Žiadostivosť a čistota srdca

Čo sa to s ľuďmi deje? Prečo sú takí a prečo sa časom tak zmenili? Pýtame sa, čo to je.

Máme problémy s korupciou, pričom každá vláda sa ju snaží eliminovať. Avšak, prečo opatrenia nezaberajú a ani celkom nezaberú? Lebo človek chce viac, je lakomý a žiadostivý.

Človek by nemal túžiť po úplatkoch, peniazoch a hodnotách, ktoré mu nepatria, lebo nie sú jeho. Žiada sa mu viac, ako mu treba. Treba nám, treba deťom, treba sa zabezpečiť na celý život. Človek by jedol viac ako potrebuje k zdravému životu. Jedno je ľudská potreba, druhé žiadostivosť. Telo si žiada aj príjemnosti, v oblasti pohodlia, hodovania až v sexuálnej oblasti. Či je to etické alebo nie.

Máme problém s promiskuitou, pornom, voľnou láskou, sexuálnou výchovou, až zneužívaním detí atď. Človek konzumuje alkohol, hoci už presiahol mieru napr. Žiadostivosť tela je v tele a pracuje proti duchu v tele.

Žiadostivosť a čistota srdca sú témy, ktoré sa dotýkajú každého človeka. V kontexte kresťanskej viery, a zvlášť podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC), majú tieto pojmy hlboký význam.

Vládne bulvár v novinách. Nie pravda ale senzácie, pikošky, krimi správy, delikty, zaujímavosti. TV : Zostaňte s nami. Sledujte nás. Nie nás sledujte, ale pravdu v nás, ktorú prinášame. Médiá - ium z lat. znamená prostriedok a nie cieľ. Sledovať a hľadať pravdu ako cieľ, a nie médium - prostriedok. V správach nám ide o pravdu a informácie, a nie senzácie. „Preto odmietam robiť šou ďalej“, povedal odchádzajúci redaktor zo spravodajstva.

Čo hovorí Biblia o žiadostivosti?

Svätý Ján rozlišuje tri druhy nezriadenej túžby alebo žiadostivosti: žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýchu života. Z etymologického hľadiska „žiadostivosť“ (concupiscentia) môže označovať každú silnú formu ľudskej túžby. Svätý Pavol ju stotožňuje s bojom, ktorý vedie „telo... proti duchu“.

Žiadostivosť pochádza z neposlušnosti prvotného hriechu. Už v samom človeku, pretože je zložená bytosť - duch a telo - jestvuje určité napätie a odohráva sa určitý boj náklonností medzi „duchom“ a „telom“. Ale tento boj patrí v skutočnosti k dedičstvu hriechu, je jeho následkom a zároveň potvrdením.

Zmyslová túžba nás pobáda na to, aby sme túžili po príjemných veciach, ktoré nemáme. Takéto túžby sú samy v sebe dobré, ale často prekračujú rozumnú mieru a nutkajú nás, aby sme neprávom túžili po tom, čo nám nepatrí, ale patrí druhým alebo sa im to dlhuje.

Problém dnešných aj budúcich kresťanov bude v tom, že kultúra, spôsob života a mentalita doslova útočí na žiadostivosť človeka, roznecuje ju, prebúdza zmyselnosť a tak narúša prirodzené konanie ľudí a navádza na neprirodzené. Potom vznikajú a spôsobujú úchylky v konaní a správaní. A kto nezvládne zmyslový život nemôže pokročiť v duchovnom živote, lebo uviazol v tele. A toto je problém mnohých mladých kresťanov. Na druhej strane im pomáhajme a chráňme pred vplyvom nátlaku na žiadostivosť, lebo oni sú zraniteľnejší ako dospelí a skúsenejší v tomto zápase.

Ježiš povedal: „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci“ (Mt 5, 28) teda pozerať žiadostivo znamená zhrešiť. Čo platí samozrejme aj pre ženy v prípade mužov. Obdivovať krásu nie je hriechom, ale sebecký si ju privlastňovať.

Svätý Ján rozlišuje tri druhy nezriadenej túžby, ako môžeme žiadostivosť tiež nazvať, a to žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýchu života. Deviate a desiate prikázanie priamo poukazuje na žiadostivosť, ktorá je zdrojom ľudskej túžby. Žiadostivosť tela je najčastejšou príčinou rozvodov a nepochopení v rodine. Hriechom sa pomaly vkráda do ľudského srdca túžba po rozkoši, sexuálnom naplnení, splynutí, po neobmedzeniach a skúšaní nového.

V človeku prebieha neustály boj, ako píše aj Pavol, medzi telom a duchom. Tento neustály zápas je napádaný rôznymi podnetmi zvonku. Partner, alebo partnerka, sú vystavení neustálemu pôsobeniu sexuálnych podnetov. City, ktoré prechádzajú do emócii, sú konfrontované s pohľadmi, návrhmi, poznámkami, dvojzmyselnosťou, médiami, filmami, piesňami, videoklipmi, fotkami,… Toto nekonečné množstvo podnetov, ktoré sa neustále stupňuje, pôsobí na človeka a jeho predstavivosť, rozohňuje v ňom túžbu po sexuálnom oddaní sa inému človeku.

Mnohokrát človek ani nemá silu sa týmto pokušeniam brániť. Vzhľadom na „normálnosť“ sexuálneho styku v skorom veku a za každých podmienok podporovaných tzv. sexuálnou revolúciou je veľmi ťažké zachovať si mravný status neporušený. Oblečenia mladých žien a mužov vzbudzujú v opačných pohlaviach túžbu po vlastnení toho druhého, porovnávaní či prehodnocovaní svojho rozhodnutia pre terajšieho partnera. Je veľmi obtiažné takémuto tlaku erotiky zo všetkých strán nepodľahnúť, napriek bohatému duchovnému životu. Pavol v liste Galaťanom jasne píše, že skutky tela sú zjavné a na prvých miestach uvádza smilstvo, nečistotu, chlípnosť. Verím, že nie náhodou sú na prvých miestach.

Je veľmi jednoduché žiadostivosť pomenovať a určiť, čo všetko spôsobuje. Prostriedky, ktoré sú jej nositeľmi, ako aj vysvetlenie jej negatívnych vplyvov na formovanie a výchovu, je v súčasnej dobe ťažké presadiť, nakoľko sa so popredia dostáva sexuálna výchova, možnosť a dôležitosť oboznamovania partnerov so zjednodušením života.

Boh na to dáva návod a taktiež poukazuje jednoduchosť poddaniu sa žiadostivosti. „Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“(Mt 5, 28) Je dôležité nedať žiadostivosti šancu, neumožniť jej prístup do srdca skrze vyskúšania si niečoho, pokuse na sebe samom. Odpoveďou na žiadostivosť je čistota srdca a praktizovanie miernosti.

Čistota, vernosť Bohu a jeho prisľúbeniam, vernosť partnerovi, cudnosť a modlitba sú prostriedkami, ktoré nám môžu pomôcť obstáť. Ako však tieto prostriedky využívať pre budovanie manželstva a rodiny? Prostredníctvom daru čistoty môžeme milovať úprimným a nerozdeleným srdcom. Čistý úmysel a pohľad nám umožnia a pomôžu zamerať sa na pravý cieľ a odvrátenie od myšlienok, ktoré by v nás prebúdzali žiadostivosť. Jednoducho si vyberám kam, na čo a prečo by som sa mal pozerať, vnímať to, ak mi to spôsobuje problémy vo vzťahu k vlastnému telu a skrze neho k rodine.

„Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré.“ Tento citát to vyjadruje jednoznačne, ak sa snažím žiť s Bohom a pre neho, nemá zmysel ísť proti tomu, čo mi prisľúbil a odovzdal skrze vyvolený národ a cirkev. Ak totiž naozaj žijem pre svoju manželku, manžela, rodinu a zachovávam Božie prikázania, nemôže mi nič, čo by sa mi stalo, slúžiť na odcudzenie od Neho a jeho lásky.

Cudnosť je v súčasnej dobe prijímaná dosť negatívne a tak je aj chápaná. Mnohí ju vnímajú ako „čudnosť“. Tá má však chrániť intimitu osoby a usmerňovať správanie v súlade s dôstojnosťou osôb a vzťahu, ktorý ich spája. Pred manželstvom napomáha rozvinúť hlboký citový vzťah bez sexuálneho podtónu (ten je však väčšinou spúšťačom vzťahu a mal by ním aj zostať) a v manželstve zachovávať vernosť partnerovi pri kontakte s ostatnými ľuďmi (nevystavovať nahotu, nedráždiť, nerozširovať intímnosti zo spoločného života).

Nová kultúra smrti to rozdúchava, média elektronické a printové hovoria o novom životnom štýle, ale založenom nie na čistej láske. Napriek tomu sa objavujú náznaky korekcie. MK navrhuje nevhodné programy pre maloletých posunúť na neskorší čas. Každý z nás musí bojovať proti hnutiam žiadostivosti, ktorá nás neprestajne podnecuje na hriech.“ (Rímsky katechizmus - KKC 978)

Čo majú robiť mladí ? Prioritne sa usilovať o čnostný život kresťanskej osobnosti. Každý chce len dobrého životného partnera. Samozrejme, ale ja som dobrý pre toho druhého. alebo to ma už tak nezaujíma. Budem darom alebo krížom pre životného partnera? Prvé je správne, a robme všetko aby tak bolo.

Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete. Ale ak vás vedie Duch, nie ste pod zákonom. A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné. O tomto vám vopred hovorím, ako som už povedal, že tí, čo robia takéto veci, nedosiahnu Božie kráľovstvo. Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami. Ak žijeme v Duchu, podľa Ducha aj konajme.

Veď nič z toho, čo je vo svete, ani žiadostivosť tela, ani žiadostivosť očí, ani honosenie sa bohatstvom nie je z Otca, ale zo sveta. A svet sa pominie, aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.

Čistota srdca

Šieste blahoslavenstvo hovorí: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8). „Čistí srdcom“ sú tí, čo svoj rozum a svoju vôľu dávajú do súladu s požiadavkami Božej svätosti najmä v troch oblastiach: v láske, v čistote alebo sexuálnej poctivosti, v láske k pravde a v pravej viere.

Čistota si vyžaduje cudnosť, ktorá je integrálnou súčasťou miernosti. Cudnosť chráni intimitu osoby. Znamená odmietať odhaľovanie toho, čo má zostať skryté. Je zameraná na čistotu a svedčí o jej chúlostivosti. Cudnosť chráni tajomstvo osôb a ich lásky. Nabáda k trpezlivosti a k umiernenosti v ľúbostnom vzťahu; vyžaduje, aby sa plnili podmienky daru a definitívneho vzájomného záväzku muža a ženy.

Cudnosť je skromnosť. Vnuká voľbu oblečenia. Zachováva mlčanie alebo zdržanlivosť tam, kde sa ukazuje nebezpečenstvo nezdravej zvedavosti. Jestvuje cudnosť citov práve tak ako cudnosť tela. Cudnosť citov sa napríklad vzpiera vystavovaniu ľudského tela v istých reklamách s cieľom vzbudiť nezdravú zvedavosť alebo podnecovaniu zo strany niektorých masmédií na to, aby sa zachádzalo príliš ďaleko vo vyjavovaní intímnych dôverností.

Formy, ktoré berie na seba cudnosť, sa podľa rozličných kultúr menia. Ale cudnosť všade ostáva ako tušenie duchovnej dôstojnosti vlastnej človeku. Rodí sa s prebúdzaním svedomia subjektu. Kresťanská čistota vyžaduje očistenie spoločenského ovzdušia. Od spoločenských komunikačných prostriedkov žiada také informovanie, ktoré dbá na úctu a diskrétnosť. To, čo sa volá uvoľnenosť mravov, zakladá sa na mylnom chápaní ľudskej slobody. Aby sa sloboda vybudovala, treba sa najprv nechať vychovať morálnym zákonom. Od tých, čo sú zodpovední za výchovu, treba vyžadovať, aby poskytovali mládeži vyučovanie, ktoré rešpektuje pravdu, hodnoty srdca a morálnu i duchovnú dôstojnosť človeka.

„Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce“ (Mt 6, 21). Desiate prikázanie rozvíja a dopĺňa deviate, ktoré sa vzťahuje na telesnú žiadostivosť. Desiate zakazuje túžbu po cudzom majetku. „Žiadostivosť očí“ (1 Jn 2, 16) vedie k násilnosti a nespravodlivosti, ktoré sú zakázané piatym prikázaním. Chamtivosť, podobne ako smilstvo, má pôvod v modloslužbe, ktorá je zakázaná v prvých troch predpisoch Zákona. Desiate prikázanie sa vzťahuje na úmysel srdca; spolu s deviatym zhŕňa všetky príkazy Zákona.

Nehanbíme sa byť hanblivý, pokorní, skromný, mať čisté oko a srdce, lebo oslobodení od žiadostivosti túžime uvidieť Boha. Tí, ktorí sa tak správajú na jednej strane sa neuznávajú lebo nie sú „in ale out“, sú nemoderní. Na druhej strane sú prirodzene príťažlivý, lebo sú cudní, skromní, oslobodení od žiadostivostí a pokorní.

Jedna právnička ktorá má šikovného syna, povedala inej kolegyni, ktorá má slušnú, skromnú, vzdelanú, čistú dcéru: Ja by som chcela za nevestu len Tvoju dcéru, lebo takých dnes je málo a v nej mám záruku, že bude dobrou manželkou pre môjho syna.

Nebuďme ako tí, ktorí podľa vonkajšieho zdania naplnili príkaz Mojžišovho zákona. Práve tu je jadro polemiky sv. Pavla a diskusia o spáse skrze vieru alebo prostredníctvom skutkov zákona, prostredníctvom vlastných skutkov.

V úteku zo sveta je záchrana, platilo v minulosti. In fuga salus.

Tabuľka: Skutky tela vs. ovocie Ducha

Ako bojovať proti žiadostivosti?

• Usilovať sa o čnostný život.
• Byť darom pre svojho partnera.
• Žiť v Duchu a plniť Božiu vôľu.
• Mať čisté srdce a praktizovať miernosť.

„Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá“ (Mt 15, 19). „Myslel som si, že zdržanlivosť je vo vlastných silách, o ktorých som si bol vedomý, že ich nemám, keďže som bol taký hlúpy, že som nevedel..., že nik nemôže byť zdržanlivý, ak mu [to] ty nedáš. Zaiste by si [mi to] bol dal, keby som bol klopal vnútorným vzdychaním na tvoj sluch a s pevnou vierou zložil na teba svoju starosť.“ sv.

tags: #kazdy #kto #sa #ziadostivo #pozera #na