Kláštor Katarínka je skrytý poklad v Malých Karpatoch. Nachádza sa medzi obcami Dechtice, Dobrá Voda a Naháč. Ide o ruiny kostola a priľahlého kláštora. Názov Katarínka je odvodený od patrónky kostola sv. Kataríny Alexandrijskej. Poďme preskúmať jeho históriu a súčasnosť.
Letecký pohľad na Katarínku
História Kláštora Katarínka
Z histórie Kláštora sv. Kataríny vieme, že bol založený 21. decembra 1618 františkánskym rádom na mieste gotickej kaplnky s cintorínom. Patril františkánskemu rádu a nachádza sa hlbšie v malokarpatských lesoch. Legenda hovorí, že v danej lokalite sa mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu zjavovala svätá Katarína. Už v roku 1619 žilo v kláštore prvých dvanásť mníchov.
Kláštorný komplex v barokovom štýle bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný. Bol jedno z najvýznamnejších pútnických miest Ostrihomskej arcidiecézy. Katarínka bola miestom noviciátu františkánov a cieľom mnohých pútí pospolitého ľudu z ďalekého okolia.
Katarínka - Záchrana ruín kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej - pridaj sa k nám
Počas sedemnásteho storočia bol viackrát poškodený a opravený počas stavovských povstaní. Napriek tomu bol rok 1786 prelomový - vďaka dekrétu cisára Jozefa II. bol kláštor spolu s ďalšími zrušený. Po odchode rehoľníkov bol inventár odnesený a zničený a budovy sa začali meniť v ruiny.
Dôležité dátumy v histórii Katarínky:
- Rok 1663: Kláštor prepadli Turci a neskôr vyplienili cisárske vojská, ktoré zavraždili ukrývajúcich sa šľachticov.
- 9. september 1710: Zomrel na choleru náboženský spisovateľ Beningus Smrtník, ktorý napísal dielo „Kunšt dobre umríti“ v slovenčine.
- Rok 1782: Boli podané sťažnosti na farára Juraja Fándlyho, pretože veriaci uprednostňovali návštevu jeho kostola oproti ich v Naháči.
- Roky 1788 až 1792: V opustenom kláštore žijú vojenskí invalidi z Trnavy. Po ich odchode je materiál z kláštora využívaný na stavebné práce.
- Rok 1835: Pochádza posledná zmienka o funkcii „strážcu sv. Kataríny“, ktorým bol detchtičan Jozef Kollár.
- 3. júla 1995: Dobrovoľníci a ich „rád Katarínkovcov“ začínajú obnovovať zrúcaniny kláštora.
V kostole, ktorý bol stavaný na dve fázy, bolo 8 oltárov. Ten hlavný bol zasvätený sv. Kataríne. Ďalšie oltáre boli napríklad oltár Panny Márie, sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho a sv. Štefana kráľa. Pôvodný kostol bol menší. Postavený bol v roku 1618 Krištofom Erdődym. Ako sa spomína na portáli dechtice.sk: „...slúžil väčšiemu, postavenému Gabrielom Erdődym a jeho manželkou roku 1647, ako sanktuárium. Z pozostalých ruin možno usudzovať na ranobarokový sloh. Kostol bol dlhý 52 m, široký 12,9 m a výška veže presahovala 30 m.“ Na dlažbu boli využité kamenné štvorcové platne s hrúbkou 3 centimetre.
Súčasnosť Kláštora Katarínka
Súčasnosť mala a má vplyv na kláštor s kostolom. Na jednej strane sa Katarínku snažia zachrániť Občianske združenie Katarínka so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže. Využívajú na to projekt Katarínka. Medzi významné roky patrí napríklad rok 2000, počas ktorého bol objavený a konzervovaný vstup do kláštora. Behom rokov 2000 a 2001 objavili, preskúmali, vyčistili a prekryli kryptu v lodi kostola. Počas roku 2005 sa uskutočnila konzervácia tridsaťmetrovej kostolnej veže spolu so statickým zaistením prasknutého nárožia. Hrozilo tam zrútenie jednej z častí veže. V roku 2014 zakonzervovali západný múr presbytéria a doplnili chýbajúce tehly na korune veže.
Kláštor Katarínka sú vlastne ruiny starobylého Kostola a Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Rozsiahly barokový kláštorný komplex bol postupne rozširovaný a zveľaďovaný a patril k najvýznamnejším pútnickým miestam Ostrihomskej arcidiecézy.
V roku 1995 sa ruiny Kláštora Katarínka stali miestom oživenia vďaka mladým dobrovoľníkom. Tí sa rozhodli vrátiť tomuto miestu jeho stratenú slávu. Projekt Katarínka odvtedy neustále rastie a priláka ročne stovky návštevníkov.
Katarínka sa dnes stala miestom, kam sa dá ísť na výlet, posedieť v tráve, opekať v prírode a kde sa konajú omše a koncerty pod holým nebom. Návštevu vám určite odporúčam.
Prístup ku Katarínke:
- Najkratšia cesta je z Naháča po modrej značke (cca 40 minút).
- Ďalšie cesty vedú z Dechtíc (žltá značka) - cca 80 minút a z Dobrej vody (modrá značka) - cca 120 minút.
V okolí kostola je niekoľko ohnísk, kde môžete opekať alebo grilovať. Zakladať oheň mimo týchto oficiálnych ohnísk je zakázané. V tesnej blízkosti Katarínky sa nachádza aj dobová rekonštrukcia Malokarpatskej lesnej železnice.
Ruina františkánskeho kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej zo 17. storočia, patria k tomu najvýnimočnejšiemu v Malých Karpatoch. Obrovské torzo uprostred lesov tohto pohoria vás prekvapí svojou mohutnosťou i netradičnosťou.
V súčasnosti je oblasť Katarínka (kostol s kláštorom + neďaleká železnička) príjemným a veľmi pekne upraveným miestom, kde si môžete spraviť pekný výlet. Oblasť Katarínky je aj veľmi dobre prístupná - problém nebudú mať ani starší ľudia, či malé deti.
Kostolu dominuje vysoká, pomerne mohutná veža, ktorá bola v minulosti poškodená, zrejme zásahom blesku na jednej z hrán. Vnútro kostola je tvorené pekným trávnikom, výrazným presbytériom, pod ktorým je malá jaskynka.
Mapa Katarínky
Areál kostola, kláštora ako aj blízke okolie bolo vyčistené dobrovoľníkmi a objekty sú konzervované v stave akom boli objavené pred niekoľkými rokmi. Vďaka tejto práci sa dnes nemusíte toľko obávať, že prídete počas návštevy ruín k úrazu napr.
Katarínka - Rekonštrukcia vzhľadu kláštora sv. Kataríny v 18. storočí.
V okolí kostola boli osadené drevené lavičky, informačné tabule a je tu vybudované ohnisko. Slúži na to, aby sa obmedzila devastácia okolitého prostredia prírodnej rezervácie ľubovoľným budovaním ohnísk v tejto tejto lokalite.
V posledných rokoch sa na Katarínke podarilo zachrániť množstvo vecí. Základnou myšlienkou pritom bolo, nemeniť podobu, v akej bol objekt objavený v roku 1995. Rozhodlo sa teda o jeho konzervácii. Ruina tak mala zostať vo vtedajšom stave s miernymi úpravami. Šlo najmä o zabezpečenie celého objektu pre ďalším rozpadom a znížením rizika zranení, ktoré tu mohli utrpieť potenciálny turisti.
Projekt záchrany Katarínky získal viaceré ocenenia. Bolo to najmä vďaka pôvodným metódam konzervácie. Pri konzervácii bola totiž snaha o využitie pôvodných stavebných postupov, vtedajšej malty a pod.
Archeologický výskum kostola, kláštora a okolia sa zaoberal najmä obdobím pred príchodom františkánskych mníchov na toto miesto, ktorých sem pozval majiteľ panstva Krištof Erdödy začiatkom 17. storočia.
Kľúčovým rokom z pohľadu histórie tohto miesta bol 21. december, kedy majiteľ tohto panstva, gróf Krištof Erdődy založil františkánsky kláštor.
Pár minút od kostola sv. Kataríny Alexandrijskej, pri miestnej horárni, narazíte na netradičnú atraktivitu. Je ňou malá lesná železnička, ktorú sa tu rozhodli vybudovať zanietení nadšenci.