. januára 2024 vladyka Jonáš (Jozef) Maxim MSU. Poloha sídla metropolie zohľadňuje dlhodobú skutočnosť, že väčšina gréckokatolíkov žije na východnom Slovensku.
Pápež Benedikt XVI. povýšil 30. januára 2008 Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, pričom povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu a metropolitné sídlo a za prvého prešovského arcibiskupa metropolitu vymenoval vtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Mons. Pápež Benedikt XVI. povýšil 30. januára 2008 Gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev sui iuris so sídlom v Prešove, pričom povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu a metropolitné sídlo a za prvého prešovského arcibiskupa metropolitu vymenoval vtedajšieho prešovského eparchiálneho biskupa Mons. Jána Babjaka SJ. Zároveň povýšil Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vtedajšieho exarchu Mons. Milana Chautura CSsR vymenoval za prvého košického eparchiálneho biskupa. Zriadil aj novú Bratislavskú eparchiu a za jej prvého eparchiálneho biskupa vymenoval Mons. Petra Rusnáka.
Na základe metropolitného usporiadania Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v roku 2008 vznikla Rada hierarchov tejto miestnej cirkvi, ktorú tvoria jej biskupi. Je jej zákonodarným zborom. Uskutočňuje sa na nej jeden z najdôležitejších znakov a symbolov východnej cirkevnej identity - princíp synodality. Episkopát Gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi sui iuris na Slovensku tvorí 6 biskupov: vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, vladyka Peter Rusnák, bratislavský eparcha, vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, vladyka Milan Lach SJ, bratislavský pomocný biskup, vladyka Ján Babjak SJ, emeritný prešovský arcibiskup a vladyka Milan Chautur CSsR, emeritný biskup Košickej eparchie. Na Slovensku v kláštore redemptoristov v Starej Ľubovni pôsobí vladyka Marián Andrej Pacák CSsR, emeritný biskup Apoštolského exarchátu sv.
Gréckokatolícka cirkev na Slovensku má podľa výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 spolu 218 235 veriacich. Prešovská archieparchia má 16 protopresbyterátov (dekanátov), 164 farností, 322 kňazov, z toho 17 rehoľných a dvoch trvalých diakonov. Z uvedeného počtu kňazov boli v roku 2024 dvaja novokňazi. Archieparchiu vedie od 27. januára 2024 vladyka Jonáš Maxim, ktorý je zároveň hlavou celej Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku. V archieparchii pôsobia dve mužské rehole - baziliáni a redemptoristi. Aktuálne je spolu v piatich kláštoroch 19 rehoľníkov.
Gréckokatolícka metropolitná cirkev sui iuris na Slovensku má v súčasnosti 45 seminaristov (nielen v seminári, ale aj na štúdiách v zahraničí,…), z toho Prešovská archieparchia 23 seminaristov. V Prešove sídli aj redakcia periodika Slovo, ktorý je oficiálnym časopisom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Časopis je vydávaný od roku 1969 a v tomto roku prešiel zmenou z dvojtýždenníka na mesačník. V Prešove má svoje sídlo aj Gréckokatolícka charita, ktorá intenzívne pomáha nielen v metropole Šariša, ale aj na iných miestach ľuďom, ktorí sú v núdzi. Okrem mnohých projektov bola v roku 2018 zriadená prvá farská charita v Okružnej neďaleko Prešova. K dnešnému dňu počet farských charít narástol a je ich takmer dvadsať. Významne sa Gréckokatolícka charita angažovala pri zvládaní migračnej vlny v roku 2022 po vypuknutí vojny na Ukrajine.
Celoročne sú najnavštevovanejšími pútnickými miestami Prešovskej archieparchie bazilika minor Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine a hora Zvir v Litmanovej, ktoré sú duchovným putom zviazané s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme. Prešovská archieparchia má okrem toho niekoľko ďalších navštevovaných pútnických miest, medzi ktoré patrí aj pútnické miesto v Krásnom Brode, z ktorého ikona Presvätej Bohorodičky bola súčasťou modlitieb a duchovného života počas jubilea archieparchie v roku 2018, kedy uplynulo 200 rokov od vzniku Prešovskej archieparchie. V jubilejnom roku 2025, ktorý práve slávime, ustanovil vladyka Jonáš Maxim 8 jubilejných posvätných miest, kde môžu pútnici získavať plnomocné odpustky.
V archieparchii intenzívne pôsobia 4 pastoračné centrá - pre mládež v Juskovej Voli, pre stredoškolákov a vysokoškolákov v Prešove, pre rodiny na Sigorde a pre Rómov. Od roku 2017 sa pastorácia Rómov pretransformovala na tzv. rómske misie pôsobiace v okresoch Vranov nad Topľou, Bardejov a Stará Ľubovňa. Počas posledných rokov k nim pribudla pastorácia rómskych komunít v okrese Prešov, ktorá má hlavné sídlo v zrekonštruovanej budove bývalého internátu lesníckej školy na Sigorde neďaleko Prešova. V archieparchii pôsobí 10 škôl a školských zariadení. Od roku 2017 začala vysielať gréckokatolícka televízia Logos. Ponúka online priame prenosy z katedrálneho chrámu a pútnických miest, ktoré sú na dennej báze zaradené aj do vysielania regionálnej televízie TV Zemplín.
Katedrálny chrám v Prešove je zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Popri relikvii Svätého Kristovho kríža sú v katedrále k úcte vystavené aj relikvie sv. Jána Krstiteľa, sv. prvomučeníka Štefana a viacerých iných svätých. V bočných kaplnkách sú to relikvie blahoslavených gréckokatolíckych biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča OSBM a Vasiľa Hopka a v lodi chrámu aj verná kópia Turínskeho plátna. Túto katedrálu v roku 1995 navštívil sv.
Krypta Katedrály sv. Jána Krstiteľa
Prešovská Katedrála bola od počiatku miestom mnohých významných udalostí v živote eparchie. Krypta sa nachádza pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa. Pred rekonštrukciou sa vchádzalo do krypty cez vchod nachádzajúci sa z pravej strany hlavného vchodu pod Kaplnkou sv. Kríža. Po nadvihnutí železného príklopu krypty tvorenej dvoma na seba kolmými chodbami, sa po strmých schodíkoch dalo zísť do jej srdca, kde návštevníka ovial tajomný duch histórie. S bázňou sa dalo vstúpiť k miestam posledného odpočinku veľkých postáv gréckokatolíckej cirkvi, ktoré boli pochované v stenách krypty.
Pôvodne sa predpokladá, že táto krypta bola podzemnou pivnicou bývalého minoritného kláštora. Terajšiu podobu dostala krypta pri prestavbe v rokoch 1753 až 1754, kedy vzniká nový vchod. Pravdepodobne sa tu odvtedy začína aj intenzívne pochovávať. Podľa určitých zistení sa o kryptu katedrály intenzívnejšie zaujímal v čase totality iba otec Dr. Marián Potáš, OSBM s neskoršími členmi rádu a okolo roku 1980 vtedajší prešovský kaplán a terajší arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ.
V krypte je pochovaných veľa osobností cirkevného a spoločenského života. Napríklad viacerí minoriti, ktorým chrám patril počas určitého historického obdobia ešte predtým, ako sa stal gréckokatolíckym katedrálnym chrámom. Sú tu pochovaní niekoľkí gréckokatolícki biskupi, napr. jeden z najdôležitejších mukačevských biskupov Ján Jozef De Camillis (†1706) pochádzajúci z Grécka, ako aj prvý prešovský gréckokatolícky biskup Gregor Tarkovič (†1841), tretí prešovský gréckokatolícky biskup Mikuláš Tóth (†1882) a v poradí štvrtý biskup Ján Vályi (†1911).
Počas komunistickej totality boli v krypte uložené aj telesné ostatky šiesteho prešovského biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM (†1960) a jeho pomocného biskupa Vasiľa Hopka (†1976), ktorých pápež Ján Pavol II. blahorečil ako mučeníkov a teraz sú ich relikvie uložené k verejnej úcte v bočných kaplnkách Katedrály. V krypte je pochovaný napr. aj kapitulárny vikár Prešovskej eparchie Juraj Répássy, ktorý eparchiu spravoval v rokoch 1911 - 1913, ale aj gréckokatolícky kňaz a rusínsky národný buditeľ Alexander Duchnovič, ktorému bola počas 7. svetového kongresu Rusínov v Prešove dňa 8. júna 2003 odhalená náhrobná tabuľa.
Životopisy Biskupov Mučeníkov
Veľmi zaujímavými príbehmi sú životopisy biskupa Pavla Petra Gojdiča, OSBM a pomocného biskupa Vasiľa Hopka, ktorí boli blahorečení ako mučeníci a v Katedrále majú aj uložené relikvie v kaplnkách. Pavol Gojdič sa dostal do Prešova až keď sa stal biskupom. Neskôr, keď je gréckokatolícka cirkev v roku 1950 postavená mimo zákona, je zakázaná jej činnosť, sa biskup dostáva do väzenia. Časom mu bol trest znížený, ba dokonca mal pár ponúk k oslobodeniu, ale podmienkou bolo, že sa vzdá gréckokatolíckeho vyznania a stane sa patriarchom pravoslávnej cirkvi v Československu. Jeho odpoveď bola ale záporná. Vo väzní bol až do svojej smrti. Zomrel v deň svojich 72. narodenín vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Bol blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II. ako mučeník.
Podobne to bolo s pomocným biskupom Hopkom, ktorý sa ale dočkal oslobodenia. Jeho väznenie trvalo 13 rokov, 6 mesiacov a 24 dní. Počas väznenia bol aj 122 dní v samotke, kde musel neustále chodiť a dovolené sadnúť si mal iba pri jedení. Dožil sa aj obnovenia gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968, ale o 8 rokov, aj na následky väznenia, ako 72-ročný umiera. Po jeho pitve sa prišlo na to, že mal v tele nadmernú dávku jedu - arzénu, teda mu musel niekto podávať jed v malých pravidelných dávkach. Za svoju statočnosť bol biskup Vasiľ Hopka tiež blahorečený sv. Otcom Jánom Pavlom II.
Rekonštrukcie Krypty
Začiatkom januára minulého roka sa konala archierejská svätá liturgia v prešovskej Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Na konci slávnosti otec arcibiskup a metropolita Ján Babjak, SJ posvätil jedenásť nových pohrebných miest na pochovávanie v zrekonštruovaných priestoroch krypty pod katedrálou. Vtedy sa zároveň ukladala do krypty rakva s telesnými ostatkami štvrtého prešovského biskupa Dr. Jána Vályiho. Doteraz bola uložená vo voľnom priestore pod katedrálou. V samostatnej schránke bolo s pozostatkami do krypty uložené aj jeho srdce. Bolo to z toho dôvodu, že biskup bol prezývaný biskupom zlatého srdca. Počas homílie arcibiskup a metropolita Ján hovoril o potrebe vydávať svedectvo kresťanského života a ako jeden z príkladov takého kresťana uviedol štvrtého prešovského biskupa. Biskup Vályi sa narodil v roku 1837. Oddaným biskupom v Prešove bol 28 rokov. Zaslúžil sa o dobudovanie seminára, založenie internátu a Učiteľskej akadémie.
Počas Noci kostolov, ktorá sa konala 24. mája 2013, gréckokatolícku Katedrálu v Prešove navštívili stovky účastníkov. Záujemcovia mali novozrekonštruovaný vchod priamo z lode katedrály sprístupnený do večerných hodín. Rekonštrukcia a sprístupnenie krypty sa udiali hlavne z iniciatívy vladyku Jána Babjaka, SJ. Bol to ďalší vklad k blížiacemu sa 200. výročiu Prešovskej eparchie. Na krypte pod Katedrálou sv. Jána Krstiteľa v Prešove sa ešte plánujú určité zmeny a rekonštrukcie. Týka sa to ešte jedného, momentálne neprístupného miesta v krypte, ktoré je zamurované a taktiež aj obnovenia názvov na úložných miestach posledného odpočinku pochovaných.
tags: #katedralny #chram #svateho #jana #krstitela #greckokatolicka