Rimavská Sobota, mesto s bohatou históriou, sa nachádza v Slovenskom rudohorí, v údolí rieky Rimava. Jej historické jadro odzrkadľuje časy starého Uhorska v 19. a 20. storočí. Na štvorcovom Hlavnom námestí stoja dva kostoly - katolícky a kalvínsky, postavené približne v rovnakej dobe, v druhej polovici 18. storočia. Kým kalvínsky kostol má svoju históriu, katolícky vyrástol na mieste zbúraného stredovekého kostola.
História farnosti Rimavská Sobota je bohatá a siaha až do stredoveku. Prvý kostol bol postavený už v 11. storočí na námestí mesta, v čase, keď bolo obyvateľstvo prevažne katolícke. Vývoj farnosti bol ovplyvnený reformáciou, obdobím bojov medzi katolíkmi a kalvínmi, ako aj vládou Márie Terézie, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri výstavbe súčasného kostola.
Prvý kostol bol postavený v 11. storočí na námestí mesta, kde obyvateľstvo bolo katolícke. Pôvodný gotický kostol pochádzal pravdepodobne zo 14. storočia. Počas archeologického výskumu námestia v rokoch 1994 až 1997 sa našli základy staršej gotickej stavby. V 15. storočí Ján Jiskra z Brandýsa opevnil kostol hradbami.
V roku 1524 sa vysokopostavený predstaviteľ cirkvi, katolícky kňaz Em. Bebek, oženil a nariadil prijať učenie Luthera. V roku 1594 tu boli nasledovatelia Jána Kalvína vo väčšine. V čase reformácie v rokoch 1592 až 1769 patril kostol takmer 177 rokov kalvínom.
Veriaci chodili na sväté omše do kaplnky Panny Márie, ktorá stála pri kostole a pochádzala z polovice 16. storočia, alebo sa modlili na cintoríne. Kostol, ktorý stál na námestí, bol pôvodne katolícky, ale po reformácii ho používali kalvíni. V roku 1769 prebiehali boje medzi katolíkmi a kalvínmi o prinavrátenie kostola. Zmena nastala až počas vlády Márie Terézie. Kráľovský súd 9. apríla 1771 rozhodol v prospech katolíkov. Po skončení súdu sa György Karaba stal prvým katolíckym farárom.
Pôvodný kostol bol už starý a poškodený, hrozilo jeho zrútenie. Preto Mária Terézia v roku 1774 alebo 1775 dala zbúrať a postaviť nový kostol, ktorý stojí dodnes. Kostol vysvätil 30. septembra 1792, na prvú nedelu po Turíciach, Andrássy Antal rožňavský biskup. Mária Terézia na kostol postupne darovala 800, neskôr 6 938 a 4 000 forintov. Zrútiť ho dali za Márie Terézie, keď stúpenci reformovanej cirkvi napadli katolíkov počas procesie.
Ako TASR informovala lektorka Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Martina Mareková, spomínaná udalosť sa stala v nedeľu 25. júna 1769. „Mestom prechádzala katolícka procesia na čele s misionárom Jurajom Karabom. Práve v tom čase v kalvínskom kostole prebiehala bohoslužba.
„Šlo vlastne o boj o kostol, ktorý pôvodne patril katolíckej cirkvi, a kalvíni si mysleli, že si ho katolíci prišli zobrať späť, čo však nebola pravda. Panovník nakoniec túto bitku rozsúdil tak, že protestantské bohoslužby boli zrušené, kostol naozaj získali katolíci a bol nahradený farár i učiteľ,“ vysvetlila lektorka. Chrám bol však už podľa jej slov považovaný za znesvätený.
„Celé sa to nakoniec skončilo jeho zbúraním v roku 1771 a od roku 1774 sa začalo so stavbou nového, v tej podobe, ako ho poznáme dnes na Hlavnom námestí,“ dodala.
O pôvodnom románsko-gotickom kostole, ktorý bol obohnaný hradobným múrom, nie je podľa slov archeológa GMM Alexandra Botoša k dispozícii veľa informácií. „To, že bol tiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi, nám hovorí, že má pôvod v 11. až 12. storočí, kedy bolo toto patrocínium bežne používané,“ uviedol Botoš s tým, že románska podoba kostola nebola jednoznačne preukázaná ani počas archeologického výskumu v 90. rokoch 20. storočia.
„Boli odkryté len jednotlivé lode gotického kostola. Šlo o viacloďový farský kostol, ktorého podobu nám zobrazuje spomínaná veduta s náboženskými nepokojmi,“ doplnil archeológ.
S obrazom je však spojená i ďalšia zaujímavosť. „V okne veže kostola vidieť muža, ktorý hrá na píšťale, a k tomu sa viaže zaujímavá legenda. Keď totiž vojská dobýjali neďalekú Turkami obsadenú pevnosť Sobôtka, turecký beg ušiel a zachránili ho vraj obyvatelia mesta. Nevydali ho cisárskym vojakom, ale dopravili ho do Istanbulu,“ načrtol Botoš.
Ako znak vďaky malo mesto dostať tureckú píšťalu. Keď sa na nej zahralo z veže kostola, Turci údajne nechali mesto na pokoji. „Pravdivosť tejto legendy je otázna, ale v období namaľovania obrazu musela byť živá, keďže ju autor na plátne zachytil.
Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963. Barokovo-klasicistický jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol svätého Jána Krstiteľa postavený v rokoch 1774-1790. Neskorobarokový interiér a stropná maľba z konca 18.storočia.
Architektúra a Interiér
Kostol je postavený v štýle neskorého baroka. Do ozdobného mramora vložili klinovaný obraz na hlavnom oltári. Obraz je umeleckým dielom viedenského učiteľa a dvorného maliara Fishera. Mária Terézia odkúpila tento obraz za 75 zlatých. Obraz zobrazuje sťatie hlavy sv. Jána Krstiteľa.
Vpredu, na pravej strane stojí vedľajší oltár sv. Jána z Nepomuku, od neznámeho autora. Na ľavej strane je zase oltár sv. Terézie z Avily. Vzadu napravo je umiestnený vedľajší oltár sv. Ondreja, ktorý namaľoval umelec z Levoče, Jozef Zauzig v roku 1834. Nad hlavným oltárom sa nachádza nástenná maľba, ktorá zobrazuje smrť uhorského kráľa svätého Štefana. Obraz na pravej strane znázorňuje uhorského kráľa svätého Ladislava ako zázračne vyviera vodu zo skaly pre svoj sprievod, podobne ako Mojžiš.
Kostol bol renovovaný v roku 1878. Kostolná veža je trojposchodová. Zvony dali vyrobiť v roku 1779, o čom svedčí aj nadpis nad bránou. Pôvodná kamenná krstiteľnica patrila prvému katolíckemu kostolu a ako vzácna pamiatka sa nachádza v Gemersko-malohontskom múzeu.
V areáli kostola okrem fary a hospodárskych stavieb bola aj škola. Dňa 1. 3. 1894 sa na dvore našťastie nachádzalo len jedno malé dievčatko. Počas zvonenia sa uvoľnilo oceľové srdce jedného zo zvonov. Svojou váhou prerazilo mreže na okne veže a vyletelo von na dvor. Dopadlo presne na miesto, kde len pár sekúnd predtým stálo spomenuté dievčatko. Okrem zľaknutia sa dievčatku nič nestalo a v zemi ostal hlboký kráter, po páde oceľového srdca.
Život farnosti je bohatý a aktívny. Farníci sa stretávajú na svätých omšiach, modlitbách a rôznych podujatiach. Farnosť sa tiež zapája do charitatívnych aktivít a pomáha ľuďom v núdzi.
Rímskokatolícka farnosť v Rimavskej Sobote vás srdečne pozýva na EVANJELIZAČNÝ SEMINÁR s katolíckym misionárom Josephom Sunnym a jeho tímom z Anglicka, ktorý sa uskutočnil v dňoch 14.9.2022 a 15.9.2022 v kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote.
V nedeľu 24. septembra 2023 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu. Biskupi Slovenska pozývajú všetkých k spojeniu sa v modlitbách a k vyjadreniu solidarity s trpiacimi následkom zemetrasenia v Turecku a Sýrii. Dnes (11.12.2022) sa vo farnosti Poltár konala svätá omša, pri ktorej otec biskup vyslal koledníkov Dobrej noviny spolu so svojim požehnaním. V nedeľu 2. októbra 2022 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu. Prinášame niekoľko fotografií z odpustovej slávnosti Narodenia Panny Márie v kaplnke na Majši. Sv. omšu celebroval farský vikár Mgr.
Dnes po roku sme oslávili svätou omšou a procesiou po námestí krásnu slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Ďakujeme za humanitárnu pomoc Ukrajine. Ešte stále môžete pomôcť v predajni Zdenka, ak by sa niečo doma našlo. Pod záštitou Diecéznej charity v Rožňave organizujeme zbierku pre vojnových utečencov z Ukrajiny.
Dnešná brigáda v našom kostole. Po výmene strechy nad sakristiou sa „zabudlo“ na odstránenie starej krytiny, ktorá si pekne ležala a čakala na dnešný deň, kedy bude z povaly nad sakristiou odstránená, za čo ďakujeme partii našich piatich mužov.
Modlitbový večer našich mužov sa začal o 18.30 h modlitbou posvätného ruženca, ktorý muži-otcovia obetovali za svoje rodiny. Nasledovala sv. omša, v ktorej pán dekan postupne pri týchto stretnutiach rozoberá postavu Dávida. Dnes to bol Dávidov hriech, ale aj uznanie svojej hriešnosti a následné pokánie, ktoré konal.
Aj my sa so Svätým Otcom bez prestania modlíme - je názov najnovšieho slova pastiera, ktoré napísal rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. Naradovaní sa vráťme do chrámov - je názov najnovšieho slova pastiera, ktoré napísal rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik.
Rímskokatolícka cirkev farnosť Rimavská Sobota vás všetkých srdečne pozýva na organový recitál HYELIN LEE do farského kostola sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote, ktorý sa uskutoční 27.
V nedeľu 13. 6. 2021 sme sa tešili odpustovej slávnosti Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v našom filiálnom kostole v Kružne. Odpustovým kazateľom bol vdp. Jozef Spišák, farár z Hnúšte. V utorok 25. 5. 2021 sme boli na kontrolnom dni u pána reštaurátora Mgr. Art. Mariana Kelešiho vo Veľkom Bieli. Zreštaurovaný oltárny obraz by sme v plnej kráse mali v našom kostole privítať v septembri 2021.
Dnes sme požehnali nový kríž na Sabovej. Ani nepriazeň počasia nás neodradila od účasti na tomto slávnostnom okamihu, nech nám Kristov kríž, symbol našej spásy pomáha prekonať každú nepriazeň či búrku života.
V nedeľu 19. septembra 2021 sme v Kružne ďakovali za tohtoročnú úrodu.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 11. storočie | Postavenie prvého kostola na námestí |
| 14. storočie | Pravdepodobný vznik gotického kostola |
| 15. storočie | Ján Jiskra opevňuje kostol hradbami |
| 1524 | Katolícky kňaz Em. Bebek prijíma učenie Luthera |
| 1592-1769 | Kostol patrí kalvínom |
| 1769 | Boje medzi katolíkmi a kalvínmi o kostol |
| 1771 | Kráľovský súd rozhoduje v prospech katolíkov |
| 1774-1775 | Mária Terézia dáva postaviť nový kostol |
| 1792 | Vysvätenie nového kostola |
| 1878 | Renovácia kostola |
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Okrem katolíckeho kostola, na námestí sa nachádzajú aj dve bývalé župné budovy. Staršia stojí na rohu s ulicou SNP a pochádza zo záveru 18. storočia. Novší župný úrad sídlil v 19. storočí v redute známej aj ako hotel Čierny orol.
Naopak, najstarší župný dom, synagóga či židovská škola na Hatvaniho ulici smerujúcej k evanjelickému kostolu už neexistujú. Zrejme najhonosnejšia historická budova stojí na neďalekom Námestí Mihálya Tompu. Je ňou najnovší župný dom. Svoju súčasnú podobu získal začiatkom 20. storočia.
Podoba gotického kostola v 18.