Vznik obce Poniky je spojený s históriou starobylej obce, ktorej počiatky siahajú viac ako 700 rokov do minulosti. Poniky od svojho založenia prešli mnohými zmenami a na ich vývoj vplývali udalosti okolitého sveta. Tieto vplyvy sa preniesli aj do života miestnych ľudí, čo sa odrazilo aj v ich kultúrnom prejave.
Kostol svätého Františka Assiského v Ponikách
Prvotné osídlenie Poník
Najstaršie osídlenie územia Poník je dodnes predmetom dohadov bez konkrétnych archeologických dôkazov. Možno však tvrdiť, že v období mladšej doby bronzovej dochádzalo k osídľovaniu blízkeho okolia. Svedčí o tom aj nálezisko Chochuľka neďaleko obce Hrochoť, ktoré pochádza z obdobia 1200 - 1000 pred n. l.
Ďalším zaujímavým dokladom osídľovania okolia Poník je lokalita Baba neďaleko Ponickej Huty. Tu sa nachádzajú zvyšky pravekého sídliska z obdobia neolitu. Ešte aj dnes môžeme v tomto priestore identifikovať obranné valy a nájsť zvyšky keramiky. Bohužiaľ, toto územie nebolo nikdy seriózne archeologicky skúmané.
Bližšie údaje o osídlení poznáme až od 13. storočia. V tomto období dochádza k rozpadu kráľovského vlastníctva pôdy. V 80. rokoch 13. storočia tento proces zasiahol aj oblasť Zvolenskej kotliny. A práve z tohto obdobia pochádzajú prvé písomné zmienky o území nazývanom Poniky. Z písomných záznamov sa dozvedáme, že na území súčasných Poník existovala malá osada ešte začiatkom 13. storočia. Bola však vyplienená tatárskym vpádom. V roku 1282 sa o túto pustú osadu uchádzal majster Filip de Turchus.
Vznik obce
Po tom, čo sa o územie Poník začal uchádzať majster Filip de Turchus, nariadil kráľ Ladislav IV. ostrihomskej kapitule, aby zistila skutočný stav územia Poník. Úlohou bolo zistiť, či táto zem patrí celá kráľovi a či jej darovaním neutrpí kráľovské právo poľovania a rybolovu. Záver prieskumu bol známy ešte v roku 1282 a jeho výsledkom bolo zistenie, že zem alebo hora "Ponyk" nie je vhodná ani na poľovanie ani na rybolov, a že celá ešte patrí kráľovi.
Výsledky tohto šetrenia boli podané v podrobnej správe kráľovi Ladislavovi IV., ktorý ich uviedol v darovacej listine z 27. júla 1284, podľa ktorej bola zem zvaná "Ponyk" večným právom darovaná majstrovi Filipovi de Turchus. Majster získal územie za zásluhy v bojoch po boku kráľa proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II., pri ktorých doviedol významného zajatca a v bojoch proti Kumánom, kde zajal troch významných Kumánov. Ešte v roku 1284 časť darovaného územia prepustil majster Filip svojmu bratovi Saulovi, ktoré neskôr tvorilo chotár Šalkovej. V roku 1302 títo dvaja bratia darovali časť chotára Poník Filipovmu zaťovi Andrejovi.
Kedysi pustá zem "Ponyk" sa tak pod správou majstra Filipa čoskoro zveľadila a zaľudnila. Poniky sa stali východiskom ďalšieho osídľovania a poskytovali možnosti zakladania nových osád. K tejto skutočnosti prispelo v 14. storočí aj objavenie ložísk železa, medi a zlata, ktoré sa ťažilo až do roku 1571.
Názov obce
Od prvej písomnej zmienky až dodnes si Poniky zachovali svoj názov. Odlišný bol len pravopis, písanie mäkkého či tvrdého "y". V rôznych dokumentoch z rozličných čias sú to tieto varianty názvu obce: Ponik (1282), Ponyk (1284), Panyk (1358), Panyk libera (1424), Pojnik (1786) a napokon Poniky (od roku 1920). Ľud nazýval obec "Ponike" alebo aj "Pojnike". V starých listinách sa zväčša uvádza názov "Ponyk" (písané aj Ponijk). Na historickej katastrálnej mape sa uvádza "Pöjnijk" a neskoršie asi pomaďarčený "Pónik".
O pôvode názvu obce Poniky existuje niekoľko verzií:
- Jedna hovorí, že Poniky - Pojniky za dávnych čias spájali dolinu Hrona s okolím Zvolena a cez Ľubietovú s dolinu potoka Zolná, názov obce je odvodený od slovesa spojiť - spájať.
- Podľa druhej verzie tu v 13. storočí bola kaplnka, pri ktorej bývali mníšky. Ľud nazýval mníšky "paničky - paniky", z čoho vraj neskôr vznikol názov Poniky. Táto verzia je veľmi nepravdepodobná, lebo do takýchto málo obývaných a ľuďmi opustených hôr by sotva prišli bývať mníšky.
- Tretia, o niečo pravdepodobnejšia verzia hovorí, že meno Poniky bolo odvodené od slovesa pojiť - napájať. Podľa povesti stál ešte v 12. - 13. storočí nad Ponickou Lehôtkou majer, ktorý patril k Ľupčianskemu zámku. Keďže na majeri nemali dostatok vody, chodili údajne napájať statok do doliny, kde teraz ležia Poniky. Pravdepodobnosť (aspoň existencie majera) dokazuje skutočnosť, že mestečko Poniky sa súdilo s Ľupčianskym panstvom o lesy a pasienky.
- Podľa poslednej verzie je názov obce odvodený od slovesa podnikať (prenikať, unikať) v takom význame, že potôčiky v chotári podnikajú (unikajú) do zeme a o niekoľko metrov ďalej znovu vyvierajú plným prúdom. Takéto potôčiky tu skutočne existujú - na jednej strane vrchu vtekajú do zeme, na druhej vytekajú.
Historický kostol sv. Františka Assiského
Gotický Kostol svätého Františka v malebnej obci Poniky patrí ku krásnym príkladom gotického staviteľstva. Aj napriek zničeniu Turkami či neskorším prestavbám môžeme tento skvost gotickej architektúry obdivovať v takmer nezmenenej podobe dodnes. V ohradenom areáli sa na kopci nad obcou Poniky sa vypína gotický Kostol svätého Františka Assiského. Postavili ho v prvej štvrtine 14. storočia.
Kostol v Ponikách predstavuje krásny príklad gotickej architektúry. Je jednoloďový s kvadratickým presbytériom, severnou bočnou kaplnkou, sakristiou a kostnicou. V interiéri sa nachádza fresková výzdoba. Okrem fresiek sa v interiéri nachádza gotický krídlový oltár Panny Márie z roku 1512, neskorogotická krstiteľnica z roku 1526 a pastofórium zo začiatku 16. storočia. Doposiaľ nie je známe kedy, a prečo sa v kostole zmenilo patronícium. Pôvodne bol kostol totižto zasvätený sv.
Kostol svätého Františka postavili na majetku Petra a Tomáša, synov magistra Donča zo Zvolena v roku 1310. Okolo roku 1470 rozšírili južné okno presbytéria aj viaceré architektonické články a ostenia boli natreté červenou farbou. Koncom 15. storočia, alebo začiatkom 16. storočia, bol kostol pozdnegoticky upravený. Neskôr v rokoch 1663 - 1678 Poniky dvakrát vyplienili a vypálili Turci . V tomto období dokonca mal kostol slúžiť Turkom ako maštaľ.
Následne prešiel kostol barokovou úpravou, ktorá nebola k nemu príliš šetrná. V roku 1961 boli odkryté nástenné maľby v podkrovnom priestore. Reštaurátorské práce na kostole prebiehali v rokoch 1971 - 1992. Prebehla tu komplexná obnova, odstránila sa baroková klenba a zvonica, zrekonštruovali sa zamurované architektonické detaily. Pri južnej stene stavby kostola bol pri obnove objavený múr, ktorý by mohol byť pozostatkom staršej stavby na tomto mieste.
Najstaršími nástennými maľbami z druhej polovice 14. storočia sú výjavy sv. Juraja v súboji s drakom, Narodenie sv. Jána Krstiteľa a dnes už neidentifikovateľný obraz na severnej stene lode.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1282 | Prvá písomná zmienka o území Poník |
| 1284 | Darovacia listina kráľa Ladislava IV. pre Filipa de Turchus |
| 1310 | Ostrihomský biskup Tomáš vydal povolenie postaviť kostol |
| 1358 | Písomne doložená existencia dvoch mlynov a nálezísk zlata |
| 1663-1678 | Plienenie Poník Turkami |
| 1971-1992 | Reštaurátorské práce na kostole |
Obec Poniky leží v okrese Banská Bystrica. Obcou prechádza cesta 2420.
Ako sa dostať ku Kostolu sv. Františka?
- Z Kúpeľov Sliač: Kúpele Sliač sú od Poník vzdialené 22,5 km, cesta autom zaberie 25 minút. Z kúpeľov pokračujte do Sliaču, v časti Rybáre potom odbočte na Veľkú Lúku. Zo Sliaču premáva pravidelne do Poník aj verejná doprava, je však potrebné prestupovať v Banskej Bystrici. Dĺžka ideálneho spojenia je 50 minút. Odporúčame vystúpiť na konečnej zastávke Poniky - Jednota.
- Z Kúpeľov Brusno: Kostol svätého Františka v Ponikách je od Kúpeľov Brusno vzdialený 24 km, cesta autom zaberie 25 minút. Z Brusna pokračujte po ceste č. 66 smerom do Banskej Bystrice. Z obce Brusno premáva pravidelne do Poník aj verejná doprava, prestúpiť môžete v Banskej Bystrici alebo Šalkovej.
Parkovisko nie je k dispozícii. Zaparkovať sa dá pri miestnej cestnej komunikácii a verejných priestranstvách. Areál kostola je voľne dostupný bez obmedzení. Samotný Kostol svätého Františka je otvorený v určité dni na slúženie bohoslužieb. Pri záujme o prehliadku je potrebné vopred kontaktovať miestnu farnosť v Ponikách.