Katolícky Kostol Zvnútra: Popis a História

Katolícky kostol je Božím domom - domom Nebeského Otca pre farnosť, pre spoločenstvo Boha a človeka. Tu je farnosť v tomto pominuteľnom čase doma. Odtiaľto pramení život nových Božích detí - krstom sa stávame Božími synmi a dcérami, a od oltára vzniká jednota a sila manželstva.

V nasledujúcom texte sa pozrieme na históriu a vnútorné usporiadanie katolíckych kostolov na Slovensku, pričom sa zameriame na konkrétne farnosti a ich vývoj v priebehu storočí.

Interiér Baziliky sv. Petra vo Vatikáne.

Farnosť Šurany

Farnosť Šurany je od 14. februára 2008 súčasťou Nitrianskej diecézy a Šurianskeho dekanátu. Podľa posledného sčítania obyvateľstva má farnosť 10 491 obyvateľov, z ktorých je 8 395 rímskokatolíkov a 10 gréckokatolíkov. Existencia farnosti je datovaná k roku 1226.

K farnosti patria aj filiálne kostoly v mestských častiach Nitriansky Hrádok - kostol sv. Martina z roku 1888 a Kostolný Sek - kostol Panny Márie Ružencovej z roku 1887. V roku 2000 bol v mestkej časti Kostolný Sek konsekrovaný kostol Božieho Milosrdenstva. Z roku 1937 je kaplnka Panny Márie Lurdskej. Vo farnosti pôsobí Cirkevná Základná škola Žofie Bosniakovej, Kolpingova rodina či Spolok sv. Vojtecha na Slovensku. Vo farnosti vychádza periodikum Nádej - Listy farnosti sv. Štefana.

Tomáš Bosniak postavil budovu fary a jeho syn Štefan, odchovanec Pazmánya, neskôr biskup nitriansky, asi v rokoch 1630-1640 postavil kostol, ktorý bol tureckými vojskami zničený v roku 1663. Po porážke Rákoczyho povstania bol znovu postavený kostol v Šuranoch Bosniakovými dedičmi, z rumov šurianskeho a novozámockého hradu.

Nový farský kostol sv. Štefana, prvomučeníka bol konsekrovaný dňa 25. októbra 1942. Za maďarskej okupácie v r. 1938-1945 Šuranci veľa trpeli. V roku 1938 na vianočné sviatky žandári do ľudí i strieľali. Vtedy bola usmrtená 19-ročná Mária Kokošová. Dnes stojí na počesť Márie Kokošovej pamätná busta pred kostolom.

Kánonické Vizitácie

Ďalšie údaje o šurianskom kostole a náboženskom živote nám podávajú kánonické vizitácie. Uvádzame ich v poradí, ako nasledujú, bez toho, aby sme menili nepresnosti niektorých údajov, aby sa neporušila patina starobylosti.

• 1713: Šurany nemali vlastného farára a boli administrované z Komjatíc. Kostol bol postavený nitrianskym biskupom Štefanom Bosniakom, neskôr znesvätený Turkami a povstalcami.
• 1755: Biskup Štefan Bosniak zanechal pre kostol majetok na Malej Kesy a v Kostolnom Seku. Farárom bol Jozef Jelenčič, svedomitý kňaz.
• 1779: Kostol bol obklopený cintorínom a pevným múrom. Farárom bol Juraj Stočko, a pribudol kaplán Ján Vince.
• 1847: Pripomína sa dar biskupského otca Tomáša Bosniaka, ktorý venoval bohatý majetok Malej Kesy šurianskemu kostolu. Farárom bol Anton Kardhordó.
• 1852: Starý kostol bol vystavený Štefanom Bosniakom, nitrianskym biskupom. Obnovený bol rodinou Bosniakovou v roku 1719.

Farnosť Smolenice

Najstarší priamy doklad o cirkevnom živote v Smoleniciach (terra Zumula) nachádzame v listine z r. 1291. Práve v tejto listine sa prvýkrát vôbec spomína farský kostol Panny Márie, čo je významný doklad organizovaného cirkevného života Smoleníc v rámci farnosti. Fara ako taká sa v Smoleniciach spomína až v r. 1390.

Smolenická fara sa uvádza v zozname fár známej listiny z r. 1390, ktorá riešila spor o posvätné oleje s bratislavským prepoštom Vavrincom. Ako samostatná farnosť sa Smolenice spomínajú aj v ďalšom historickom dokumente, tentoraz hlásiacom sa do roku 1516. V dokumente jeho autor opisuje stav personálneho obsadenia jednotlivých cirkevných inštitúcií v druhom desaťročí 16. storočia.

Najcennejším prameňom poznania cirkevného života každej farnosti sú kanonické vizitácie, ktoré na našom území pochádzajú už zo 16. storočia. Samotná vizitácia prebiehala presne podľa vopred stanovených pravidiel. Vyhlasoval ju najvyšší predstaviteľ v diecéze, v prípade Smoleníc ostrihomský arcibiskup, ktorý vizitácie nariadil buď sám, alebo požiadal o vydanie mandátu panovníka.

Počas celého novoveku mali Smolenice postavenie samostatnej farnosti, teda neskĺzli do postavenia filiálky, pridruženej k inej farnosti. Mali jednu filiálku - obec Lošonec, pričom Smolenická Nová Ves (dnes súčasť Smoleníc) patrila z cirkevno-organizačného hľadiska do farnosti Boleráz.

Najstarší kostol v Smoleniciach bol zasvätený Panne Márii. Doklad o tom nachádzame v už spomenutej listine z roku 1291. Prvý opis tohto kostola, i keď len veľmi stručný, nám prinášajú kanonické vizitácie z r. 1561 a 1562. Podľa znenia vizitácie z r. 1561 bol kostol v dobrom stave, o kostol i jeho výzdobu bolo dobre postarané.

Ďalšie údaje o kostole v Smoleniciach nám poskytuje až kanonická vizitácia z 1. polovice 17. storočia, presnejšie z roku 1634. Podľa nej mali Smolenice kostol, zasvätený sviatku Narodenia Panny Márie. Z bohoslužobných predmetov vizitátor spomenul kalichy, bohoslužobné rúcha, zástavy, uteráky, plachty, ďalej rímsky misál a matriku. Kostol bol aj veľmi malý.

Kostol bol dokončený v r. 1644, kostol aj s hlavným oltárom vysvätil gróf a čanádsky biskup F. Pálfi v r. 1647, v nedeľu po Vianociach. Tak v druhej polovici 17. storočia našiel už vizitátor v Smoleniciach nový kostol. Podľa jeho vyjadrenia bol veľmi pekný, vysvätený, s rovnakým patrocíniom ako pôvodný.

V roku 1731 mal už smolenický kostol šesť oltárov, z ktorých štyri posvätil vácky biskup Juraj Pongrác. V polovici 18. storočia sa patrocínium smolenického kostola každoročne slávilo priamo na sviatok Narodenia Panny Márie, a to s úplnými odpustkami za veľkej účasti veriacich aj zo širšieho okolia.

Od zriadenia arcibiskupských vikariátov koncom 18. storočia boli aj Smolenice začlenené do Trnavského vikariátu. V roku 1922 bola vytvorená Apoštolská administratúra v Trnave, nezávislá od ostrihomského arcibiskupa. Do nej boli včlenené aj Smolenice. Po tom, ako v r. 1977 bolo územie trnavskej Apoštolskej administratúry definitívne oddelené od Ostrihomského arcibiskupstva a bolo založené Trnavské arcibiskupstvo, stali sa jeho súčasťou aj Smolenice. V rámci posledných cirkevno-územných zmien v Slovenskej republike (14. 2. 2008) bol Trnavský dekanát B premenovaný na dekanát Smolenice, kam samozrejme patria aj Smolenice ako sídlo dekanátu.

Farnosť Hankovce

Od 1.7.2023 je farárom farnosti PaedDr. ThLic. Ján Dulin, narodený 15.07.1976 v Prešove, vysvätený za kňaza 16.06.2001 v Košiciach. Posledné pôsobenie bolo vo farnosti Narodenia sv. Jána Krstiteľa v Prešove - Solivare.

Do 18. st. patrila pod farnosť Korivnica. V r. 1788 jágersky biskup Karol Esterházy zriadil kaplánku v Hankovciach, kde pre potreby kňazov prenajal roľnícky dom. V r.1859 košický biskup Ignác Fábry zriadil farnosť Hankovce. Z farnosti Koprivnica pričlenil filiálky Harhaj, Oľšavce a Kochanovce a z farnosti Kurima filiálky Nemcovce a Porúbka.

• Hankovce - bol tu prvý kostol čisto z dreva z r. 1698 zasvätený sv. Mikulášovi. Po čase začal upadať. Preto postavili nový, ktorý bol dokončený v r. 1836, ale posvätený v r. 1835. Je zasvätený sv. Martinovi.
• Harhaj - bol tu najprv drevený kostolík zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej z r. 1682. V r. 1891 zanikol. V r. 1992 bol postavený nový, ktorý bol konsekrovaný 16.5.1992 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom a zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej.
• Nemcovce - je tu kostol zasvätený Sedembolestnej P. Márie, dostavaný v r. 1976. Zo stavbou veriaci začali v r. 1968.
• Porúbka - tam sa nachádza Dom nádeje, ktorý požívame aj na bohoslužobné účely, teda slúžia sa tam sv. omše.

Na zasadnutí Kapituly 30. januára 2023 v Košiciach bol vymenovaný za dekana dekanátu Hanušovce nad Topľou PaedDr. ThLic. Ján Dulin, farár farnosti Hankovce.

Kostol sv. Michala Archanjela v Bolerázi

Kostol sv. Michala Archanjela v Bolerázi bol postavený v roku 1787. Svätyňa je orientovaná smerom na západ. Na východnej strane je veža zakončená osembokým plechovým ihlanom s latinským krížom.

Na hlavnom oltári predstavujúcom stĺpovú barokovú architektúru dominuje socha sv. Michala Archanjela zabíjajúceho draka. Pod sochou je smerom do svätyne vysunuté tabernákulum (svätostánok). Z každej strany sú sošky adorujúcich anjelikov. Nad sochou patróna kostola je vyrezávaný baldachýn a na ňom anjelik nesúci drevený kríž. Medzi dvoma dvojicami oltárnych stípov sú sochy archanjelov.

Na ľavom podstení triumfálneho oblúka je kazateľnica, vedľa nej večné svetlo, na pravom podstení oblúka je oltárik Božského Srdca. V kostole sú dva novogotické bočné oltáre. O ich postavenie sa zaslúžili manželia Terézia a Jozef Danišovičovci.

Pri ľavom múre lode je oltár Blahoslavenej Panny Márie, pri pravom oltár sv. Jozefa. Svätyňa je zaklenutá českou plackou, loď dvoma poľami pruskej klemby. Nad hlavným vstupným portálom je vytesaný rok stavby kostola - 1787. Na organe je štítok s nápisom: OP 178 (EM. Š. PETR) PRAHA ŽIŠKOV.

Patrónom farnosti je sv. Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete.

Filiálny kostol Narodenia Panny Márie v Klčovanoch má sanktuárium lichobežníkového pôdorysu. Ľoď je dlhá 10,9 m, široká 7,2 m, podvežový priestor pod chórom má híbku 2,5 m a šírku 7,2 metra. Na hlavnom oltári dominuje socha Panny Márie. Nad hlavným oltárom je stropná maľba zobrazujúca Narodenie Panny Márie.

Kostol v Kolíňanoch

Kostolík postavili na skalnatom návrší v dominantnej polohe niekedy v priebehu 12. storočia. V druhej polovici 17. storočia prešiel kostolík renesančnou prestavbou, o storočie neskôr sa realizovali barokové úpravy, pričom stavbu rozšírili o severnú kaplnku obdĺžnikového pôdorysu. Ďalšie úpravy sa udiali aj koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Zásadnou prestavbou prešiel objekt v roku 1933, keď naprieč loďou postavili novú väčšiu loď zakončenú presbytériom na severnej strane. Nové priestory sprístupnili vybúraním oblúkov v severnej a južnej stene pôvodnej románskej lode.

Výskum v roku 2014 priniesol objav zamurovaných štrbinových okien na východnej a južnej stene apsidy. Na južnej stene lode v priestore empory bolo odkryté kruhové okno so štvorlístkovou kamennou kružbou. Rovnaké okno, ale už bez kružby, sa nachádza aj na náprotivnej severnej stene románskej lode.

Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave. Obec Kolíňany leží cca 11 kilometrov severovýchodne od Nitry, hneď pri hlavnej ceste na Zlaté Moravce. Kostolík na kopci je zďaleka viditeľný. Areál je voľne prístupný a dá sa k nemu dostať aj autom. Od kostolíka je krásny výhľad na okolitú krajinu.

Kostol v Šenkviciach

V nedeľu 7. decembra 2025 po svätej omši o 10.30 hod. všetky deti v kostole s radosťou očakávali príchod sv. biskupa Mikuláša. Jedinečnú atmosféru adventných skorých ranných omší pri sviečkach je možné tento rok zažiť vo Farskom kostole sv. Anny v Šenkviciach spolu trikrát.

Reálne utrpenie alebo rôzne znevýhodňovanie v jemnejšej forme, ktoré sa dotýka mnohých miliónov kresťanov vo svete, sme si na podnet pápežskej nadácie ACN pripomenuli v Šenkviciach aj tento rok Červenou stredou. Večer 26. novembra 2025 bol kostol nasvietený zvonka aj zvnútra na červeno.

V predvečer sviatku Všetkých svätých, keď sa mnohí oddávajú hrôze či strašnej zábave, sa vo farskom kostole v Šenkviciach konala milá duchovná slávnosť s deťmi. Na svätú omšu v piatok 31. októbra 2025 o 18.00 hod. prišli deti v oblečení niektorého svätca.

Každoročne má októbrová misijná nedeľa v Šenkviciach špeciálnu príchuť, keďže je stále živá spomienka na vzácnych rodákov - saleziánskych misionárov bratov Jozefa a Antona Figurových. Ružencový mesiac október využili veriaci z Farnosti Šenkvice na spoločnú autobusovú mariánsku púť do jubilejného chrámu v Báči.

Slovenské katolícke Rádio Lumen pripravilo a odvysielalo vydanie relácie Pútnický víkend, ktorá v tomto roku mapuje slovenské jubilejné chrámy, aj zo Šenkvíc.

Pre daždivú predpoveď počasia sa svätá omša pri príležitosti hodov Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie, pôvodne plánovaná na Cerovom vonku pri kaplnke, presunula do farského kostola.

Šenkvické hody sv. Anny sa tento rok slávili v nedeľu 27. júla 2025 pri slávnostnej svätej omši o 10.30 hod., ktorú hudobne sprevádzala dychová hudba Šenkvičanka. Keďže na hodový deň pripadol 5. Svetový deň starých rodičov a seniorov, svätá omša bola vhodnou príležitosťou spomenúť niektoré myšlienky z posolstva pápeža Leva XIV. na tento deň: Boh počíta aj s ľuďmi vo vyššom veku, ako o tom svedčí Sväté písmo.

Po dennom letnom tábore, ktorý je každoročnou spoluprácou Združenia mariánskej mládeže a šenkvickej farnosti, boli v nedeľu 13. júla 2025 do slávenia svätej omše o 10.30 hod. zapojené deti a mladí z tábora.

Na nedeľu 22. júna 2025 bola tento rok v Šenkviciach prenesená slávnosť Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi s eucharistickou procesiou ulicami obce. Farnosť Šenkvice ako miesto jubilejného chrámu sa zapojila do výzvy Konferencie biskupov Slovenska uskutočniť Noc kostolov.

Svätá omša sa konala v starobylom kostolíku sv. Kataríny Alexandrijskej. Druhá veľkonočná nedeľa (27. apríla 2025) bola aj v Šenkviciach preniknutá Božím milosrdenstvom.

Slávenie Palmovej nedele je úvodom do prežívania Svätého týždňa. Svätá omša v nedeľu 13. apríla 2025 sa o 10.30 hod. začínala na námestí nad šenkvickým farským kostolom na priestranstve pri hradbách. Po požehnaní paliem a ratolestí sa uskutočnila procesia všetkých veriacich do kostola, odkiaľ svätú omšu vysielalo v priamom prenose slovenské Rádio Mária.

Dva autobusy pútnikov, spolu 90 osôb z Farnosti Šenkvice, prejavilo záujem i odhodlanie ísť do Ríma počas Národnej púte Slovákov v Jubilejnom roku 2025. Prvou zastávkou v stredu 2. apríla bolo krásne mestečko sv. Františka a sv. Kláry - Assisi so svojou pokojnou duchovnou atmosférou.

V sobotu 29. marca 2025 prišiel sláviť večernú svätú omšu z vigílie Nedele radosti do šenkvického farského a zároveň jubilejného kostola bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko. Po svätej omši mal pre veriacich prednášku o reliéfnych vyobrazeniach Svätej brány na Chráme sv. Petra v Ríme, ktoré prinášajú veľmi podnetné umelecké, duchovné a významové posolstvá.

Typickou pôstnou pobožnosťou je modlitba krížovej cesty. Na 1. pôstnu nedeľu (9. marca 2025) boli pozvaní k aktívnej modlitbe manželia. V pôstne piatky sa krížovú cestu počas spovedania pred svätou omšou modlia vybraní veriaci ochotní vziať jednotlivé zastavenia.

Do 40-dňového pôstneho obdobia pred slávením Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania vstúpili veriaci šenkvickej farnosti nielen zachovaním pôstu a prijatím znaku popola na čelo, ale v tomto roku aj s pôstnym motívom: Vidieť seba na pozadí neba, ktorý v kostole pred oltárom vyjadruje zrkadlo položené na zemi.

Tabuľka: Prehľad Kostolov a Farností

Kostol je miestom, kde sa stretáva nebo so zemou, kde Boh vstupuje do sŕdc tých, ktorí častokrát netušia, akú majú moc pomáhať a zachraňovať. Čas „dušičiek“ je časom pomoci tým, ktorí nám budú čochvíľa pomáhať z neba, ak im pomôžeme.

Od kostola domov kráča ktosi popri stĺpe Nepoškvrnenej v modlitbe: „Pane, daj nám na príhovor Nepoškvrnenej Márie, Matky Ticha, ticho do nášho srdca a milosť, aby sme včas dali prednosť Tebe pred klamstvami tohto sveta."

Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666.

Kostol postavili niekedy v 60. rokoch 13. storočia (obec sa spomína prvýkrát v roku 1268) ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou.

V 18. storočí bol celý objekt zbarokizovaný, pred južný portál doplnili predsieň a roku 1819 vstavali do západnej časti lode murovanú klasicistickú tribúnu.

V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia. Kostol predstavuje výraznú dominantu námestia. Z ranogotickej stavby sa zachovala zbarokizovaná veža a obvodové múry lode s južným ústupkovým portálom (vstupnou bránou) - ku ktorej je pristavená prístavba s neskôr doplnenými spovedelnicami.

Súčasný stav: Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca.

Vo Farnosti Šenkvice je po mnohé roky aktívne napojenie na Vincentskú rodinu prostredníctvom Združenia mariánskej mládeže (ZMM) a Združenia zázračnej medaily (ZZM), ktoré dáva možnosť prijať u seba návštevu podomovej kaplnky Panny Márie. V sobotu 4. októbra 2025 sa na jubilejnom mieste v Šenkviciach konala púť Vincentskej rodiny za účasti pátrov vincentínov, sestier vincentiek, prezidentky združenia i relikvií sv. Vincenta de Paul a bl. Janka Havlíka.

tags: #katolicky #kostol #zvnutra