Cirkev na Slovensku má v spoločnosti čestné miesto už vyše 1100 rokov. Po niektorých misionárskych aktivitách pochádzajúcich najmä z franského územia a po príchode byzantskej misie pápež Ján VIII. v roku 880 na žiadosť kniežaťa Svätopluka zriadil v Nitre diecézu, ktorej biskup bol sufragánom (podriadený) arcibiskupa metropolitu Metoda. Prvá diecéza bola zriadená v Nitre.

Počiatky a stredovek
Vyššie uvedený historický text - bula pápeža Jána VIII. Industriae tuae - bezpečne uvádza Nitrianske biskupstvo v roku 880. Teda najstaršie biskupstvo na území strednej Európy v tom čase, ako to vyjadril Ján Pavol II. v liste adresovanému nitrianskemu biskupovi Jánovi Pásztorovi v roku 1980, z príležitosti 1100 výročia založenia: „Hej, zo starobylosti Nitry, - veď ide o prvú diecézu na území Strednej Európy - sa rodí veľká istota, potvrdená hlasom jedenástich storočí: Boh bol vždy s nami. Boh je vždy s nami a s celou Cirkvou a jeho nepretržitá prítomnosť je zárukou života a životnosti. Buďte teda plní radosti a dôvery! Znova a znova Vám to opakuje námestník Kristov a obnovuje pre Vás povzbudenie, ktoré sa tak často ozýva v Božom slove (porov. Tieto myšlienky pripomenul Svätý Otec aj pri svojej návšteve Nitry 30. júna 1995.
Aj keď Katolícka cirkev na Slovensku jedno tisícročie administratívne závisela od biskupov sídliacich na území dnešného Maďarska (na slovenskom území bol iba biskup v Nitre), na mnohých biskupských stolcoch v Uhorsku pôsobili biskupi pochádzajúci z nášho územia. K Ostrihomskému arcibiskupstvu patrilo územie západného a stredného Slovenska až po Spiš a Gemer vrátane. Východné Slovensko patrilo k biskupstvu v Jágri (Eger). Tento stav cirkevnej jurisdikcie na slovenskom území trval skoro bezo zmeny do druhej polovice 18. storočia.
Reformačné snahy a protireformácia
V prvej polovici 16. sa na Slovensku rozšírila reformácia z nemeckých krajín. Reformácia sa rýchlo šírila. K jej šíreniu prispeli aj Habsburgovci. V zápase o uhorský trón sa zhovievavým postojom k mestám a k šľachte snažili získať spojencov. Protestantskí velitelia habsburských žoldnierskych vojsk podporovali prívržencov reformácie.
Nástupom Mikuláša Oláha na arcibiskupský stolec roku 1553 sa začala aktivizovat protireformácia. Mnoho sa očakávalo od príchodu jezuitov do Uhorska roku 1561, ale ich činnosť v Trnave roku 1567 sa skončila neúspechom. Až v roku 1586 sa im podarilo usadiť v Kláštore pod Znievom.

Zriadenie nových biskupstiev
Dňa 15. marca 1776 pápež Pius VI. na žiadosť Márie Terézie zriadil tri nové biskupstvá na území Slovenska - Banskobystrické, Spišské a Rožňavské. Zároveň sa upravili hranice Nitrianskeho biskupstva. Biskupstvo v Košiciach zriadili 10. augusta 1804.
20. storočie a komunistický režim
V lete roku 1949 sa na prvé miesto v zozname nepriateľov štátu dostáva Katolícka cirkev. Komunistický režim má jasný cieľ. Pri stanovení tohto ambiciózneho cieľa sa však komunisti dopúšťajú dvoch chýb. Preceňujú svoje schopnosti a naopak podceňujú odhodlanie slovenských veriacich. Komunistickej moci najviac vadilo prepojenie Katolíckej cirkvi s Vatikánom. Pápežský úrad totiž chorobne považovali za akúsi predĺženú ruku amerického imperializmu. Tesne po získaní moci preto začali pracovať na čo najskoršom pretnutí tejto väzby a vytvorení akejsi vlastnej štátnej cirkvi.
Spontánny odpor slovenských katolíkov z leta 1949 sa tak považuje za najväčšie vzopätie proti režimu až do revolúcie roku 1989. V letných dňoch roku 1949 riskovali títo obyčajní ľudia dosť veľa. Pracovné miesta, vlastnú slobodu, budúcnosť svojich detí, a pri výstreloch aj to najcennejšie - svoje životy. Na ich veľkú odvahu by sme preto nemali zabudnúť ani po šesťdesiatich rokoch. V hodine veľkej skúšky totiž obstáli.
Slovenská cirkevná provincia a súčasnosť
Pred vyše 30 rokmi, 30. decembra 1977, pápež Pavol VI. zriadil Slovenskú cirkevnú provinciu a povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na stupeň diecézy a zároveň ju vyzdvihol na hodnosť metropolitného sídla. Podriadil mu diecézu banskobystrickú, košickú, nitriansku, rožňavskú a spišskú.
Pápež Ján Pavol II. zriadil 31. marca 1995 na Slovensku novú cirkevnú provinciu so sídlom v Košiciach.
Na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. vznikla 30. januára 2008 na území Slovenska aj gréckokatolícka provincia. Prešovská eparchia bola povýšená na arcibiskupstvo, Košický apoštolský exarchát na eparchiu a vznikla aj nová Bratislavská eparchia.
Rímskokatolícka cirkev na Slovensku sa člení na dve cirkevné provincie - Západnú provinciu a Východnú provinciu. Podľa najnovšej reorganizácie cirkvi zo 14. februára 2008 sú v Slovenskej republike tri rímskokatolícke arcidiecézy (Bratislavská, Trnavská a Košická) a päť diecéz (Nitrianska, Žilinská, Banskobystrická, Spišská a Rožňavská). V diecézach je spolu 1482 farností.
Podľa cirkevnej štatistiky z roku 2006 v Katolíckej cirkvi aktívne pôsobí 18 biskupov, 2397 diecéznych kňazov, 577 rehoľných kňazov, 18 trvalých diakonov, 511 seminaristov (387 diecéznych a 124 rehoľných), 722 rehoľníkov - nekňazov a 2649 rehoľníčok, informovala Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska (KBS).
Cirkevná štruktúra na Slovensku
Západná provincia:
- Bratislavská arcidiecéza - arcibiskup Stanislav Zvolenský
- Trnavská arcidiecéza - arcibiskup Ján Orosch
- Banskobystrická diecéza - biskup Marián Chovanec
- Nitrianska diecéza - biskup Viliam Judák
- Žilinská diecéza - biskup Tomáš Galis
Východná provincia:
- Košická arcidiecéza - arcibiskup Bernard Bober
- Spišská diecéza - biskup Štefan Sečka
- Rožňavská diecéza - biskup Stanislav Stolárik
Najvyššími predstaviteľmi Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku sú biskupi, ktorí sú združení v Konferencii biskupov Slovenska (KBS). Biskupi eparchií, ktoré sú súčasťou Prešovskej metropólie, vytvárajú Radu hierarchov, ktorá sa pravidelne schádza a zabezpečuje synodálne riadenie Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.

Spomíname na návštevy Svätého Otca Jána Pavla II na Slovensku
PUTOVANIE KRÍŽA J.Pavla II. po Slovensku - zastávka v Bratislave
Ján Pavol II. mohol prvýkrát pricestovať do Československa až v apríli 1990, niekoľko mesiacov po nežnej revolúcii v novembri 1989. Deň sa zdržal v Prahe, potom letel na moravský Velehrad. Iba niekoľkohodinový pobyt v Bratislave začal úctivým pobozkaním slovenskej zeme a zakončil aspoň letmými stretnutiami s ľuďmi, ktorým pri každej svojej návšteve kdekoľvek vo svete pripisoval mimoriadnu dôležitosť - so starými a s chorými i s predstaviteľmi nekatolíckych cirkví a náboženských spoločností.
„Kto by chcel vytrhnúť kresťanskú vieru z kultúry a zo života slovenského národa, nemohol by pochopiť jeho dejiny - od tých najstarších až po dnešné," povedal Ján Pavol II. v homílii. Požehnal niekoľko základných kameňov nových kostolov, ktoré sa nesmeli stavať takmer štyri desaťročia.
V budúcich rokoch sa na Slovensko dvakrát vrátil. Zakaždým vyzýval obyvateľov, aby sa nebáli. Pred ôsmimi rokmi, pri svojej poslednej návšteve, adresoval túto výzvu mladým Slovákom: „Nebojte sa!
Podľa talianskeho publicistu Vittoria Messoriho, dôverného znalca života a diela Jána Pavla II., heslo „Nebojte sa!" sa stalo východiskom všetkých pápežových úvah. V roku 2017, keď na zemi žilo 7408 miliónov ľudí, mali katolíci 17,7 percentný podiel na celosvetovom obyvateľstve. Katolícka cirkev je v súčasnosti tvorená dvadsiatimi štyrmi cirkvami sui iuris (svojho práva): ide o jednu západnú a dvadsaťtri východných katolíckych cirkví.
Pod pojmom obrad sa myslí jedinečný spôsob, akým určité spoločenstvo veriacich vníma, vyjadruje a prežíva svoj život v rámci tajomného Kristovho tela. Kresťanský Východ nechápe pod obradom len liturgické dedičstvo, ale aj dedičstvo teologické, duchovné a disciplinárne. Iným slovami, pod obradom sa nemyslí len liturgia, ale komplexná tradícia. Západná cirkev sa riadi Kódexom kánonického práva (CIC), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1983. Cirkevný život východných katolíckych cirkví sa riadi Kódexom kánonov východných cirkví (CCEO), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1991. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 má Rímskokatolícka cirkev 3 347 277 veriacich (= približne 62 % obyvateľov Slovenska).

tags: #katolicka #cirkev #v #slovenskej #republike