Rímskokatolícky kostol v Dunajskej Strede predstavuje najstaršiu historickú a cirkevnú pamätihodnosť mesta.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Dunajskej Strede
Počiatky a vývoj kostola
Podľa zmienok z ranného obdobia árpádovcov stál na terajšom pôdoryse rímsko-katolíckeho kostola v minulosti pravdepodobne drevený kostol. Kamenné základy kostola, hlavná loď, svätyňa a veža boli postavené v roku 1329 v gotickom štýle.
V roku 1518 bol kostol prestavaný v neskoro gotickom slohu na dvojkomorový kostol s vedľajšou loďou.
Rozsiahlymi stavebnými úpravami bol kostol v rokoch 1742-43 zrenovovaný v barokovom slohu. Boli zvýšené kostolné múry, postavila sa veža.
Interiér a výzdoba
Hlavný oltár je barokový, pochádza z 18. storočia a je zdobený maľbou Nanebovstúpenia panny Márie, nad ňou je socha ochrancu a patróna sv. Juraja na koni. Bočné oltáre sú z obdobia neskorého baroka a sú zdobené maľbou kráľa sv.Štefana a sochou Piety Nanebovstúpenia panny Márie.
História Dunajskej Stredy a jej vplyv na kostol
Podložie Dunajskej Stredy tvoria štrky a piesky, ktoré geologicky pochádzajú z najstarších čias, ktoré neskôr Dunaj a jeho ramená spevnili nánosmi bahna a humusu. Z uvedeného vyplýva, že prírodné podmienky na osídlenie mesta neboli v čase vzniku najpriaznivejšie. Domnievame sa, že na polohu starej usadlosti Dunaszerdahely mala rozhodujúci vplyv cesta, ktorá obchádzala južné močaristé územia.
Historické pramene uvádzajú, že územie bolo riedko osídlené kvôli nepriaznivým prírodným podmienkam. Prvé osídlia vznikali na najsevernejšej z ciest, ktoré obchádzali južné oblasti mokradí a močarísk.
V nariadení kráľa sv. Štefana sa uvádza, že každých desať osád si má postaviť vo svojom okolí kostol, kde by sa vykonávali bohoslužby. V časti Szerdahely sa pre potreby miestneho obyvateľstva a priľahlých osád postavil pravdepodobne prvý drevený kostol na území mesta na počesť sv. Juraja.
Počas ranného obdobia vládnutia Árpádovcov sa streda stala tradičným trhovým dňom. V prvej mestskej písomnej zmienke z roku 1255-1256 sa uvádza názov Svridahel.
V listine sa uvádza aj vlastnícke právo viažúce sa ku kostolu sv. Juraja.
Podľa záznamu z kroniky bol v prvej tretine 14. storočia v mestkej časti Szerdahely sa zo sídiel postupne sformovalo jadro usadlosti, ktoré je spomínané ako Szentfundus (sväté miesto, pozemok). Územie bolo ohraničené kamenným múrom (stenou, „hradbami“). Vo vnútri sa nachádzal rímskokatolícky kostol a cintorín.
Kráľ Žigmund Luxemburgský vydal v roku 1405 dekrét (Dekretum minus), jeho cieľom bolo vytvoriť z miest na kráľovskej pôde jednotný mestský stav (stav - rend). Dokument z roku 1429 uvádza, že kráľovské mesto Dunaszerdahely získalo štatút „oppídia“, stredovekého „mestečka“.
Vedľa kostola bola zriadená katolícka škola.
Rod Pálffyovcov prevzal patronát nad spravovaním tunajšieho kostola.
V rokoch 1742-43 prešiel úplnou renováciou kostol sv. Juraja.
V roku 1777 bol pri kostole postavený pamätník Svätej trojice. Symbolizoval poďakovanie obyvateľstva za ústup viacerých epidémií.
V roku 1780 sa zo zdravotných dôvodov ukončilo pochovávanie v okolí kostola a v kostolnej hrobke.
Začiatkom prvej polovice 19.storočia sa začalo premena kamenného opevnenia a okolia kostola. Bola zbúraná kaplnka (1802), ktorá slúžila ako miesto rozlúčky so zosnulými a následne sa postupne búralo kamenné opevnenie, ktoré obkolesovalo kostol a cintorín. Priestor sa postupne otváral a neskôr vzniklo kostolné námestie.
Nakoniec sa v roku 1854 časť Szerdahely, Újfalu, Nemesszeg a Előtejed spojili a vytvorili mesto Duna-Szerdahely.
V roku 1938 v novej katolíckej škole vzniklo prvé mestské gymnázium.
Kostol postavili v druhej polovici 14. storočia ako väčšiu jednoloďovú stavbu s polygonálnou svätyňou a západnou predstavanou vežou, pričom pôvodne bol chrám zasvätený sv. Jurajovi. O niečo neskôr bol kostol vyzdobený nástennými maľbami vysokej kvality.
Okrem obvodových múrov sa z pôvodnej gotickej stavby zachovala hodnotná krížová rebrová klenba podvežia, západný portál, okná veže s kamennou kružbou, ako aj klenba bočnej lode. V presbytériu sú prezentované zvyšky stredovekej maliarskej výzdoby. Na severnej stene sa nachádza freska vysokej kvality zobrazujúca sv. Mikuláša, ktorého autorom bol pokračovateľ majstra Vitale da Bologna. Na južnej stene presbytéria je ďalšia značne poškodená postava. Maľby boli zreštaurované v roku 1955.