Medzi najhranejšie vianočné skladby patrí pieseň Každý deň budú vraj Vianoce v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. Táto pieseň sa stala neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc a evokuje spomienky a pocity spojené s týmto obdobím.
Ako vznikol hit
Zvláštnosťou hitu Každý deň budú vraj Vianoce je, že text vznikol oveľa neskôr, než hudobný podklad. Marián Kochanský, autor hudby i textu priznal, že mu to trvalo viac ako pol roka. Bolo to v období po páde totalitného režimu a ešte pred rozdelením Československa v roku 1991, čo obsah textu určite ovplyvnilo.
Pôvodným zámerom autora nebolo napísať vianočnú pieseň, text mal byť iba metaforou - či svitnú, po páde socializmu, pre ľudí lepšie časy. Text piesne totiž nebol o Vianociach, ale hovoril o odchode bývalého režimu zo Slovenska a o očakávaní toho, čo prinesie ten nový. Len čas mal ale ukázať, či nájdeme v pozlátku zabalenú salónku alebo iba kamienok.
Podľa Mareka Kochanského: „Paradoxne, hudbu napísal za socializmu, v Československu a text vznikol až po Nežnej revolúcii, po rozdelení republiky. Skladba však vôbec nebola robená účelovo ako vianočná.“
Spolupráca Lojzo a Meky Žbirka
Pesnička nezapadala do typického repertoáru skupiny Lojzo, preto začal premýšľať o spolupráci s iným interpretom. Voľba padla na Mekyho Žbirku. Aj keď ide o sólový duet dvoch spevákov, neskôr sa objavil aj na albume skupiny Lojzo.
Keď v roku 1991 Marián Kochanský a Miroslav Žbirka naspievali pieseň Každý deň budú vraj Vianoce, mal som pocit, akoby boli v našej obývačke za mojich detských čias, lebo v piesni zazneli aj tieto slová: „Každý deň budú vraj Vianoce. Ticho šepkajú ľudia po vonku. Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva, iba kamienok či sladkú salónku.“ Pieseň vystihuje to, o čo zápasíme pri tajomstve Vianoc.
„Je to nádherný text, ktorý poukazuje na to, aby sme sa netešili vopred.“
Vianoce a ich čaro
Spomedzi všetkých sviatkov majú Vianoce neprekonateľnú šírku citových vyjadrení, ľudskosti, rodinných väzieb, symboliky, morálnych dôsledkov…Vianoce sú radostným slávením stretnutia Božej večnosti s našou ľudskou časnosťou.
Áno, čelíme skutočnosti, že Vianoce sa dostali do zajatia reklám a komercializácie. Badám však, že rastie počet nielen kresťanov, ale vôbec ľudí dobrej vôle, ktorí túžia vianočné sviatky prežiť v ich pôvodnej kráse a v čistom dojatí. Ide o veľký príbeh ľudských dejín. Boh sa stáva uchopiteľným. Dotýka sa nás a my sa dotýkame jeho. Ježišovo historické narodenie ma vždy znova a znova fascinuje, lebo mi pripomína lásku Boha k ľudstvu, k nám, ku mne. Boh sa nerozhodol pre alternatívne riešenia. Nestal sa anjelom, ale človekom. Neposlal na tento svet namiesto seba anjela. On sám sa sklonil k nám, keď sa narodil do ľudskej rodiny.
Keď si sadáme za štedrovečerný stôl, lámeme oblátky a dávame medom krížik na čelo tým, ktorých máme radi, vnímame, že sme súčasťou príbehu Božej lásky, do ktorej sme aj my zahrnutí. Ježiš je totiž pravým zmyslom Vianoc.
Viete o čom spieva Meky Žbirka a Lojzo?